Aký bol rok 2023?

Koncom januára sa v celej krajine uskutočnilo v poradí deviate referendum. Slováci sa mohli vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom, alebo uznesením Národnej rady, čo by mala zabezpečiť zmena ústavy. Zúčastnilo sa na ňom 27 percent voličov a keďže bola potrebná nadpolovičná účasť, referendum bolo neplatné. Jeho organizácia si však vyžiadala takmer 9 miliónov eur.

Mesto Košice vstúpilo do nového roku v rozpočtovom provizóriu. Magistrát vtedy už niekoľko týždňov hovoril o kritickej finančnej situácie, čo sa dotklo aj fungovania mestských podnikov. Štrajkovú pohotovosť ohlásil najprv dopravný a neskôr aj bytový podnik. Samospráva fungovala v provizóriu až do záveru apríla, keď sa podarilo schváliť rozpočet.

V januári sa zároveň začala riešiť problematika košických mestských častí, keď štyria poslanci predložili do parlamentu zmenu zákona o meste Košice, prostredníctvom ktorej by mohlo dôjsť k redukcii mestských častí. V priebehu nasledujúcich mesiacov sa zákon dostal do druhého čítania, kde bol schválený. Od marca tak platí, že o štruktúre mesta budú rozhodovať košickí poslanci a Rada starostov.

Náročná finančná situácia metropoly východu a jej mestských podnikov vyvrcholila vo februári, keď na Valentína vstúpil Dopravný podnik mesta Košice (DPMK) do ostrého štrajku. Od skorých ranných hodín nepremávali takmer žiadne spoje, čo v meste spôsobilo chaos a dopravný kolaps. Po niekoľkohodinových rokovaniach sa však mesto a odborári dohodli a doprava sa vrátila do starých koľají.

Február sa v Košiciach niesol aj v znamení tragickej udalosti na Gorkého ulici, kde sa zrazili tri osobné autá. Nehoda si vyžiadala tri ľudské životy.

24. februára sme si pripomenuli prvé výročie ruskej invázie na Ukrajine. Metropola východu bola totiž jedným z prvých kontaktných bodov, kam Ukrajinci po vypuknutí konfliktu prichádzali. Na smutný dátum si v našom spravodajstve zaspomínal aj vtedajší poradca predsedu vlády pre cezhraničnú spoluprácu Eduard Buraš:

„Keď ma o 5.00 hod. 24.2.2022 kontaktovali, že „Napadli nás,“ nechcel som tomu veriť. 25.2. sme iniciovali v Košiciach vznik SOS Ukrajina 2022. 27.2., to bola nedeľa, sme odviedli prvý humanitárny konvoj.“

Ani po roku sa Košičania nevedeli zmieriť s tým, že neďaleko nás príde každý deň o život množstvo ľudí. Súhlasili však, že je potrebné v pomoci Ukrajine pokračovať.

Na prelome februára a marca sa uskutočnil prieskum, ktorý potvrdil rekordnú počúvanosť Rádia Košice. Zároveň ukázal, že rozdiel v počúvanosti komerčne najpočúvanejšieho celoplošného rádia na Slovensku a Rádiom Košice je v metropole východu takmer zanedbateľný a na úrovni štatistickej chyby. Nedelí ich ani jedno celé percento.

Metropolu východu v marci navštívila prezidentka Zuzana Čaputová a týždeň odtiaľto úradovala. V rámci programu na návšteve prijala estónskeho prezidenta Alara Karisa. Spoločne si pripomenuli 30. výročie vzájomných diplomatických vzťahov oboch krajín. Jednou z tém rokovania bol podľa prezidentky aj potenciál rozvoja spolupráce.

„Je to predovšetkým oblasť zelenej tranzície, v rámci nej najmä posilnenie obnoviteľných zdrojov energie, ale, samozrejme, aj ďalších oblastí. Ďalej oblasť digitalizácie, kde Estónsko je naozaj veľkou inšpiráciou ako krajina, obzvlášť pokiaľ ide o digitalizáciu služieb štátu, pretože iba pred pár týždňami sa tam uskutočnili parlamentné voľby, kde väčšina obyvateľov hlasovala práve elektronicky. Aj v tomto smere si viem predstaviť potenciál pre rozvoj našej spolupráce,“ povedala prezidentka.

Delegácie diskutovali aj o praktickej spolupráci a podpore biznisu. Hlavy štátu následne spolu navštívili Spišský hrad a kroky prezidentky smerovali v ďalších dňoch aj do Prešova, Bardejova či Trebišova.

Koncom mesiaca košické letisko opätovne spustilo pravidelnú linku do Varšavy. Následne v máji leteli do poľskej metropoly prví výhercovia súťaže Rádia Košice a nechýbali tam ani naši redaktori a moderátori. 

Apríl sa v metropole východu niesol v znamení víťazstva. Hokejisti HC Košice získali majstrovský titul, keď v piatom finálovom stretnutí zdolali HKM Zvolen 3:0 a v sérii triumfovali 4:1 na zápasy. Košice tak zavŕšili úspešnú sezónu, v ktorej dosiahli aj prvenstvo v základnej časti. Hráči aj športový manažér Gabriel Spilar vtedy vyzdvihli silu kolektívu.

Dôležitým článkom košického víťazstva bol brankár Dominik Riečický. Už počas základnej časti ale najmä v play-off sa prezentoval výbornou formou, ktorá vygradovala vo finálovej sérii. Stal sa prvým brankárom, ktorý v jednej finálovej sérii play-off dvakrát vychytal čisté konto. Za svoje výkony vo vyraďovačke dostal ocenenie Zlatá korčuľa.

„Začiatok bol celkom náročný, to je pravda. Boli sme aj poslední, ale stále sme verili v tento tím a vyhrali sme základnú časť aj titul. Podľa mňa to možno veľa ľudí nečakalo, ale my sme tomu stále verili a išli sme si za svojím cieľom,“ povedal Riečický.

Na majstrovskom tróne vystriedali Oceliari Slovan Bratislava, ktorému sa ziskom deviateho titulu vyrovnali v historických tabuľkách.

Víťazstvo o niekoľko dní na to dosiahli aj košickí mestskí poslanci, ktorí po dlhých diskusiách a rokovaniach jednohlasne schválili rozpočet na aktuálny rok. Rozpočtové provizórium sa tak skončilo takmer po štyroch mesiacoch.

V máji začalo Rádio Košice vysielať v Starej Ľubovni, a to na frekvencii 97,4. Novou frekvenciou sa podarilo vytvoriť kompaktné pokrytie ťahu Prešov – Stará Ľubovňa, ako aj ťahu Stará Ľubovňa – Poprad. Niet pochýb o tom, že to prilákalo nových poslucháčov a tým stálym zabezpečilo nerušený signál na cestách. Rádio Košice si tak aktuálne môžete naladiť na 16 frekvenciách, pokrýva celý východ, Liptov, jedinečná a predposledná je bratislavská frekvencia 90,1.

15. mája prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala vládu úradníkov na čele s premiérom Ľudovítom Ódorom. Tá nahradila dočasne poverený kabinet Eduarda Hegera, ktorý niekoľko dní predtým požiadal o zbavenie poverenia. Prvýkrát v ére samostatnosti tak mala naša krajina úradnícku vládu, ktorá viedla Slovensko až do predčasných parlamentných volieb v septembri.

Veľká Británia žila v máji korunováciou kráľa Karola III. a jeho manželky Kamily, a rovnako to bolo aj vo vysielaní Rádia Košice. Korunu svätého Eduarda položil novému kráľovi na hlavu anglikánsky canterburský arcibiskup Justin Welby.

Na oficiálnej ceremónii sa zúčastnilo viac ako 2000 hostí, medzi nimi aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.

Jún sa niesol v znamení viacerých zmien najmä na domácej politickej scéne. 9. júna sa začala oficiálna volebná kampaň pred parlamentnými voľbami. Úradnícka vláda následne nezískala dôveru parlamentu a prezidentka ju poverila s obmedzenými kompetenciami vládnuť až do zostavenia novej vlády. Hlava štátu následne oznámila, že nebude opätovne kandidovať v budúcoročných prezidentských voľbách.

Zmeny čakali aj metropolu východu. Mestskí poslanci odvolali riaditeľa dopravného podniku Vladimíra Padyšáka v reakcii na aktuálnu finančnú situáciu. Od začiatku mesiaca začala v doprave platiť aj nová tarifa – ceny lístkov sa zvýšili.

20. júna premiér Ľudovít Ódor navštívil východné Slovensko. Navštívil základnú školu v Budimíre, sídlisko Luník IX, košickú Tepláreň, ale aj vedecký park Technickej univerzity, kde diskutoval o východoslovenskom probléme odlivu mozgov.

„Ľudia, s ktorými som sa stretol, si veľmi uvedomujú, že toto je naozaj o budúcnosti Slovenska a snažia sa robiť v tejto veci pomerne veľa. To znamená, že táto univerzita spolupracuje intenzívne so zahraničím, majú zahraničných študentov, majú tu startup komunitu. Mal som veľmi príjemné rozhovory na túto tému a dúfam, že sa podarí aj vláde za ten krátky čas podporovať presne takéto iniciatívy, lebo nutne potrebujeme, aby sme hovorili o budúcnosti Slovenska, a nielen o tom, čo nefunguje, ale aj ako by to mohlo fungovať do budúcnosti,“ uviedol premiér.

Na východe navštívil aj Valaliky, kde sa bol pozrieť na pokračujúcu výstavbu priemyselného parku. Automobilový závod tu plánuje zamestnať približne 7200 ľudí, pričom spolu so subdodávateľkými spoločnosťami sa tento počet môže zvýšiť takmer na 16-tisíc pracovníkov. Postupný nábeh výroby automobilového závodu Volvo je naplánovaný do roku 2026.

V lete oslávilo Rádio Košice už 16 rokov svojej existencie. Neustále pre vás pripravuje aktuálne spravodajstvo z domova aj zo sveta, ale aj autorské reportáže a rozhovory či jedinečný dopravný servis, v ktorom mapujeme situáciu na cestách na celom východe, Liptove aj v Bratislave. Rádio Košice v súčasnosti vysiela na 16 frekvenciách, pričom vlani vo februári expandovalo do hlavného mesta, keďže mnoho ľudí je aj tam spätých s východom. Generálny riaditeľ Oto Tache povedal, že cieľom je prinášať zaujímavé informácie z východu na západ:

„Nie úplne identické vysielanie sa vysiela v Bratislave, pretože spravodajské bloky máme niektoré prispôsobené Bratislave, na východe sa vysiela iný dopravný servis, ktorý súvisí s východným Slovenskom, v Bratislave vysielame dopravný servis pre hlavné mesto, čo dáva logiku, samozrejme. Toto môže byť práve ten moment, na ktorý ľudia zareagovali, pretože možno nikto nečakal, že sa takou formou budeme v Bratislave prezentovať.“

Prvý rok oslávilo 7. júla aj Detské rádio, ktoré pre vás vysielalo live z Hlavnej ulice pred vianočnými sviatkami.

Ani tento rok neobišli východniarov prírodné katastrofy. V júli sa severovýchodom a Zemplínom prehnala supercelárna búrka. Vietor lámal stromy, vyvracal stĺpy elektrického vedenia či strhával strechy. Hasiči zasahovali aj v okresoch Michalovce, Sobrance či Stropkov. Okresný úrad Sobrance vyhlásil už aj mimoriadnu situáciu. Rádio Košice pre vás vtedy ako prvé prinieslo základné informácie priamo od primátorov či starostov. Prednosta OÚ Sobrance Marián Škirdas nám v tom čase potvrdil, že väčšie škody evidovali napr. Veľké Revištia, Blatné Remety, Bunkovce, Svätuš, Záhor či Tašuľa. Priamo v Sobranciach veľké škody nezaznamenali. Vážna ale bola stiuácia napr. aj v obci Zborov. V septembri sa búrkový systém prehnal podtatranskou oblasťou. Silný vietor a prívalový intenzívny dážď vyčíňal najmä vo Veľkej Lomnici. Starosta Peter Duda pre Rádio Košice potvrdil, že išlo o lokálne zrážky, ktoré vznikli medzi obcami Veľká Lomnica a Stará Lesná a Veľkou a Tatranskou Lomnicou.

Mestská krytá plaváreň v Košiciach začala toto leto písať svoju novú éru. Košickí poslanci na mestskom zastupiteľstve schválili zámer prestavby Mestskej krytej plavárne na Národné olympijské centrum plaveckých športov. Projekt zahŕňa aj vybudovanie nového 50 metrov dlhého olympijského plaveckého bazéna, ktorý bude mať 10 dráh a bude sa dať rozdeliť na dva menšie bazény. Okrem veľkej päťdesiatky vznikne aj jeden 25-metrový rozplavbový bazén s 8 dráhami, ako aj ďalší špeciálny bazén pre skokanské súťaže. Najnovšie informácie však hovoria, že sa cena projektu navýši zo 14 a pol na vyše 17 miliónov eur. Práca sa začali v auguste a potrvajú do roku 2025.

Košice Night Run po štyroch opäť rokoch rozbehal metropolu východu. Viac ako 1 700 bežcov si nenechalo ujsť deviaty ročník, ktorým spoznali nočné ulice Starého mesta z netradičného uhla. Pre niektorých účastníkov to bola na podujatí premiéra, iní už mali s Night Runom bohaté skúsenosti.

Štart od Dolnej brány absolvovali malí aj veľkí, profesionáli i rekreační nadšenci. Unikátnu atmosféru dotvorili aj tí východniari, ktorí prišli svojich najbližších podporiť.

Prvýkrát v histórii Night Runu sa mohli bežci zaregistrovať na polovičnú trať. Urobilo ich tak hneď niekoľko a najmä víťazi ponúkli kvalitné športové predstavenie. Výnimočná atmosféra bola pod rúškom tmy oživená aj hudobnými stagemi, ktorých bolo na trati vyše 15. Na tradičnej 10-kilometrovej trati si to o víťazstvo rozdala slovenská špička v behu na dlhé trate. Víťazmi sa stali Ludvig Herich a Denisa Baluchová.

Košice tento rok v deň štátneho sviatku Sedembolestnej Panny Márie – patrónky Slovenska navštívil vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin. Do metropoly východu priletel zo Šaštína, kde bol hlavným celebrantom a kazateľom na svätej omši v rámci Národnej púte. Kardinál Parolin je druhý najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi. V Katedrále Narodenia Presvätej Bohorodičky ho privítal košický gréckokatolícky arcibiskup Cyril Vasiľ. Štátny sekretár Svätej stolice požehnal gréckokatolícke prijímacie a integračné centrum pre ukrajinských odídencov, ktoré zastrešuje aj aktivity pre mládež či vysokoškolákov. Biskupský vikár Vojtech Boháč zdôraznil, že Košická eparchia pomáha Ukrajincom od prepuknutia vojny.

Počas jesene otvorili pri Prešove prvú časť severného obchvatu, ktorá potešila aj vodičov v smere do Sabinova, Lipian či Starej Ľubovne. Podľa zhotoviteľa, za ktorého hovoril Jiří Skuhra, by aj vďaka tunelu Bikoš mali ušetriť asi 10 minút jazdy:

„4,3 kilometrov diaľnice, niečo vyše kilometra tunelu, takmer kilometer mostov, asi kilometrová položka potoka, krásne technické individuálne riešenia, ktoré boli vytvorené len pre tento projekt a mnoho detailov išlo nad rámec projektovej dokumentácie.“

Projekt zrealizoval Váhostav za viac ako 140 miliónov eur. Cena druhej etapy sa vyšplhala na takmer 340 miliónov eur. Celý severný obchvat spolu aj s druhou etapou bude súčasťou medzinárodnej trasy Via Carpatia. Kým Poliaci dokončia svoju časť do štyroch rokov, nám ešte bude chýbať viac ako 60 kilometrov ciest. Trasa sa napojí v Kapušanoch, kde by mala skončiť druhá etapa severného obchvatu. Odtiaľ následne povedie cez Giraltovce a Svidník až k poľským hraniciam.

Na storočnici košického maratónu padol traťový rekord. Najprestížnejšie bežecké podujatie sa konalo už tradične prvú októbrovú nedeľu. Na jubilejnom ročníku sa predstavilo aj viacero elitných vytrvalcov. Na trati sme mohli stretnúť aj osobnosti slovenského športu ako Matej Tóth, Anastasia Kuzminová. Do metropoly východu zavítal aj zlatý poľský olympionik v chôdzi Robert Koženiowski. Na trať sa postavilo asi 17-tisíc bežcov. Víťaz Keňan Philemon Rono dobehol do cieľa v čase 2:06:54 čo je o šesť sekúnd skôr ako doterajší držiteľ rekordu Lawrence Kimaiyo. Na víťazný stupienok sa spolu s ním postavili aj bežci z Etiópie a Eritrei. Ženský traťový rekord sa však prelomiť nepodarilo. S časom 2:24:42 dobehla ako prvá do cieľa Keňanka Jackline Cherono. Prvým Slovákom v cieli sa stal Marek Hladík, ktorému sa podarilo prekonať svoj osobný rekord. Do cieľa dorazil o 16 minút neskôr ako celkový víťaz Cherop.

Košičanov aj tento rok prekvapili niektoré kroky magistrátu. Okrem toho, že mesto od začiatku roka vstúpi kvôli zlej finančnej situácii do krízového režimu, sme napr. zaznamenali aj zmeny v parkovacej politike. V októbri sa menil sadzobník a Košice tak od vtedy majú jedno z najdrahších parkovaní na Slovensku. Radnica argumentovala tým, že domáci si môžu pri parkovaní uplatniť viaceré zľavy. Rozdelila aj nové parkovacie pásma. Keď sa pristavíme pri dopravnej situácii, tento rok sa v centre mesta znižovala napr. aj rýchlosť na 30 km/h.

Tento rok sme sa v Rádiu Košice venovali aj rôznym celospoločenským témam, takou najdôležitejšou boli určite predčasné parlamentné voľby. Výsledky volieb podľa politológov neprekvapili. Vo väčšine okresov na Slovensku zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách strana SMER-SSD. Výnimkou boli okresy v dvoch najväčších mestách na Slovensku – Bratislave a Košiciach, kde vyhralo Progresívne Slovensko. V okresoch Košice-okolie dominovala koalícia OĽANO a priatelia. My sme sa ihneď po volebnej noci rozprávali s politológom Gabrielom Eštokom z UPJŠ v Košiciach:

„Tento výsledok to len potvrdzuje, vyššia životná úroveň a iné životné situácie vidíme v mestách, a to vedie teda voličov k tomu, že volia inak, Košice a Bratislava sú toho príkladom, kde dominovalo PS, ale veľmi pekné výsledky dosiahla napr. SAS v porovnaní s inými časťami Slovenska, no a potom to vidiecke rurálne prostredie, kde teda jednoznačne dominoval SMER, koniec-koncom to je aj dôvod, prečo vyhral, keďže ovládol väčšinu obvodov na Slovensku.“

Do parlamentu sa prekrúžkovali aj šiesti košickí poslanci. Za PS to sú Martin Dubéci a Zuzana Mesterová a za Hlas - SD Richard Raši s Petrom Žigom, Radomírom Šalitrošom a Igorom Šimkom. Turbulencie na politickej scéne však pokračujú aj po voľbách. V uplynulých týždňoch sa v slovenských mestách uskutočnili protesty proti rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry i ďalším navrhovaným vládnym zmenám. Protestujúci rečníci vyjadrujú svoju nevôľu k navrhovaným vládnym zmenám v Trestnom zákone či zákone o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ďalším vládnym návrhom, v ktorých vidia deštrukciu právneho štátu i budúcnosti krajiny.

V októbri tohto roka sme na východnom Slovensku zaznamenali nezvyčajný jav – zemetrasenie so silou takmer 5 lokálneho magnitúda. Epicentrum sa nachádzalo v katastri obce Ďapalovce v okrese Vranov nad Topľou.

Otrasy cítili ľudia na viacerých miestach v Košickom a Prešovskom kraji. Ľudia cítili ako sa trasie zem, nábytok či poháre. Podľa dát cítili zemetrasenie v okruhu 200 kilometrov od epicentra a mohlo ho cítiť až 6 miliónov ľudí, nachádzajúcich sa na Slovensku, v Poľsku, v Maďarsku a na Ukrajine. Ešte aj v týchto dňoch sa niektorí nevedia z tejto udalosti spamätať. Postupne do obcí prichádzajú aj sľúbené financie od štátu, ktoré majú aspoň čiastočne zmierniť náklady na opravu príbytkov.

V metropole východu od tohto roka sídli Generálny konzulát Maďarska. Na otvorení bol prítomný exprezident Rudolf Schuster i maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijartó. Hlavnou úlohou priestorov je podľa generálnej konzulky Hetej Ágota poskytnúť maďarským občanom administratívnu pomoc:

„V uplynulom roku sme poskytovali pomoc občanom Maďarska v 1 200 prípadoch. Vzhľadom na skutočnosť, že hranice už v podstate neexistujú, mnohí sem prichádzajú za prácou a majú množstvo záležitostí, ktoré treba spoločne riešiť v rámci štátov. Postarať sa o osobné doklady, vydajú sa, oženia sa a všetky tieto administratívne záležitosti patria do nášho pôsobenia.“

Diplomati pracujú v nových priestoroch už od konca augusta. Predtým sa generálny konzulát nachádzal na druhej strane Hlavnej ulice neďaleko Premonštrátskeho kostola, avšak išlo o prenájom. Nové sídlo patrí maďarskému ministerstvu zahraničných vecí. Okrem základných funkcií plánuje konzulát v paláci prepájať regionálne tradície.

Počas tohto roka sme pre vás mapovali aj situáciu v zahraničí. Pozorne sme sledovali začiatok vojny v Pásme Gazy, keď 7. októbra izraelský bezpečnostný kabinet vyhlásil vojnový stav v reakcii na útoky palestínskeho Hamasu. Ministerstvo zahraničných vecí priviezlo Slovákov domov do niekoľkých dní. Vojna trvá aj naďalej. Katar vyjednáva pre obe strany prímerie, USA však priznávajú, že rokovanie v niektorých oblastiach zlyhávajú.

Košickí poslanci tento rok okrem iného sa po prvý raz na zastupiteľstve venovali aj zlučovaniu mestských častí (MČ), zásluhu mal na tom starosta Furče Dominik Babušík. Jeho návrh však zmietli zo stola, argumentovali tým, že ho prerokoval len so starostami veľkých MČ. Primátor Jaroslav Polaček uviedol, že mesto víta všetky aktivity a nebráni sa zmenám v štatúte mesta. Avšak podobne, ako starostovia malých mestských častí, sa vyslovil, že návrh nie je dopracovaný, pričom kritizoval spôsob jeho predloženia:

„Návrh na zmenu štatútu mesta, ktorý predložil poslanec Košického klubu, pán Babušík, nie je zmenou k lepšej a efektívnejšej fungujúcej samospráve. Vyzývame všetkých poslancov mestského zastupiteľstva, aby sme si všetci sadli za rokovací stôl a pripravili taký spoločný návrh, ktorý bude na prospech samosprávy, ale aj jeho obyvateľov. Mesto už iniciovalo množstvo stretnutí, debatujeme, a toto nie je téma, ktorá by dnes prvýkrát vybuchla, ale nikdy nepadli žiadne konkrétne návrhy. Veď poslanci si zvolili komisiu, ktorá má hovoriť o kompetenciách a má hovoriť o tom, ako ďalej. Tam musia vzniknúť návrhy, tam je zastúpené mestské zastupiteľstvo a tam majú vzniknúť prvé základné veci.“

V decembri navyše spolu 14 z 22 starostov košických mestských častí napadlo ústavnosť novely zákona o meste Košice, podali preto podnet na generálnu prokuratúru. Dôvodom je možná redukcia MČ bez konania sa miestneho referenda.

V novembri tohto roka otriasla Slovenskom tragédia vo vlaku na Spiši. Muž tam pobodal 22-ročnú študentku. O prípad sme sa zaujímali aj my a ako prví sme vás informovali o opatreniach, ktoré ZSSK v tejto súvislosti zavádza. Dominik Drevický nám vtedy potvrdil, že aj vlakový personál je pripravený na takéto mimoriadne situácie, a to špeciálnym školením. Druhým efektívnym nástrojom zvyšovania bezpečnosti sprevádzajúceho personálu, ako aj cestujúcich je zaradenie zamestnancov SBS do vlakov. Tí sú v nočných rýchlikoch z Bratislavy do Humenného aj v nočných rýchlikoch z Nových Zámkov do Košíc a späť.

„Okrem viacročného úspešného sprevádzania našich nočných vlakov pribudli od 1. 3. 2023 zamestnanci SBS aj v denných vlakoch, a to v 5 regiónoch, resp. uzloch – v Košiciach, Poprade, Zvolene, Žiline a Bratislave. Na problémových trasách sa tu o bezpečnosť stará 5 zamestnancov SBS, po 1 v každom regióne. Od 1. 7. pribudli na základe pozitívnych ohlasov cestujúcich aj vlakvedúcich ďalší 2 zamestnanci SBS na rizikových trasách denných vlakov v ďalších 2 regiónoch – v Nových Zámkoch a v Humennom. ZSSK má za cieľ naďalej zvyšovať bezpečnosť vo vlakoch, a preto vidí do budúcna potenciál v ďalšom rozšírení počtu zamestnancov SBS.“

Takisto vo všetkých nových vozňoch sú k dispozícii aj kamerové systémy, ktoré podľa neho pomáhajú zvýšiť bezpečnosť cestujúcej verejnosti. O bezpečnosti vo verejnej doprave sa rokuje už aj ministerstve dopravy.

Americká skupina U.S.Steel má ku koncu tohto roka nového majiteľa, kúpil ju japonský oceliarsky koncern Nippon Steel. Ten oznámil, že na transakciu v hodnote takmer 15 miliárd dolárov má zabezpečené financovanie. Nippon Steel, ktorý je štvrtým najväčším výrobcom ocele na svete, považuje Spojené štáty za perspektívny trh, ktorý mu pomôže kompenzovať klesajúci domáci dopyt. Koncert ubezpečil, že všetky záväzky skupiny voči zamestnancom, vrátane kolektívnych zmlúv, budú dodržané. U.S. Steel sa stala terčom záujmu o možnú akvizíciu po tom, ako spoločnosť zaznamenala v niekoľkých štvrťrokoch za sebou pokles zisku aj tržieb.

Košické letisko zažilo rekordný rok, jeho bránami prešlo vyše 600-tisíc cestujúcich. V budúcom roku prichádza aj s novinkami - 27. marca spúšťajú so Swiss International Air Lines  spojenie do Zürichu, ktoré má lietať trikrát týždenne a o 4 dni neskôr sa pridá aj Zadar, kde sa z metropoly východu pohodlne dostanete dvakrát do týždňa s írskou spoločnosťou Ryanair. Juraj Toth z košického letiska nám uviedol, že v marci pribudne aj tretia pravidelná linka:

„S veľkou radosťou oznamujeme všetkým cestujúcim, ktorí sa chystajú do Dublinu alebo ktorí pravidelne lietali do Dublinu, že táto linka je späť. Z Košíc do Dublinu sa bude opäť lietať už od 31. marca, od Veľkonočnej nedele. Spoločnosť Ryanair nasadzuje túto linku späť. Linka je v predaji na celý letný letový poriadok 2024 vždy vo štvrtok a v nedeľu, teda dvakrát týždenne, takže je to ideálne aj na predĺžené víkendové výlety.“

Táto linka ale pre cestujúcich z metropoly východu nie je žiadnou novinkou, keďže už v minulosti fungovala. Pozastavili ju však meškajúce dodávky lietadiel typu Boeing.

Aj tento rok nás navždy opustilo viacero známych osobností. Vo februári zomrel vo veku 84 rokov aj známy východniar po celom svete – Juraj Jakubisko. Tohto velikána z malebnej dediny Kojšov ste mohli stretnúť aj na jednom z Art Film Festov. Zaspomínal si na časy, keď býval práve v Košiciach:

„Niekedy, keď prechádzam po tých veciach, ktoré sú veľmi evidentné a ktoré som videl ako malý, si hovorím Bože môj, tu som niekedy chodil po tomto meste a ani mi nenapadlo, že raz sa vrátim a že budem žiť dlhšie ako moji rodičia, a že sa budem iným pohľadom pozerať na to všetko, čo som zažil v tomto meste.“

V máji sme sa rozlúčili aj s ďalšou rodáčkou z východu, herečkou Milkou Zimkovou. Mala 71 rokov. Len niekoľko dní pred tým Slovensko zasiahla smutná správa o úmrtí mladého talentovaného herca Dana Heribana. Počas roka nás navždy opustili aj Košičanka Barbara Haščáková, Vašo Patejdl, Patrícia Janečková, bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka, bývala ministerka školstva Martina Lubyová či spisovateľ Tomáš Janovic. Na Mikuláša sme vás informovali aj o úmrtí bývalého rektora Technickej univerzity v Košiciach (TUKE) Stanislava Kmeťa. Z detských čias si na neho zaspomínal súčasný dekan Stavebnej fakulty TUKE Dušan Katunský:

„My sme spolu vyrastali a nastúpili sme spolu na základnú školu do jednej triedy a do jednej budovy, kde v podstate bola zriadená Stavebná fakulta v roku 1976 ako detašované pracovisko Baníckej fakulty pri Vysokej škole Technickej a neskôr sme začali pracovať v tej istej budovy, keď sme nastúpili ako asistenti na Stavebnú fakultu.“

Svet sa tento rok rozlúčil aj s menami ako Tina Turner či Mathew Perry.

Autor: RÁDIO KOŠICE