Občania Veľkej Británie sa rozhodli, že ich krajina opustí EÚ. Tento krok nikto nečakal a po referende sa začalo množstvo rokovaní v Británii aj v rámci EÚ, ktorých cieľom je pripraviť Veľkú Britániu, ale aj Úniu na historicky prvý odchod krajiny v dejinách tohto zoskupenia.
Až do dňa brexitu je Veľká Británia stále súčasťou spoločného trhu Európskej únie (EÚ). To v praxi znamená, že aj Slováci profitujú z voľného pohybu tovaru, ľudí a služieb. Naši občania môžu vo Veľkej Británii žiť, pracovať a podnikať za rovnakých podmienok ako občania Veľkej Británie. „Voľný trh zostáva až do brexitu zachovaný a to, akú konkrétnu formu bude mať vzťah Británie a EÚ po ňom, ešte nie je známe. Už teraz však možno povedať, že podmienky na zamestnanie, podnikanie a poberanie výhod z britského sociálneho systému sa určite sprísnia,“ tvrdí politológ Tomáš Koziak z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Europoslankyňa Monika Smolková zo strany Smer-SD tvrdí, že sa Slováci žijúci v Británii nemusia báť výraznej zmeny podmienok. „Tí, ktorí sú v Británii nahlásení v sociálnom systéme a majú tam nahlásené bydlisko, by brexit nemali pocítiť, aj keď sú občanmi Slovenskej republiky. Naďalej budú môcť využívať všetky výhody a práva sociálneho zabezpečenia a poistenia,“ tvrdí europoslankyňa. Dodáva, že brexit sa nedotkne ani študentov, ktorí by mali záujem o študijný pobyt v Anglicku. „Ak niekto má záujem vycestovať do Veľkej Británie cez program Erasmus+, brexitom sa na týchto podmienkach nič nezmení a študenti sa budú môcť na študijné pobyty a stáže dostať za rovnakých okolností ako doteraz.“
Odchod Británie z EÚ pre úniu určite prinesie negatíva. Najviac by to mala pocítiť podnikateľská sféra, pretože EÚ a Britániu čakajú rokovania o finančných vyrovnaniach. Obe strany sa musia dohodnúť na výmennom obchode v rámci hospodárstva. Takisto musí vzniknúť dohoda o clách a nová podoba dohody o voľnom pohybe osôb, tovarov a služieb, ktorá je momentálne v rámci EU garantovaná.
„Všetko bude závisieť od konkrétnych podmienok, na ktorých sa dohodne Veľká Británia a EÚ. Je však isté, že podmienky na vzájomný obchod sa zhoršia. Dá sa predpokladať, že dôjde k zavedeniu rôznych vzájomných úľav, ale mnoho výhod spoločného trhu sa stratí. Zrejme sa opätovne zavedú colné kontroly na hraniciach a colné poplatky,“ predpokladá vývoj situácie politológ Koziak.
Podľa medzirezortnej koordinačnej skupiny pre brexit môže byť odchod Spojeného kráľovstva z EÚ príležitosťou prilákať späť Slovákov, ktorí v ňom žijú. Tento scenár sa opiera o predpoklad, že ľudia, ktorí išli do Veľkej Británie, sa budú chcieť a môcť na Slovensko vrátiť. Pre Slovensko by to bola kvalitná pracovná sila, ktorá je navyše jazykovo vybavená na vysokej úrovni.
Brexit by so sebou mohol priniesť negatívny jav v podobe menšieho množstva eurofondov, z ktorých môžu krajiny EÚ čerpať. „Momentálne robíme všetko preto, aby bol balík pre regionálny rozvoj zachovaný a neznižoval sa. Ide nám o podporu regiónov, v ktorých je HDP nižšie ako 75 percent, takisto sa musíme venovať vzdialeným a podhorským regiónom. Veľká Británia po sebe zanechá výpadok v rozpočte. Členské štáty sa teraz musia dohodnúť, akým podielom zo svojho HDP prispejú do Európskeho fondu. Momentálne to je jedno percento, no očakáva sa navýšenie na 1,33 percent,“ predstavuje plány EÚ europoslankyňa Smolková.
Veľká Británia sa odchodom z EÚ neizoluje od okolitých krajín úplne. Podľa politológa sa môžu budúce britské vlády snažiť opäť krajinu posunúť bližšie k EÚ. „Veľká Británia bola počas celého obdobia prostredníctvom rôznych výnimiek vždy ‚jednou nohou mimo Európskeho spoločenstva‘. Po Brexite sa situácia zmení. Teraz bude stáť mimo EÚ, no jednou nohou bude prostredníctvom rôznych výnimiek stáť opäť v EÚ. Podoba i obsah členstva budú iné, no určite nedôjde k žiadnemu dramatickému pretrhnutiu všetkých vzájomných väzieb,“ tvrdí Koziak.
Veľká Británia je prvým štátom, ktorý opustil EÚ, a podľa viacerých odborníkov by sa mala únia zamyslieť nad tým, ako toto spoločenstvo riadi, aby si z Británie nezobrali príklad aj iné štáty. Politológ Koziak sa ale odchodu ďalších štátov neobáva. „Čo sa týka referend v iných krajinách, nemyslím si, že Brexit na ne môže mať zásadný vplyv. Hospodárska, politická, ale aj mentálna a historicky podmienená pozícia Veľkej Británie k členstvu v Európskom spoločenstve a neskôr EÚ bola vždy úplne iná ako v prípade ostatných členských štátov. Paralely by som v tom nehľadal. Motivácia pre brexit bola iná ako argumenty tých, ktorí napríklad u nás broja za vystúpenie z EÚ. Niektoré požiadavky zástancov brexitu mali totiž, aspoň z pozície Britov, racionálne jadro. Napríklad tie, ktoré hovorili o pre nich neadekvátnych príspevkoch do rozpočtu EÚ či o zneužívaní ich sociálneho systému. Zástancovia vystúpenia z EÚ v našej krajine týmto argumentovať nemôžu,“ uzavrel Koziak.
Rokovania medzi EÚ a Britániou sa dostávajú do rozhodujúcej fázy. Konečná dohoda medzi Veľkou Britániou a EÚ musí byť známa do októbra tohto roka a oficiálne vystúpenie z EÚ je naplánované na marec 2019.
Autor: MARTIN MAJDÁK