Po sezóne 2024 a návrate z 24-hodinových pretekov v mexickej Xalape sa dlhoročný slovenský reprezentant v ultramaratóne Slavomír Lindvai nechal počuť, že išlo o možno jeho poslednú ultramaratónsku výzvu.
Dnes už legendárny 54-ročný bežec z klubu SVP, š.p. Titus Labaš Košice však zároveň pripúšťal rozlúčku v podobe Majstrovstiev sveta v behu na 24-hodín vo francúzskom meste Albi (18. až 19. október 2025).
Rozhodnutie o zavesení bežeckých topánok na klinec v „buldogovi z Malej Idy“ umocňovali aj problémy s chrbticou, ktorého ho sužovali takmer dva mesiace. Pozitívnym impulzom bola naopak správa zo Slovenského atletického zväzu, ktorý mu po vyše dvadsiatich rokoch uznal slovenský rekord v behu na 100 kilometrov na ceste.
„Ak mám byť úprimný, tak táto informácia ma prekvapila, ale zároveň potešila,“ hovorí Lindvai. „Osobne som si myslel, že môj čas 7:04:32 z majstrovstiev sveta na 100 kilometrov v holandskom Windschotene stačí tak na tretie či štvrté miesto v historických tabuľkách. Bol to však hodnotný výkon, pretože som v tých pretekoch obsadil šestnástu priečku a to je dodnes najlepšie umiestnenie Slováka na MS. Bol som však presvedčený, že rekord patrí Petrovi Polákovi, ktorý bol mojim prvým a jediným trénerom. On totiž odbehol stovku za 6:40. Kritériami pre uznanie rekordu však boli registrácia v atletickom klube a absolvovanie výkonu na certifikovanej trati. A keďže som bol v tom čase registrovaný v dnes už neexistujúcej Slovenskej asociácii ultrabežcov a ten výkon som dosiahol na trati certifikovanej vtedajšou IAAF (dnes World Athletics) počas svetového šampionátu, dostal som sa na absolútne čelo rebríčka. Petrovi Polákovi uznali čas 7:06:31 z roku 1991 a je teda hneď za mnou. Nič to však nemení na fakte, že pre mňa je práve on slovenskou jednotkou a vnímam ho ako lepšieho bežca, než som ja sám.“
Rozhodnutie o pridelení rekordu dodalo Lindvaiovi novú miazgu a kľúčový impulz prišiel v januári 2025. „Dostal som ponuku na pokračovanie zo strany môjho šéfa Jozefa Moravčíka, ktorý je generálnym riaditeľom SVP š.p. a ktorý ma podporoval počas celej mojej kariéry. Prisľúbil mi vytvorenie podmienok na prípravu a následne sa k nemu pridala starostka Malej Idy Jana Kallová, ako aj členovia môjho podporného tímu Ján Andraš, Miroslav Laboš, Maroš Bachorík, Marián Miščík, Tóno Lukajka a Michal Serečin. Takáto silná podpora viedla k prehodnoteniu môjho rozhodnutia a povedal som si, že to potiahnem až do roku 2026.“
Skúsený ultrabežec potvrdil svoju nezlomnosť, vo veku 54 rokov si však uvedomuje aj opotrebovanosť tela.
„Všetko sa teda bude odvíjať od môjho zdravotného stavu a ako prevenciu som zredukoval počet pretekov. Tento rok vnímam ako vrchol Majstrovstvá sveta v behu na 24 hodín v Albi. Nominačný limit v hodnote 200 kilometrov som splnil už v roku 2023, keď som v meste Taipei na Tajwane odbehol 206,070 kilometra,“ podotkol S. Lindvai, ktorý vyrukoval aj s nečakaným ústretovým gestom. „Organizátori MS hradia ubytovanie a stravu trom pretekárom z jednej krajiny, štartovať ich však môže až šesť. Ak tam teda vycestuje viac našincov, tak im nebudem zaberať miesto a tieto náklady si uhradím sám.“
V prípade účasti na svetovom šampionáte čaká Lindvaia obhajoba tretieho miesta v kategórii Masters nad 50 rokov. Zároveň navýši počet absolvovaných 24-hodinových behov na 19, pričom v tomto smere je už teraz slovenským rekordérom.
„V závere sezóny mám potom v hľadáčiku ešte tri preteky, pričom absolvovať by som chcel iba jeden z nich. Sú nimi 24-hodinovka v malajskom Kuala Lumpur, etapové preteky na 127 km na Madagaskare a beh na 100 míľ v juhoafrickom Kapskom meste. Všetky tieto podujatia sú plánované na november, pričom pred spomínanými majstrovstvami sveta by som samozrejme rád odbehol aj Medzinárodný maratón mieru v Košiciach,“ vyslovil sa člen Diamantového klubu košického maratónu, pre ktorého by išlo už o 28. štart v rámci najstaršieho európskeho behu na 42 kilometrov.
„Tak ako som však spomenul, všetko bude závislé od zdravia. Jednotlivé výzvy preto musím brať jednu po druhej,“ dodal na záver svetobežník z Malej Idy Slavomír Lindvai.