Dážďovky prispievajú k ekológii: Premieňajú rozložiteľný odpad na hnojivá pre rastliny

V poslednom období sa čoraz viac hovorí o ekológii a potrebe chrániť životné prostredie pre ďalšie generácie. Jedným z ohrození našej planéty je aj problém s plastmi, ktorý ma celosvetový charakter. Slovensko sa preto rozhodlo zaviesť zálohovanie PET fliaš a plechoviek. Niektorí ľudia sa dokonca snažia redukovať produkciu odpadu vo svojej domácnosti. Čo však s biologicky rozložiteľným odpadom? Ako pre Košice Online vysvetlila lektorka environmentálnej výchovy Laura Martinková, jednou z možností je aj kompostovanie s dážďovkami: „Kompostovať môžeme v bytovke, v interiéri, tomu sa hovorí kompostovanie s dážďovkami, za pomoci dážďoviek, ktoré premieňajú náš biologický odpad na veľmi kvalitné hnojivo v tekutej, ale aj v tuhej forme.“

#1 kompostér

Prvým dôležitým krokom je rozhodnúť sa pre kompostovanie s dážďovkami, ktoré pomôže nielen planéte, ale aj nám v domácnosti. „Pre dážďovky musíme najprv pripraviť nejaké bydlisko. Môže to byť plastová nádobka, drevený kompostér, ktorý si môžeme vyrobiť, ale musíme počítať s tým, že ak je to drevo, tak po čase bude hniť a bude sa rozkladať. Skôr v tomto prípade by som uprednostnila plastové vedierka, ktoré už môžu byť použité, napríklad nejaké vedierka od majonézy, od kečupov a podobne,“ uviedla Martinková.

#2 vhodné miesto

Dážďovkám treba pripraviť podstieľku z listov, pilín a z natrhaného papiera. Túto zmes je potrebné poriadne zvlhčiť a vložiť do nej násadu dážďoviek, ktoré sa tam počas jedného týždňa zabývajú. Ako zdôraznila Martinková, dôležité je vybrať vhodné miesto, kde kompostér s dážďovkami umiestnime: „Kompostér je fajn umiestniť na miesto, kde nie je priame slnečné svetlo, respektíve kde nedopadajú lúče, a teda neprehrievajú kompostér. Ideálne by mal byť niekde schovaný za skriňou alebo pod stolom, nie v blízkosti radiátora, aby sme dážďovky neuvarili, tam, kde nie je prievan. Je to už na nás, kde ho umiestnime. Napríklad moje dážďovky sú pri chladničke.“

Existujú aj dizajnové kompostéry, ktoré nemusíte skrývať napríklad v kuchynskej linke. „Zvyknú to mať ľudia aj v kuchynských skriniach, v linke, kde sú možno v jednej časti hrnce, pod tým môže byť vedierko a môžu tam byť dážďovky, keďže nesmrdia, nevyliezajú z toho, takže vôbec sa nemáme čoho báť. Potom sú aj krásne dizajnové vermikompostéry, ktoré, keď si zakúpime, tak ich chceme určite ukázať a tie môžu byť teda tiež peknou súčasťou nášho obydlia,“ dodala Martinková.

#3 počet dážďoviek

Ako a koľko dážďoviek si treba zadovážiť? „Dážďoviek na začiatku potrebujeme veľmi málo. Stačí si od niekoho poprosiť malú násadu, dá sa zakúpiť na rôznych portáloch, ale dá sa aj získať darovaním. Vyzerá to, ako keby tie dážďovky boli v nejakej hline, ale to nie je hlina, to je už ten ich kompost,“ skonštatovala Martinková s tým, že ak dážďovky budeme dobre kŕmiť, postupne sa budú množiť. Ak im budeme dávať menej stravy, ich počet sa bude redukovať. Nemôže sa stať, že dážďovky sa premnožia alebo ich budeme mať veľmi málo. Kompostovanie s dážďovkami má aj ďalšie výhody, dokáže zaujať aj deti: „Je skvelé kompostovať aj v domácnosti. Vtedy vieme krásne deťom ukázať, ako prebieha cyklus rozkladu takej biologickej hmoty, čo z toho môžeme mať a aký je cyklus života dážďovky. Vieme to tam všetko v tom kompostéri sledovať.“

#4 potrava

Netreba podceniť prípravu stravy pre dážďovky. Biologicky rozložiteľný odpad je potrebné nakrájať na malé kúsky a po malých množstvách ho dávať do kompostéra, čo potvrdila aj Martinková: „Pre dážďovky musíme pripraviť vegánske menu. Nemôžeme im dávať nič živočíšneho pôvodu, žiadne kosti, mäso, mliečne výrobky. Nemajú radi ostré chute zázvoru, teda ani zvyšky z medvedieho cesnaku. Čo zas majú veľmi radi, tak je kávová usadenina, vrecúška od čajov, aj samotný čaj, Majú veľmi radi rôzne vysušené lístie a všetky šupy z ovocia a zeleniny.“

#5 hnojivo

Dážďovky sa nám za našu starostlivosť odplatia hnojivom v tuhej forme, ktoré môžeme využívať v domácnosti. V nižšej nádobke kompostéra nájdeme ďalšie hnojivo. „Ak kompostujeme dobre, tak sa vytvára aj vlhkosť pri tom kompostovaní a prebytočná vlhkosť z týchto kompostérov steká do nižšej nádobky. Tam nájdeme ďalší zázračný liek pre naše rastliny, a to je dážďovkový čaj, čiže hnojivo v tekutej forme. Tieto hnojivá sa potom miešajú s klasikou zeminou a pridávajú sa k rastlinám. Majú oveľa lepšiu vstrebateľnosť rastlinami ako klasický kompost, podporujú rast, tvorbu pukov, teda kvetov a následne aj plodov, krásne vyživujú celú rastlinu,“ doplnila Martinková.

Takzvané vermikompostovanie je vhodné kombinovať aj s inými formami kompostovania. „Keďže dážďovky v tom kompostéri žijú na nejakej určitej ploche, tak nikdy nebudú vedieť spotrebovať všetok biologický odpad, ktorý vytvoríme v domácnosti, takže ideálne je to kombinovať aj s buď komunitným kompostovaním, alebo inou formou kompostovania,“ doplnila Martinková, pričom vysvetlila, čo je komunitné kompostovanie: „Je to kompostovanie v exteriéri, je určené pre určitú komunitu. Napríklad, ak sa rozhodnú študenti nejakej školy, že budú kompostovať na školskej záhrade, tak už toto spadá do komunitného kompostovania. To znamená, že komunita sa rozhodne, že svoj biologický odpad bude zhodnocovať práve takýmto spôsobom.“

V prípade, ak máte väčšiu záhradu, je dobré si zadovážiť alebo vyrobiť veľký kompostér. „Potom je ďalší druh kompostovania, klasické veľké kompostovisko v exteriéri, na záhrade, ktoré funguje veľmi podobne, len ten odpad vynášame na kompostovaciu kopu alebo do dreveného či plastového kompostéra,“ povedala Martinková s tým, že voľba vhodnej formy kompostovania závistí aj od toho, či bývate v dome, alebo v byte: „Ak žije niekto v dome, tak ideálne je mať založený jeden, dva, tri, štyri kompostéry, podľa veľkosti záhrady. V mestách, pre ľudí, ktorí bývajú v bytovkách, tak to komunitné kompostovanie je skvelé, pretože pri komunitnom kompostovaní rozprávame o predchádzaní vzniku odpadov, pretože ten odpad nemusí nikde cestovať do nejakých mestských kompostární, je priamo spracovaný na mieste a priamo aj využívaný na pôjde, ktorá je pri bytovke.“

O kompostovaní či bezodpadovom živote často hovoria dve mladé Prešovčanky, Laura Martinková a Michaela Šlosárová, ktoré v metropole Šariša otvorili bezobalový obchod. „U mňa ten nápad vznikol asi vtedy, keď som premieňala svoju domácnosť smerom k nulovému odpadu. Všetok odpad, ktorý sa dal, sme už v domácnosti zredukovali a stále ostávali obaly od potravín. Medzitým som na školách veľa robila lektorovanie rôznych programov. Stále sme sa bavili o tom, že triediť odpad a triediť odpad je dobré, ale nie je to riešenie problému s odpadom,“ zaspomínala si na svoje začiatky Martinková.

Ako povedala Šlosárová, chcela začať žiť ekologickejšie po tom, čo videla pozitívny príklad v iných zahraničných krajinách: „U mňa to bolo veľmi podobné ako v Laurinom prípade, že som sa snažila nejako svoju domácnosť zlepšiť a zredukovať ten odpad. Obaly z potravín boli jediné, čo som nevedela nijakým spôsobom odfiltrovať. Po návšteve zahraničia, kedy som videla, že inde to funguje inak, že s tým odpadom vedia nakladať a vedia ho neprodukovať toľko. Umocnilo sa to len tým, že som stretla Lauru, pretože dovtedy som tiež nosila tú myšlienku v hlave nejakú dobu, ale nevedela som ju úplne zhmotniť. Keď sme sa s Laurou stretli, tak to nejako vybuchlo a máme obchod.“

Ich prioritou nie je predávať potraviny na váhu alebo čapovú drogériu. Svojich zákazníkov či ekologických nadšencov chcú predovšetkým vzdelávať v tejto oblasti. „Snažíme sa ľudí vzdelávať, keďže od začiatku bolo našou prioritou nemať len obchod, ale ľuďom vysvetľovať, prečo toto robíme tak, ako to robíme, že to robíme inak. Mávame workshopy aj na rôzne iné témy, ktoré sú nejako prepojené s bezodpadovosťou a voláme si nejakých externých lektorov. Čo sa týka tých workshopov, ktoré si vieme pokryť sami, sú to vermikompostovanie, je to zero waste život, alchýmia ekočistenia. Snažíme sa ľudí naučiť robiť s tým, čo majú bežne dostupné doma, aby tú chémiu nejako z toho života vypustili,“ uzavrela Šlosárová.

Autorka: JANA TOMAŠKOVIČOVÁ