Európsky parlament, najstaršie vianočné trhy a teroristický útok

EurópaVašimi očami

Dostal som možnosť zažiť Európsky parlament, a to je možnosť, ktorá sa len tak neodmieta. Keď som videl, že novinársky vchod do parlamentu pripomína skôr vstup do atómového krytu, začínal som bilancovať svoje rozhodnutie.

Štrasburg ma privítal upršaným počasím, to som prvýkrát pocítil pri nepríjemnom turbulentnom pristávaní lietadla a druhýkrát, keď som z neho vystúpil. Hneď prvá výzva, ktorú si pre mňa mesto pripravilo, bola obsluha automatu na MHD lístky. Na ovládanie mal len jedno zelené tlačidlo. V dobe dotykových obrazoviek to nebolo také zvláštne, lenže nech som do obrazovky ťukal, ako som chcel, nemalo to efekt. Po chvíli postávania pred automatom som k nemu pustil ďalšieho za mnou stojaceho a „nenápadne“ mu nazeral ponad rameno. Trik nebol v dotykovej obrazovke, no v živote by mi nenapadlo, že to jediné zelené tlačidlo je otočné a s jeho pomocou si vyberá typ a počet lístkov. Pán v rokoch si kúpil lístok a venoval mi úsmev, ktorým mi mlčky oznamoval: Vidíš, takto sa to robí!

Foto
A predsa sa točí!

Hlavným cieľom mojej cesty bol Európsky parlament v Štrasburgu. Obrovský kolos pripomína science-fiction architektúru mesta z budúcnosti. Dostať sa do budovy parlamentu cez novinársky vstup zaberie približne 20 minút. Každý novinár musí prejsť klasickou „letiskovou“ kontrolou – vyprázdniť vrecká, vybrať z tašky elektroniku a prejsť cez detektor kovov. Ulička, ktorou ho pošlú do parlamentu, je úzka, kľukatá, lemovaná skladmi a človek má pocit, že ide do atómového krytu.

Po dvojici požiarnych dverí som sa konečne dostal do budovy parlamentu. Interiérom vo futuristických náznakoch pokračuje. Sklo a jednoduché plochy dopĺňajú popínavé rastliny. „Sme jednoduchí a efektívni, no myslíme na ekológiu,“ oznamuje nemo. Nezorientovaný návštevník v budove rýchlo zablúdi a dostať sa len tak na konkrétne poschodie môže byť problém.

Foto
Sklo a jednoduché plochy dopĺňajú popínavé rastliny

Počas mojej krátkej návštevy Štrasburgu mesto stihol zasiahnuť teroristický útok. Trhy, na ktorých som ešte večer predtým obzeral gýčové vianočné ozdoby, sa na druhý deň stali dejiskom tragických udalostí. V situáciách ako táto, si človek uvedomí, akých skvelých kolegov a priateľov má v živote.

Foto
Kto by nechcel takých kamarátov?

Keď sa ma ale ľudia pýtali na to, aká bola po útoku atmosféra v meste, nemal som pre nich žiadny príbeh o ustráchaných plačúcich ľuďoch v električke, vyľudnených uliciach či neprítomných pohľadoch. Na druhý deň sa Štrasburg zobudil do úplne obyčajnej stredy. Útok ovplyvnil len tých, ktorých sa bezprostredne dotkol.

Večer som zistil, že sa predsa len niečo zmenilo. Okrem toho, že po meste hliadkovalo viac policajtov a vojakov, kontrolovali pri vstupe do centra policajti tašky všetkým prichádzajúcim. Niekto by povedal, že s tým začali trochu neskoro. Trhy sa zahalili do tmy a na mieste útoku ľudia nechávali sviečky a ruže.

 

Foto
Na námestí Kléber vznikali pietne miesta

Celkovo mesto žije Európskym parlamentom. Keď sa v parlamente niečo deje, ubytovanie je obsadené niekoľko mesiacov dopredu. Na Francúzoch ma neprestane udivovať ich čítanie slov, pri ktorom ignorujú polovicu napísaných písmen. Štyri dni bola krátka doba na to, aby som pochopil, ktorých päť písmen z 12 písmenového názvu ulice treba prečítať, aby to znelo francúzsky, no nech som sa to snažil vysloviť akokoľvek, nerozumeli mi. Ešte že existujú Google maps.

 

Autor: MAŤO

Komentáre