Znelo po turnaji od Howieho Granta - legendy kanadského hokeja, hrajúceho za LTC Praha v 30. rokoch
Prvé snahy Košičanov o prechod na kanadský hokej, ktorý už žal svoju popularitu vo väčšej časti Európy, zaznamenávame na prelome rokov 1924/25. Noviny informovali:
„Otázka zavedenia kanadského hokeja na košické klzisko sa blíži k svojmu uskutočneniu. Sám podporovateľ športu v Košiciach p. Basány zvolil sa sriadiť k tomuto hřište a venuje patričné množstvo dreva k sriadeniu mantinelov.“
Žiaľ, ako i dnes, kto má peniaze, tomu sa viac darí realizovať novoty. Kluby, hokejisti a ich podporovatelia ich nemali nazvyš a finančne náročnejšia Kanada si ešte musela počkať na svoju premiéru v Košiciach. V januári 1928 sa na Štrbskom plese organizoval predolympijský turnaj v kanadskom hokeji. Pozvané bolo i košické mužstvo.
Košičania v snahe vytvoriť silné mužstvo spojilo hráčov z ČsŠK a KAC. V skupine sa stretli s Olympijským mužstvom Československa – prehrali 1:14, s tímom Scharlottenburg prehrali po vyrovnanej hre tesne 0:2. A v nesúťažnom zápase remizovali s Banskou Bystricou 0:0. Vzhľadom na to, že košickí hráči nemali skúsenosti s kanadským hokejom, ich predvedená hra na turnaji bola príjemným prekvapením. A to košickí hokejisti prišli na turnaj len v chudobnom oblečení. Mali len pumpky, kanadské korčule mali len traja z nich a z výstroja mali len rukavice a svetre.
31. decembra 1929 sa vytvorila prvá organizácia v kanadskom hokeji na Slovensku – Slovenská župa hokejová za prítomnosti zástupcov piatich slovenských klubov: Skiklub Bratislava, Slávia Banská Bystrica, ČsŠK Košice, ŠK Vysoké Tatry a ŠK Žilina. V polovici februára 1930 sa prvý raz hrali majstrovstvá Slovenska. Zúčastnili sa ho zakladajúce mužstvá Slovenskej hokejovej župy okrem košického ČsŠK. Neúčasť spôsobila finančná kríza klubu.
V decembri 1930 žiadajú funkcionári ČsŠK od mestskej rady poskytnutie finančného daru, ktorý by im umožnil zakúpiť si najnutnejší hokejový inventár. Mesto im schválilo požadovanú čiastku 8115 korún.
Žiadosť adresovaná magistrátu obsahuje i zaujímavý zoznam finančného príspevku na hráčsku výstroj (s uvedenými cenami):
Chránitka na nohy 60 Kč, Nákolennice 30 Kč, Punčochy 50 Kč, Trenírky vatované 200 Kč, Suspensoria 30 Kč, Košule 60 Kč, Rukavice kožené 200 Kč, Chránitka na lokty 70 Kč (ČsŠK pýtal sedem párov – pre každého hráča) - Chánič tela a podbružka 300 Kč, Suspensorium 135 Kč, Maska dratená 130 Kč, Rukavice 380 Kč (ČsŠK pýtal po jednom kuse, páre pre brankára), Palica 30 Kč, Palica pro brankára 150 Kč, Puky 20 Kč, Brusle hockeyové 150 Kč, Sweatr 60 Kč (ČsŠK pýtal: palíc - 12 kusov, palica pre brankára 1 ks, puky 4, brusle hockeyové 8, sweatry 8)
Košičanom chýbalo šťastie
Druhých majstrovstiev Slovenskej župy sa zúčastnilo už i mužstvo ČsŠK. Hneď v úvodnom zápase prekvapilo, keď s obhajcom titulu Skiklub Bratislava vyhral ľahko v pomere 3:0. Turnaj bol ale po troch zápasoch pre nespôsobilý ľad prerušený a nikdy sa nedohral.
Košickí diváci sa konečne dočkali Kanady vo februári 1931. Vtedy sa zorganizoval košický turnaj (Pohár stolovej spoločnosti) za účasti troch mužstiev. Víťazom sa stal ČsŠK, pred KSC a PKS Prešov. Týmto turnajom sa definitívne presadil kanadský hokej na úkor bandy hokeja. Bandy tak ostal už len v spomienkach Košičanov a v kronikách hokeja.
V 30. rokoch Košičanom i napriek kvalitám chýbal športový kúsok šťastia a viackrát chýbal len krôčik, aby sa prebojovali do bojov o majstra Slovenska. Najvýraznejší úspech dosiahol ČsŠK v roku 1934. Na medzinárodnom turnaji v Novom Smokovci hráči ČsŠK svojou hrou príjemne prekvapili. Zvíťazili nad olomouckým EV 2:1, remizovali s SK Prostějov 2:2 a tesne prehrali s Ostravou a LTC Praha. Skončili na peknom treťom mieste v silnej konkurencii.
Hru Košičanov všetci sledovali s obdivom. Na turnaji sa zaskvel Ladislav Troják, ktorý očaril natoľko, že dostal ponuku od svetoznámeho klubu LTC Praha. A vďaka tejto možnosti sa dostal i do reprezentácie a stal sa tak vôbec prvým Slovákom, ktorý reprezentoval Československo v národnom hokejovom tíme a tiež ako prvý Slovák sa mohol tešiť i zo zisku titulu majstra sveta.
„Môžete byť na Vašich chlapcov hrdí. Želám východoslovenským Kanaďanom - hokejistom mnoho zdaru!"
Znelo po turnaji od Howieho Granta - legendy kanadského hokeja, hrajúceho za LTC Praha.
Pre priaznivcov košického hokeja v 30. rokoch bol lahôdkou zápas s pražským LTC, ktorý i s bývalým odchovancom Trojákom zavítali do Košíc vo februári 1935. Na železničnej stanici ich čakali davy nadšených fanúšikov. Vítala ich i miestna kapela a predstavitelia mesta. Pražské mužstvo zvíťazilo v zápase vysoko 15:0. Na večernom zápase viac než 2000 divákov fandilo medzi drôteným plotom a aspoň polovica z toho mimo neho.
Zmeny, ktoré nastali na jeseň roku 1938, kedy sa rozhodlo o pričlenení južného Slovenska k Maďarsku, sa výrazne dotkli i športového diania v Košiciach. ČsŠK zanikol a maďarské mužstvo KAC sa zapojilo do maďarskej ligy. Niektorí košickí hráči hrali za budapeštianske tímy a neskoršie reprezentovali maďarský národný tím.
Počas vojnových rokov sa zriadil nový železničiarsky športový klub Kassai vasutasi sport club (KVSC). Do finálových bojov o majstra Maďarska sa prebojovali zo súťaže vidieckych klubov v sezóne 1943/44. KVSC v konkurencii siedmich hokejových tímov: Budapeštského BKE a BTE, Paličského PKE, Koložvárskeho KAC a mužstva SE z Târgu Mures skončilo na piatom mieste.
Po skončení vojny zanikli maďarské športové kluby. Vytvorili sa v Košiciach snahy o nový športový spolok, ktorý by zjednotil všetkých športovcov v Košiciach. Tak vznikol klub, ktorý poniesol názov starej menšinovej ŠK Jednoty. V novembri 1945 sa na valnom zhromaždení Slovenské hokejového zväzu rozhodlo, že účastníkmi celoštátnej hokejovej ligy sa stanú bratislavské mužstvá ŠK a VŠ, HC Tatry Poprad a ŠK Banská Bystrica. Košičania boli právom nespokojní. Požadovali, aby sa o účastníkoch rozhodlo na ľade. Nestalo sa tak. Košičania boli zaradení do bojov v rámci Tatranskej župy.
Hokej v metropole východu začal silne stagnovať. Medzi československú elitu sa im v nasledujúcich rokoch nepodarilo prebojovať. Práve naopak. Ešte v roku 1950 hralo prvé košické mužstvo Dynamo ČSD najvyššiu slovenskú „D“ súťaž, ale potom, čo z nej vypadli, sa hral v Košiciach viac ako jedno desaťročie hokej len na krajskej úrovni.
Sezóna 1958/59 priniesla veľké pozitívum pre košický hokej. Výstavbu košického zimného štadióna s umelým ľadom sa podarilo dokončiť. 25. februára 1959 bolo klzisko prvýkrát otvorené i pre verejnosť. Týmto sa Košičanom konečne naskytla možnosť pravidelného tréningu už v prípravnom období. Spočiatku chýbala zakrytá hala, ale už samotná možnosť pravidelných tréningov výrazne napomohla k rozvoju a napredovaniu hokeja v meste. V priebehu krátkych piatich rokov sa podarilo pozdvihnúť košický hokej až medzi československú elitu a začala sa písať jej nová úspešná kapitola. A pokračovanie hokejové špeciálu vám prinesieme už čoskoro aj my.
Autor: HistoricKE