Trojročné deti začínajú chápať základné koncepty života a smrti.
Téma smrti je náročná na komunikáciu s deťmi v každom veku. Odborníci však tvrdia, že je dôležité rozprávať sa o tom priamo a bez zbytočného zjemňovania. Dôležité je tiež byť otvorený a prístupný otázkam dieťaťa.
„Deti sa so smrťou môžu stretnúť už od raného veku, napríklad cez stratu domáceho zvieratka alebo cez prírodné cykly, ktoré si môžu všimnúť, napríklad padajúce lístie na jeseň. Preto sa odporúča začať s deťmi komunikovať o téme smrti primerane ich veku a úrovni pochopenia, aby sme im pomohli vytvoriť zdravý postoj k tejto súčasti života,“ uviedli odborníci z Ligy pre duševné zdravie (LDZ).
Vo veku okolo troch až štyroch rokov deti začínajú chápať základné koncepty života a smrti, aj keď nemusia rozumieť ich neodvratnosti. V tomto veku je tiež vhodné začať s jednoduchými vysvetleniami bez zbytočných detailov. Staršie deti okolo šiestich až ôsmich rokov, sú deti schopné pochopiť koncepty trvalosti a konečnosti. V tomto veku už môžu rodičia komunikovať o smrti otvorenejšie, no stále citlivo. Taktiež im môžu pomôcť tým, že budú úprimní, trpezliví a prispôsobia svoje vysvetlenia veku a emocionálnemu vývoju dieťaťa.
„Deti si často uvedomujú viac, než si dospelí myslia, a preto im treba vytvoriť priestor na vyjadrenie ich pocitov, otázok a obáv. Najdôležitejšie je komunikovať priamo a bez zbytočného zjemňovania. Použitie jasných, priamych výrazov ako napríklad 'dedko zomrel' namiesto 'odišiel' alebo 'zaspal,' pomáha predchádzať zmätku. Deti totiž môžu metafory chápať doslovne, čo môže viesť k strachu alebo nepochopeniu, prečo sa zosnulý nevracia. Zároveň je dôležité vysvetliť im, že smrť nie je spôsobená chybou dieťaťa ani nikoho iného, a že je prirodzenou súčasťou života,“ priblížila liga.
Vhodné je tiež podľa nej ubezpečiť dieťa, že akékoľvek jeho pocity, či už je to smútok, hnev alebo strach, sú úplne v poriadku. Ich prežívanie môžu podporiť aj tým, že im povedia vlastné pocity. Dôležité je tiež poznanie, že smútok za zosnulým je len dočasným stavom.
„Ak má dieťa záujem, môžeme ho povzbudiť do kreatívnych spôsobov, ako sa rozlúčiť so zosnulým, napríklad kresbou, napísaním listu na rozlúčku alebo aj účasťou na smútočnom obrade,“ dodali odborníci.
Taktiež je dôležité, aby rodičia zostali dieťaťu emocionálne dostupní a sledovali, či neprejavuje známky dlhodobého trápenia. Ak sa tak deje, môže byť užitočné vyhľadať pomoc odborníka.
Zdroj: TASR