Nový trend nekosenia lúk narazil na odporcov.
Myšlienka mať v mestách krásne lúčne plochy je síce pekná, ale mať ich v intraviláne sídlisk nie je podľa odborníka dobrý nápad. Podľa imunoalergológa Martina Hrubiška z Onkologického ústavu svätej Alžbety z nich totiž nikdy nebudú alpské alebo tatranské lúky bez alergénov, hlodavcov či odpadu.
„Mesto je z hľadiska prírodovedného absolútne umelý terén a bez ľudského zásahu nebude v meste rásť žiadna lúka. Kde sú mestské plochy obklopené budovami, kde je neprirodzený vlhokostno-teplotný pomer neporovnateľný s prirodzenou krajinou, žiadna poriadna lúka neporastie,“ uviedol Hrubiško.
Aj taká tatranská alebo alpská lúka je podľa neho obhospodarovaná lúka, niekoľkokrát hnojená, či už kravským hnojom alebo inými prirodzenými hnojivami a niekoľkokrát do roka kosená. Počas stáročí sa na nich vytvorilo také spoločenstvo rastlín, ktoré alergikom nevadí.
„Ale čo sa stane na nepokosených plochách v meste? Iba invazívne buriny sú schopné prežiť neprirodzené podmienky ako teplo či sucho. Prídu rastliny, napríklad palina, ambrózia, láskavce či mrlíky. A to sú zdroje alergizujúceho peľu,“ poznamenal Hrubiško. Podotkol, že na neobhospodarovanej ploche sa ďaleko „lepšie“ drží odpad a sú živnou pôdou pre rôzne hlodavce. „Žiadny potkan vám nebude behať po krásnom pokosenom zelenom trávniku,“ doplnil.
Príroda si poradí na miestach ako lužné lesy či Malé Karpaty, ale nie v intraviláne mesta. „Tam si poradí po svojom, prostredníctvom invazívnych rastlín, ktoré sú pre nás nebezpečné,“ doplnil s tým, že vyschnutá tráva a plochy bez starostlivosti predstavujú riziko vzniku požiarov.
Zdroj: TASR