Tri disciplíny na viac ako dvesto kilometrovej trati. Tie musia v čo najrýchlejšom čase zvládnuť železní muži, tzv. Ironmani. Jedného takého máme aj na Slovensku. Je ním východniar Marek Nemčík, ktorý vlani absolvoval už svoj sedemdesiaty triatlon.
Marek Nemčík (44) z obce Udavské neďaleko Humenného začal so športom ešte ako dieťa. Najprv sa venoval cyklistike, no keďže bol stále posledný, presedlal na triatlon. O desať rokov neskôr mu prišiel do cesty prvý Ironman.
„V Československu boli pomerne časté takéto preteky. Jeden z nich, v Slavkove u Brna, som sa preto rozhodol vyskúšať. A bola to láska na prvý pohľad,“ prezradil s úsmevom železný muž Marek Nemčík.
Pred dvoma rokmi zdolal viac ako dvesto kilometrovú trať, ktorá pozostáva z plávania, cyklistiky a behu, a zaznamenal tak svoj osobný rekord, keď dokončil desať Ironmanov. V novembri minulého roku si v Malajzii na svoj účet pripísal už v poradí sedemdesiaty absolvovaný triatlon. Čoskoro by tak mohol prekročiť aj stovku.
„Ono sa to zdá, že tých 30 nie je veľa, ale dobre trénovaný triatlonista zvládne dvoch-troch Ironamnov do roka. Čiže by som potreboval ešte desať rokov, aby som dal tú stovku. V súčasnosti som schopný urobiť tých osem až desať Ironmanov do roka, čiže by to mohlo trvať tri roky, ale som realista,“ zhodnotil zanietený športovec.
Bolesť ako čert
Aj keď všetky absolvované trate nedokončil, svojho obľúbeného športu sa nevzdáva. Naopak, je mu vďačný za všetko pekné, čo mohol vo svete zažiť. Keďže triatlony sa väčšinou konajú v príťažlivých destináciách pri mori.
„Stane sa aj to, že človek skončí, lebo sa mu jednoducho ďalej nechce. Nemá motiváciu, nemá chuť, tak to zabalí. Samozrejme, mrzí to, lebo dokončiť sa dá každý pretek, ak človeku neodpadne končatina alebo nestratí cestou hlavu,“ smeje sa Humenčan.
Ako ďalej priznal, v niektorých momentoch zasiahne vyššia moc. Ako v Juhoafrickej republike, keď asi kilometer pred cieľom plaveckej časti stretol medúzu. Tá ho popŕhlila na tvári a v pretekoch už nemohol pokračovať.
„Ja som to ešte nejakým záhadným spôsobom doplával, ale bolelo to ako čert. Dokonca som chcel ešte pokračovať, ale doktori vraveli, že to bude len horšie. Čo aj bolo, tak som nakoniec skončil,“ priznal Nemčík.
Nervozita pred štartom
Najťažšia časť Ironmana je vraj asi hodina pred štartom. Vtedy sa súťažiaci presúvajú, pripravujú sa a rozmýšľajú nad tým, ako bude vyzerať trať, kedy na nich príde kríza a aká bude veľká.
„Niekto by si myslel, že po 25 rokoch pretekania už to mám zmáknuté. Ale pravda je taká, že čím som starší a skúsenejší, tým viac mám informácií, čo sa môže stať, a preto som nervóznejší. Odzrkadľuje sa to potom na metabolizme. Toy-toyku viem otočiť aj tri, štyrikrát. Tie nervy sú obrovské,“ prezradil triatlonista.
Na preteky sa pritom pripravuje svedomito. Už pred Vianocami sa začne častejšie hýbať, potom pridá viac plávania a behu. Popritom chodí do posilňovne. Všetko vraj ale záleží od začiatku sezóny. Niekedy je to až koncom mája, takže na tréning zostáva viac času.
Láka ho Havaj
V blízkej budúcnosti by chcel športovec z východu ešte precestovať niekoľko tisíc kilometrov. Jeho snom je októbrový Ironman, ktorý sa uskutoční na slnečnom Havaji. Na ten si však netrúfa.
„Ďalší cieľ by možno bol Havajský Ironman, ale v mojej kategórii je to priam nemožné a ide o zdravie aj kvôli veku. Kým mi ale letisko nesmrdí, chutí slaná voda a nevadia odreniny, tak ešte si chcem zapretekať a prejsť nejaké destinácie,“ uzavrel pretekár Marek Nemčík.
Autor: KOŠICE ONLINE