Jaroš má Košice v srdci i na tetovaní

KošiceŠport

Keď odohral v sezóne 2017-18 za Ottawu svoje prvé dva zápasy v NHL, žiaril šťastím. Skutočne prelomovým ročníkom bol však až ten nasledujúci.

Foto
Christián Jaroš s Matúšom Sukeľom / KOŠICE ONLINE

Dvadsaťtriročný obranca Christián Jaroš odohral za Senators 61 stretnutí, našiel si pevné miesto v zostave kanadského klubu a zo strany trénerského štábu sa na jeho hlavu sypali slová pochvaly. Spokojný mohol byť aj so svojimi tretími majstrovstvami sveta, v rámci ktorých patril na ľade materskej Steel arény medzi hlavné opory defenzívy Slovenska. Teraz už ale pozerá smerom dopredu.

Po majstrovstvách sveta som si dal tri týždne voľna, ktoré som strávil s priateľkou vo Švédsku. Posledných pár týždňov sa už naplno pripravujem s kondičným trénerom Ondrejom Tencerom. Spolupracovali sme spolu už vlani a v Ottawe boli s mojou prípravou veľmi spokojní. Nebol teda dôvod na zmenu,“ hovorí Christián Jaroš.

V súvislosti s letnou prípravou dostal z Ottawy jediný pokyn – „povedali mi - príď pripravený tak ako vždy a bude to dobré.“ Iste, nemôžem sa vrátiť o desať kíl ťažší a s pätnástimi percentami tuku navyše. V Ottawe však vedia, že ja si letnú prípravu vždy poctivo odmakám.“

Foto
Christián s bratom Igorom a otcom Igorom / KOŠICE ONLINE

Drinu v telocvični si mladý obranca spestruje tenisom, squashom a bedmintonom. „Sú to športy spojené s neustálou zmenou smeru a pomáha to zlepšovať reakcie. Aj v zámorí hrá tenis veľa hráčov a pomáha to reflexom.

Obľubu našiel aj v typicky zámorskom letnom športe, ktorým je golf. „Celé ihrisko však obehnem len raz za čas. Spravidla si len chodím odpaľovať loptičky na driving range,“ usmieva sa Jaroš.

Celá letná príprava smeruje k jedinému cieľu – nadviazať na predošlú vydarenú sezónu a dokázať trénerom Senátorov, že toto miesto majú v klube spoľahlivo obsadené.

„S odstupom času som šťastný, že som dostal takýto priestor. Nečakal som to,“ priznáva reprezentačný obranca. „Obhájil som si svoje miesto, ale jedna sezóna mi ešte nič negarantuje. Stále mám dvojcestnú zmluvu a opäť budem musieť dokázať svoje kvality.“

Na diaľku pochopiteľne sleduje aj pohyby týkajúce sa zostavy Senators. Po odchode hviezdneho Erika Karlssona odišli už počas sezóny aj Mark Stone, Matt Duchene či Ryan Dzingel. Po otvorení trhu s voľnými hráčmi sa z obrancov pobrali preč Cody Ceci a Ben Harpur. Zadné rady Ottawy naopak vystužili 27-ročný Nikita Zajcev a 38-ročný víťaz Stanleyho pohára z roku 2017 Ron Hainsey.

Senators to chcú stále omladzovať, ale zároveň si uvedomujú potrebu zisku veteránov. Mladí sa musia od niekoho učiť a keďže odišli Stone či Duchene, chcelo to náhradu,“ komentuje pohyby v kádri Ch. Jaroš. 

Výrazný počet zmien bol súčasťou procesu prestavby tímu. Ottawa sa v minulej sezóne ocitla na dne tabuľky a viaceré svoje opory tak uvoľnila bez toho, aby ju to bolelo. Senátori vedia, že z dna vedie jediná cesta a tá smeruje nahor. Nádejou by mal byť práve mladícky potenciál tejto organizácie.

„Všetci v to dúfame. Kanada je hladná po úspechu a my v Ottawe máme veľa dobrých prospektov. Som presvedčený o tom, že ak získajú skúsenosti, tak to bude vyzerať veľmi dobre. Je to tím s budúcnosťou a takto to berie aj manažment. Nikto nečaká, že z posledného miesta vystrelíme na dlhú cestu v play-off. Vedenie to berie reálne. Potrebujeme pár rokov, aj keď všetci by sme chceli do play-off čo najskôr,“ zamýšľa sa Christián Jaroš.

Nielen Ottawa, ale celá Kanada je už hladná po úspechu. Kluby z kolísky hokeja čakajú na návrat Stanleyho pohára od roku 1993, keď naposledy triumfoval Montreal. Paradoxom je, že v basketbalovej NBA uspel tento rok v čisto americkej konkurencii kanadský klub Toronto Raptors.

„V Kanade sú veľmi vysoké dane a pre kanadské kluby je preto ťažšie udržať drahších hráčov. Úspech Raptors je však pre všetkých inšpiráciou. Ak uspel jediný kanadský klub v NBA, tak to samozrejme povzbudzuje aj hokejové kluby,“ podotýka Jaroš. „Súčasná NHL je veľmi vyrovnaná a uspieť môže každý. Ukázali to aj hráči St. Louis, ktorí boli ešte v januári na dne tabuľky. Základom je dostať sa do play-off.“

Po jesennom návrate do hlavného mesta Kanady čaká Jaroša aj úloha nájsť si nové bývanie. 

„Funguje to tam tak, že pokiaľ nezískate house letter, tak bývate na hoteli. Ja som sa ho v minulej sezóne dočkal v decembri, ale nájom platí len do konca sezóny a majitelia medzitým dom predali. Verím, že tentoraz dostanem od klubu pokyn k hľadaniu prenájmu už na začiatku sezóny,“ približuje situáciu týkajúcu sa bývania hráčov NHL 23-ročný Košičan, ktorý sa už cíti v Ottawe ako doma. Jej hlavný symbol bude mať na svojej ruke do konca života. Budova parlamentu totiž predstavuje jednu z dvoch výrazných tetovačiek na jeho tele.

„Košický erb symbolizuje odkiaľ pochádzam a kam sa budem vracať. Ottawský parlament je symbolom miesta, ktoré mi otvorilo bránu za splnením sna o NHL,“ vysvetľuje pozadie svojich tetovaní Christián Jaroš. Do budúcnosti nevylučuje ani ďalšie tetovania, ale nástenku log všetkých svojich klubov zo seba určite neurobí. „Mojim plánom je dokončiť si celý rukáv a nič ďalšie neplánujem. Takto som to chcel už od štrnástich rokov, no vtedy mi to nechcela dovoliť mama.“

Mamu a otca počúval od malička na slovo. S odstupom času veľmi dobre vie, že pre neho urobili všetko, čo bolo v ich silách. 

„Otec i mama boli veľmi prísni. Hokej ma vždy bavil, ale nebyť ich, nebol by som zrejme teraz tam, kde som. Obetovali pre mňa veľa. Teraz mohli mať veľký dom, ale peniaze vrážali do mňa a brata. Dúfam, že jedného dňa podpíšem veľkú zmluvu a potom im to všetko vrátim,“ vraví odhodlaným tónom hokejista, ktorý opustil rodné hniezdo už v dorasteneckom veku. Práve vďaka obete rodičov sa vtedy pustil za šťastím do Švédska. Odvtedy sa vracia domov len v posezónnom období. Vracať sa však bude vždy ochotne a rád. „Natrvalo vonku určite neostanem. Nie som ten typ a mojim domovom je Slovensko.“

Svoj vzťah k vlasti dokumentuje aj postojom k reprezentácii. Na svojom konte má už tri majstrovstvá sveta a ak by to bolo možné, pomohol by svojej vlasti aj počas budúcoročnej kvalifikácie na olympijské hry.

Zrejme to však možné nebude. Do Kanady zvyknem odchádzať už koncom augusta a tá kvalifikácia má byť v septembri.  Ja by som samozrejme pomohol rád, ale v Ottawe by asi neriskovali možné zranenie na prahu sezóny. Uvidíme, aké tam budú možnosti,“ dodáva Christián Jaroš.

AUTOR: KOŠICE ONLINE

Komentáre