Jozef Zelizňák: Keď som Nesba začal prekladať, necítil som zvláštny rešpekt

SlovenskoĽudsKE

Pozitívne naladený svetobežník a vynikajúci prekladateľ, vďaka ktorému sme aj my prepadli severskej krimi. Tak by sa dal stručne charakterizovať Jozef Zelizňák, ktorého korene siahajú aj na východné Slovensko, pod Duklu. Prečo aj napriek všetkému ostal na Slovensku, aký je Jo Nesbo a čo by si Slováci mali vážiť sa dozviete z rozhovoru.

Foto
Jozef Zelizňák je veľký cestovateľ a už ako dieťa založil fiktívnu cestovnú kanceláriu / archív JZ

Ako si spomínate na vaše detstvo?

Patrím ku generácii, ktorá rané detstvo zažila ešte v komunizme, no dospievala už v porevolučnom období. Z detstva sa mi vynárajú letné futbalové a zimné hokejové zápasy s kamarátmi, výlety s rodičmi k „spriatelenému" moru či za starými rodičmi pod Duklu do Bodružala, pocit bezpečia, ktorý som vďaka rodičom zažíval.

Na druhej strane aj zvony z blízkej rakúskej dediny, ktoré sme počuli zvoniť, no nikdy sme ich nemali vidieť, blízku Viedeň, ktorá na nás pôsobila vzdialene ako dnes Južný pól, rakúsku televíziu, vďaka ktorej sme sa naučili po nemecky, potom november a prvý výlet do Rakúska peši, kde som jedenásťročný obdivoval farebné výklady kapitalizmu. Som vďačný osudu, že som sa narodil dosť neskoro, aby ma režim, ktorý u nás vládol, nepoznačil, a zároveň dosť skoro, aby som ho ešte zažil a naučil sa vážiť slobodu.

Je pravda, že ste si ako dieťa založili fiktívnu cestovnú kanceláriu so svojou sestrou?

V tom čase som, samozrejme, vôbec netušil, že raz budem ako sprievodca slovenských turistov cestovať na Antarktídu, do Rwandy, do Tibetu či Severnej Kórey. Ale naozaj sme si so sestrou pravidelne otvárali atlas sveta a spolužiakom, ktorých sme nemali radi, sme „predávali" zájazdy do nesympatických krajín ako Somálsko, a zasa pekným spolužiačkam a spolužiakom cesty do Brazílie a Kanady. Už si po tých rokoch nepamätám, na základe čoho sme krajiny pokladali za sympatické či nie, no aspoň takto sme si približovali svet.

Prečo ste sa rozhodli pre štúdium jazykov, ktoré u nás asi v tej dobe také populárne neboli? Čo okrem švédskeho a nórskeho jazyka ešte ovládate?

Po nemecky som sa učil od svojich ôsmich rokov v škole, po anglicky ma naučili Beatles, ktorých som objavil ako desaťročný, chcel som vedieť, o čom spievajú, a tak dlho som si so slovníkom prekladal ich texty, až som zrazu rozumel BBC :-).  Na gymnáziu ma učili po francúzsky. A potom prišiel čas vybrať si smer štúdia na vysokej škole, ja som nechcel ísť na vtedy vychytené odbory ekonómie a práva, ktoré mi pripadali príliš obyčajné, a kombinácia švédčiny a nemčiny sa mi zdali pre mňa dostatočne absurdné, exotické a zároveň iné. Vôbec som netušil, že robím jedno zo svojich najlepších životných rozhodnutí.

Foto
Jozef Zelizňák precestoval celý svet, na fotke Torres del Paine / archív JZ

Čím Vám učarovali severské krajiny?

Pri prvej návšteve zrejme tým, čím učarujú všetkým turistom. Pokojom, ktorý vyžaruje aj z miest, krásou prírody, nekonečnými letnými dňami. Čím hlbšie som však prenikal do škandinávskej mentality, tým väčšmi som sa naučil vážiť solidaritu, ktorá tu celkom prirodzene vládne medzi ľuďmi, snahu ľudí každý deň meniť svet okolo seba k lepšiemu, oprávnenú hrdosť na to, čo tu ľudia spolu dokázali, bez toho, aby sa musela negatívne vyhraňovať voči iným národom, etnikám či rasám.

Nie každému sa podarí, že môže prekladať najúspešnejšieho autora krimi akým je napríklad Jo Nesbo, ako ste sa k tomu dostali? 

Prekladať som začal ešte počas štúdia, mal som za sebou pár kníh, keď som oslovil vydavateľstvo Ikar, aby vydalo tri hrubočizné knihy trilógie Milénium od Stiega Larssona. Ikar sa možno aj pod mojím vplyvom rozhodol zariskovať, trilógiu vydať a kniha sa stala veľkým bestsellerom. Následne mi Miro Moško ponúkol román Zrada od Jo Nesboa, vtedy vo svete neznámeho autora, ktorý nebol preložený ani do angličtiny a poznali ho v podstate len Nóri. Miro mal ohromný čuch, mňa Nesbo očaril tiež, a spoločne sa nám podarilo postarať sa o to, že romány tohto najčítanejšieho nórskeho autora súčasnosti vychádzali skôr ako v angličtine, a dnes vychádzajú súbežne s nórskym originálom.

Aký je Jo Nesbo? Mali ste rešpekt pred jeho knihami a prekladom?

Keď som Nesba začal prekladať, necítil som nijaký zvláštny rešpekt. Nesbo bol predsa mladý, začínajúci autor :-). V prvom rade oceňujem jeho moderný, svižný jazyk, knihy sa prekladajú naozaj hladko a ich preklad je pre mňa veľká pasia. Ako človek zostáva napriek svojim úspechom skromný a pokorný a aj čas, ktorý sme spolu strávili počas jeho návštevy Slovenska v Bratislave aj v Tatrách ma utvrdil v tom, že prekladám knihy sympatického človeka.

Knihy máte skôr, ako sa dostanú do kníhkupectiev, neláka vás niekedy vyzradiť, o čom kniha bude, napríklad jeho skalným fanúšikom?

Knihy naozaj dostávam aj o polroka skôr, než sa dostanú k čitateľom. Často sú niektoré kapitoly ešte nedokončené a autor súbežne s mojim prekladom mení zápletku, na čo treba pružne reagovať a nestrácať elán, keď musím prepísať celé strany hotového prekladu. Dávam si však pozor, aby som nikomu nepokazil čitateľský zážitok prezradením toho, čo sa v románe stane.

„Som vďačný osudu, že som sa narodil dosť neskoro, aby ma režim, ktorý u nás vládol, nepoznačil, a zároveň dosť skoro, aby som ho ešte zažil a naučil sa vážiť slobodu."

 

Foto
Jozef je vášnivý cestovateľ, na fotke prí návšteve Tibetu / archív JZ

Čo hovoríte na pokračovanie Millenia autorom ktorého je David Lagercrantz (pôvodný autor Stieg Larrson už nie je na svete, preto sa voľného pokračovania chytil David Lagercrantz, pozn. autorky)? Prekladali ste prvé tri diela a aj toto pokračovanie. Vieme, že kniha nadväzuje na trilógiu, ale autor je iný?

Myslím si, že Lagercrantzovi sa podarilo nadviazať na Larssonovu trilógiu viac než dôstojne. Sám som bol k pokračovaniu trilógie zosnulého autora skeptický, no najmä piaty román Muž, ktorý hľadal svoj tieň ma presvedčil, že Lagercrantz to robí dobre.

Ako vnímate boom okolo severského krimi na Slovensku? Čím sa to podľa vás spustilo?

Škandinávia je svetu neuveriteľne sympatická. Keď sa na Slovensku ocitnete v spoločnosti, všade nájdete niekoho, kto má niečo proti Rusom, proti Američanom, proti Maďarom, Čechom, Poliakom, no proti Nórom či Švédom nemá nikto nič. Všetko, čo robia, robia dobre. A vedia písať. Tie romány sú sympatické modernými zápletkami, zasadením do aktuálneho sociálneho rámca a zápletkou, ktorá neurazí. Dajú sa čítať ako ľahký oddych na pláži, ale aj ako hlbší rozbor spoločnosti. Preto oslovia takmer každého.

Netočí sa to všetko len okolo krimi, prekladali ste aj Astrid Lindgrenovú, ak sa nemýlim, čo je náročnejšie prekladať? Detské knihy alebo knihy pre dospelých?

Prekladanie kriminálok je pomerne jednoduchá práca. Astrid Lindgrenová má veľmi špecifický jazyk, ktorý je na prvý pohľad dospelý, no zároveň pod povrchom detský a obdivujem prekladateľov, ktorí vedia jej jazyk sprostredkovať do slovenčiny.

A čo číta prekladateľ severského krimi? Ak vôbec číta vo voľnom čase?

Snažím sa čítať veľa, v každej voľnej chvíli. V súčasnosti som prepadol reportážnym knihám od vydavateľstva Absynt a hltám ich jednu po druhej. Naposledy som dočítal úžasnú reportáž Kolymské denníky, ktorý odporúčam všetkými desiatimi.

 

Foto
Na Hornovom myse pri návšteve Južnej Ameriky / acrhív JZ

Milujete cestovanie, ktorý kút sveta vás oslovil najviac?

S výnimkou Dubaja a Dohy a sa mi zatiaľ páčilo asi naozaj všade. Mám veľmi rád Buenos Aires aj New York, kam idem o dva týždne bežať tamojší maratón. Veľmi sa páčilo v Namíbii aj v Patagónii. Z Európy mám najradšej Viedeň, Berlín, Alpy a krásny kraj východného Slovenska pod Duklou, kam by som sa rád vracal častejšie.

Aj napriek tomu, že máte precestovaný celý svet, ste ostali verný Slovensku, prečo?

Lebo je tu dobre. Hoci Slováci radi frflú, ja cítim, že sa tu žije lepšie než kedykoľvek predtým, Slovensko sa naozaj rozvíja, sme v strede Európy a všade máme blízko a verím, že ako súčasť Európskej únie nás tie najlepšie roky ešte čakajú.

Máte aj nejaké korene na východnom Slovensku?

Otec sa narodil v dedinke Bodružal, dva kilometre za Krajnou Poľanou, pod Duklou. Ako som spomínal, kým žili, chodieval som tam každé leto aj zimu za starými rodičmi, strýko žije vo Svidníku, bratranec v Košiciach, východné Slovensko mi je ozaj blízke.

Sprevádzate pre cestovnú kanceláriu BUBO, akí nároční sú slovenskí klienti?

Nie sú náročnejší než iní. Slováci si chcú na dovolenke v prvom rade oddýchnuť a zabaviť sa. Sú priateľskí a srdeční k miestnym. Mám zo Slovákov v zahraničí oveľa sympatickejší pocit, než sa často prejavuje v prejavoch plných nenávisti voči iným národom v internetových debatách.

Čo by ste ešte chceli v živote stihnúť? 

Chcel by som, aby moja teraz desaťmesačná dcéra Lujza o štyridsať rokov spomínala na detstvo a výchovu, čo som jej ponúkol, s rovnakou láskou, ako ja spomínam na vklad od mojich rodičov. A aby mala rovnako rada svet.

Ďakujem za rozhovor a prajem všetko dobré :-)

Aj ja ďakujem za oslovenie :-)

 

 

Komentáre