Narodil sa v roku 1960 v Prešove, kde dodnes pôsobí ako vysokoškolský pedagóg. Je milovníkom histórie, slovenčiny, ale jeho vášňou je aj rozhlas, pretože ľudský hlas vníma ako hudobný nástroj. Cudzia mu nie je ani literatúra, a preto nám Juraj Rusnák predstavil svojich päť najobľúbenejších kníh.
V druhom ročníku základnej školy dostal terajší pedagóg Prešovskej univerzity Juraj Rusnák (58) pod vianočný stromček knihu Prostonárodné slovenské povesti od Pavla Dobšinského. Trojzväzkovú ilustrovanú knižku považuje dodnes za základnú folklórnu bibliu svojho života.
„Čítal som ich v pôvodine, teda v originálnom podaní, ako ich Pavol Dobšinský pozbieral. No a učil som sa poznávať, že folklór môže byť nielen rozprávkový, ale sem-tam aj vtipný. Najmä, keď som čítal rozprávku o Ďurovi Truľovi. Sám som Juraj, čiže mi to bolo veľmi príjemné,“ zasmial sa Rusnák.
Ako ďalej priznal, kniha sa mu páčila aj vďaka hororovým príbehom, v ktorých sa to len tak hemžilo strigami a zombíkmi, ktorí sa nazývali umrlčie hlavy. Myslí si, že to nebola kniha špeciálne určená pre deti, no jeho rodičia mali asi iný názor.
Láska ako z Bedárov
Druhá najobľúbenejšia kniha Juraja Rusnáka sa nazýva Srdce a je od talianskeho autora Edmonda De Amiciho. Spomína si, že sa s ňou stretol asi o dva-tri roky neskôr a ovplyvnila uňho nielen vzťah k ľudovému folklóru, ale aj k vnímaniu toho, čo je dobré a čo je zlé.
„Je to pravdivý príbeh talianskeho chlapca, ktorý si píše denník zo svojho školského života. Boli to tak výborne postavené príbehy, dojímavé aj dodnes, že aj keď si niekedy tú knihu pozriem, tak sa nad tým dojímam. Hoci mám už o nejakých pár desiatok rokov viac ako vtedy,“ priznal sa Rusnák.
Ďalšia kniha, ktorá ho oslovila je klasika z francúzkeho realizmu Victora Huga – Bedári. Rusnák sa s ňou zoznámil počas štúdií na gymnáziu. Dodnes ju považuje za jednu zo svojich najobľúbenejších kníh.
„Mne sa páči ako sa Victor Hugo dokázal zaujímať o prostých ľudí. Možno trošku aj s takým zhovievavým pohľadom ukazovať, ako sa dokáže trápiť nielen chudák, ale aj bohatý človek a rovnako tak milovať. Bol to vlastne prvý román, ktorý mi ukázal, že takto by som sa chcel zamilovať ako Mário do Cosetty,“ prezradil docent z katedry komunikačných a mediálnych štúdií.
Švejk ako inšpirácia pre manželstvo
Keď už bol ako vysokoškolák vo veku, že mal niečo načítané, no chcel literatúru, ktorá ho posunie ďalej, našiel knihu Sprievodca stopára po galaxii. Bolo to dielo od britského spisovateľa Douglasa Adamsa, ktoré bolo najprv uvádzané ako rozhlasová hra.
„Kniha je vlastne vedecko-fantastické, komediálne ladené sci-fi, ale nie je to len science fiction. Je to predovšetkým veľmi humoristická kniha. Na máloktorej humoristickej knihe som sa tak rehotal, ako pri tejto,“ zaspomínal si Rusnák.
Svoju poslednú najobľúbenejšiu knihu si vraj kúpili s manželkou ako prvý spoločný majetok. Išlo o verne známu knihu Osudy dobrého vojaka Švejka od českého spisovateľa Jaroslava Haška.
„Doteraz tú knihu mám na dôstojnom mieste doma, a keď sa s manželkou chceme na niečo pozrieť, ako sme začínali, mrkneme na tú knihu. A hneď je nám veselšie. Lebo začínať manželstvo v spoločnosti vojaka Švejka je podľa mňa užitočná skúsenosť a to hovorím po tridsiatich rokoch ako ženáč. Je to príbeh, ktorý by sa dal aplikovať aj do manželstva,“ uzavrel Rusnák.
Autor: RÁDIO KOŠICE, KOŠICE ONLINE