Chceli vymazať spojenie Vianoc s narodením Ježiša Krista.
Najkrajšie sviatky v roku za čias bývalého režimu vyzerali trochu inak ako v súčasnosti. Komunisti sa predovšetkým v päťdesiatych rokoch minulého storočia snažili potlačiť vianočné tradície. Na jeseň v roku 1951 zrušil vianočné príspevky na darčeky. O rok neskôr vystúpil vtedajší premiér a neskorší prezident Antonín Zápotocký s prejavom, v ktorom uviedol, že namiesto betlehemskej hviezdy žiarili hviezdy červené a Ježiško už medzičasom zostarol, narástli mu biele fúzy a stal sa z neho dedo Mráz.
„Cez to všetko takáto snaha nebola úspešná a napríklad na slovenskom vidieku by sa ľudia vianočných zvykov nevzdali, dokonca aj na polnočnú sa chodilo do kostola, hoci inokedy sa za to mohli trochu hanbiť alebo sa báť, aby nemali nepríjemnosti. Najmä ak pracovali napríklad v školstve, ako matka mojej ženy, ktorá bola učiteľka. Cez rok chodievala do kostola zahalená do šatky, aby ju nevidel riaditeľ, ale na Vianoce nebol dôvod niečo skrývať. Ani si nespomínam, že by na Slovensku niekto mal strach považovať Vianoce za sviatky, aj keď prišla konkurenčná firma v podobe deda Mráza. Vianoce sa dedo Mráz vystriedať neodvážil,“ uviedol spisovateľ, básnik a prekladateľ Ľubomír Feldek.
Keď sa komunisti dostali k moci, uvažovali nad tým, že spoja Vianoce s narodeninami Josifa Vissarionoviča Stalina, ktorý ich oslavoval zhodou okolností 21. decembra. V roku 1949 sa organizovali veľkolepé oslavy. Vedenie komunistickej strany vytvorilo špeciálny vládny výbor, ktorý ich mal koordinovať, pričom jeho predsedom sa stal minister informácií Václav Kopecký.
Vláda pod vedením Antonína Zápotockého v novembri 1951 zrušila vianočný príspevok vo forme sociálnej dávky. Z tohto dôvodu sa na konci roka uskutočnilo niekoľko menších štrajkov, ktoré boli veľmi prísne trestané. „Malý Ježiško ležiaci v chlieve na slame vedľa vola a oslíka, nad chlievom žiariaca betlehemská hviezda, to bol symbol starých Vianoc. Prečo? Mal pripomínať pracujúcim a chudobným, že patria len do chlieva. Keď sa mohol v chlieve narodiť a bývať Ježiško, prečo by ste tam nemohli bývať vy? Prečo by sa tam nemohli rodiť vaše deti? Tak sa prihovárali chudobným a pracujúcim bohatí a mocní. Časy sa ale zmenili, nastali mnohé zvraty. Ježiško vyrástol, zostarol, narástli mu fúzy a stáva sa z neho dedo Mráz. Nechodí už nahý a otrhaný. Je pekne oblečený, v baranici a v kožuchu,“ uviedol Zápotocký vo svojom prejave v roku 1952 s tým, že vyzýval deti, aby súdruhom Stalinovi i Gottwaldovi spravili radosť plnením svojich povinností. „Dnes nám to pripadá úsmevné, ale toto zaznelo len niekoľko týždňov po procese s Rudolfom Slánskym,“ skonštatoval historik Petr Koura a zároveň dodal, že prejav Zápotockého bol často parodovaný či reprodukovaný.
Komunisti si nedovolili zrušiť Vianoce, ale snažili sa vymazať ich spojenie s narodením Ježiša Krista. Spoločnosti chceli ľuďom nanútiť sovietske a ateistické vzory. Bolo zakázané spievať koledy, z knižníc mizli knihy, v ktorých sa oslavovali Vianoce. Medzi deti chodil dedo Mráz, ktorý pricestoval napríklad do Košíc vlakom priamo zo Sovietskeho zväzu. Po roku 1956 bola opäť povolená verejná prezentácia Ježiška. Vianoce v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch prezentovali ako konzumný sviatok. Napriek tomu, že bolo zakázané chodiť na polnočné omše, v televízii sa vysielal atraktívny program. Štedrý deň bol počas komunistického režimu bežným pracovným dňom. Až prijatím zákona v roku 1993 sa 24. december zaradil medzi dni pracovného pokoja.
Zdroj: TASR