Najprv zanikol hádzanársky klub 1. MHK, potom futbalový FC VSS a teraz aj suverén ženských basketbalových paluboviek Good Angels. Košický šport utrpel v posledných rokoch niekoľko tvrdých rán a diskutéri na internete či pri pive v krčmičkách majú vo vinníkovi jasno. Za všetko môže mesto, ktoré sa v roku 2016 hrdilo titulom Európske mesto športu.
Je to však naozaj tak? Patria pomyselné pľuvance športovej verejnosti ľuďom na magistráte?
Mesto nemôže ratovať profesionálny šport
„Košický šport je na Slovensku i v Európe dobre známy zásluhou basketbalu, hokeja, volejbalu, vodného póla či hádzanej, ale je veľmi ťažké v dnešnom čase financovať profesionálne kluby mestom. Áno, je pravda, že najskôr padla hádzaná, potom futbalová značka VSS a teraz aj Good Angels. Divák a funkcionár však za to nemôže viniť mesto. To má totiž v kompetencii šport na mládežníckej úrovni, šport pre všetkých a športovú infraštruktúru,“ bráni „Biely dom“ vedúci referátu športu a mládeže mesta Košice Ivan Šulek. Na pomoc si berie aj pádne argumenty.
„Môžem zodpovedne povedať, že v meste Košice sa snažíme o to, aby bol mládežnícky šport na prvom mieste. Máme schválenú tretiu koncepciu rozvoja športu a v nej je presne popísané, čo všetko má mesto zadotovať. Tieto dotácie sa neustále navyšujú a v tomto roku už mesto Košice prerozdelilo na športových dotáciách 760 000 eur. V porovnaní s inými mestami na Slovensku je to najviac,“ zdôrazňuje Šulek.
Inšpiráciou bratislavský model?
Kritici však môžu oponovať, že sú aj mestá, kde sa tešia kluby a športovci ešte intenzívnejšej podpore zo strany radných.
„Nie je to pravda, pretože my sa musíme porovnávať s mestami, ktoré majú podobný počet obyvateľov ako my. Napríklad Bratislava dala v minulom roku 15 000 eur pre 77 športových subjektov. Ide o diametrálne odlišnú sumu, ako dávame my,“ podotýka Ivan Šulek.
Faktom však je, že Bratislava má pod palcom cez Správu športových a rekreačných zariadení viaceré športové objekty ako sú tenisové NTC, hokejový štadión, plavárne či futbalový štadión, ktorý je vo výstavbe. Tieto športoviská potom dáva športovcom k dispozícii so zľavami.
„Áno a my sa snažíme, aby prešiel tento model aj u nás v Košiciach. Ak by mali športoviská jedného gazdu a klubom by sme ponúkali podobné zľavy na prenájme, tak by to bolo pre ne možno ešte výhodnejšie, ako keď poberajú dotácie. Nemôžeme však akceptovať, ak nás kluby obviňujú zo svojich finančných neúspechov, či dokonca zániku,“ pokračuje vedúci referátu športu a mládeže magistrátu mesta Košice.
Presný kľúč rozdeľovania dotácií
Podľa Šuleka dotuje mesto momentálne až 127 klubov. Pri prerozdeľovaní finančných prostriedkov postupuje podľa presne stanoveného kľúča.
„Snažíme sa o to, aby boli kritériá pre prerozdeľovanie dotácií čo možno najspravodlivejšie. Peniaze sa rozdeľujú na základe modelu, ktorý je podobný štátnemu modelu, ale je prispôsobený samospráve,“ vysvetľuje I. Šulek. „V Košiciach máme 200 klubov a ak chcú dotáciu, musia si o ňu v prvom rade požiadať. Nemôžem rozdávať peniaze podľa toho, či sa nám ten človek páči, alebo nepáči. Môžem prehlásiť, že od roku 2006, čiže od doby môjho nástupu do tejto pozície, sa vedenie mesta ani raz nepokúšalo o ovplyvnenie prideľovania dotácií.“
Kluby v meste získavajú dotácie na svoju činnosť na základe počtu členov, v závislosti od výsledkov a musia mať aj nejakú históriu.
„Na pridelenie dotácií sú potrebné minimálne tri roky fungovania klubu. Zohľadňujú sa aj počet reprezentantov, či koeficient športu. V tomto smere kopírujeme štátny model, pretože je naozaj rozdiel, či súperíte v konkurencii troch, alebo troch stoviek športovcov. A sledujeme aj ročný obrat klubu, pretože nemôžeme dávať klubu viac, ako je jeho ročný obrat,“ upozorňuje Šulek.
Adresátmi dotácií sú kluby pôsobiace v kolektívnych športoch, ale aj individuálni športovci.
„Ich problémy sú podobné, ale individuálni športovci len málokedy obviňujú mesto tak, ako to sledujeme v prípade kolektívnych klubov. V Košiciach sa stalo moderné, že za všetko môže mesto. V tomto smere nehovorím ani tak o funkcionároch, ako skôr o širokej verejnosti. Mesto však nemôže dotovať profesionálny šport a neexistuje na to legitímna opora ani v štátnom systéme financovania.“
Ivan Šulek si v tejto súvislosti kladie otázku – má verejnosť záujem o to, aby mesto dotovalo profesionálny šport na úkor iných oblastí, ktoré si vyžadujú množstvo financií? „Ak bude takýto spoločenský záujem, tak môžeme dotovať aj legionárov, ktorí prídu do Košíc a budú reprezentovať naše mesto.“
Angels aréna neschátra
Samotné kluby však priznávajú, že ich hlavným problémom nie sú dotácie. Futbalový klub VSS poberal ročne na mládež 300 000 eur, basketbalový klub Good Angels poberá na mládež okolo 50 000 eur. Generálny manažér Daniel Jendrichovský viackrát zdôraznil, že od mesta nepotrebuje peniaze na prevádzku A-tímu a v súvislosti s mestom hovoril o problémoch s pokračovaním prenájmu Angels arény.
„Nie je nám to ľahostajné a môžem povedať, že táto hala určite neschátra,“ ubezpečuje Šulek. „Pracujeme na tom, aby sme odkúpili časť budovy, ktorá nepatrí mestu a predať ju súkromníkovi, ktorý nemá nič spoločne so športom, bola zásadná chyba. V tej časti totiž sídlia energetické médiá. Môžem však fanúšikov športu ubezpečiť, že aj keď v Angels aréne skončí pán Jendrichovský, tak ju nepostihne osud starej krytej plavárne. Ak by sa o túto halu nikto neprihlásil, tak ju bude prevádzkovať mesto. Máme s ňou totiž veľké plány v súvislosti s Európskym festivalom mládeže (EYOF), ktorý budú Košice hostiť v roku 2021. Musíme ju teda zveľaďovať. Registrujeme obavy KB Košice, ale basketbalistom dávame slovo, že táto aréna bude naďalej fungovať pre šport.“
Ivan Šulek zároveň priznal, že súčasný stav Angels arény nie je vyhovujúci a hala si žiada investície. Ako príklad môže slúžiť hádzanárska hala, ktorá tiež postupne chátrala, no mesto ju dalo do bezplatného dlhodobého nájmu Filipovi Fabišíkovi a ten má veľké plány na oprášenie jej zašlej slávy. Prvou lastovičkou bolo aj oživenie košickej hádzanej prostredníctvom klubu Košice Crows, no revitalizovať plánuje aj samotnú halu.
„Pán Fabišík nám predstavil svoje plány a tie nás naplnili optimizmom. Na niektorých veciach už pracuje a do siedmich rokov urobí z tejto haly krásny športový stánok. To sú ľudia, ktorí majú nadšenie, majú chuť a mesto im v tom pomôže. Toto je cesta aj pre Angels arénu,“ konštatuje Ivan Šulek.
Košická športová infraštruktúra, to však nie je ani zďaleka iba Angels aréna. Nedostatok hál či moderných športovísk pociťujú florbalisti, futbalisti a zástupcovia mnohých iných športov. Keď totiž človek navštívi haly ako Cassosport či halu SOŠ Železničného, tak má pocit, že sa tu zastavil čas.
„Infraštruktúra v meste je na nízkej úrovni, ale nemožno viniť len súčasné vedenie. Snažíme sa riešiť tento problém koncepčne a v priebehu niekoľkých rokov by sme chceli dať športoviská do želaného stavu,“ naznačuje plány Ivan Šulek, podľa ktorého je v tomto smere silným prísľubom usporiadanie spomínaného Európskeho festivalu mládeže v roku 2021.
„V tomto smere príde určitá podpora zo strany štátu i Európskeho olympijského výboru. To nám pomôže dostať do lepšieho stavu desať športovísk, ktoré budú musieť byť na úrovni hostiteľských stánkov úrovne majstrovstiev Európy juniorov. A to je už naozaj slušná úroveň.“
V praxi to znamená, že športoviská, ktoré budú hostiť EYOF, budú mať nové palubovky v najvyššej kvalite, zmodernizované šatne a pozornosť bude venovaná aj internátom na Jedlíkovej, ktoré budú slúžiť ako olympijská dedina.
„Športoviská tak dostanú nový šat a osobne verím, že vybudujeme aj nové športovisko pre loptové hry. To tu totiž naozaj akútne chýba,“ súhlasí manažér projektu Európske mesto športu 2016.
Športové možnosti v meste by mali výrazne zlepšiť Košická futbalová aréna, ale aj Národné tenisové centrum. „To bude mať navyše centrálny dvorec pripravený tak, že sa tam bude dať položiť aj palubovka pre iné kolektívne športy. Hotové by to pritom malo byť už v roku 2019. Nie je teda na mieste plakať, že tu už nikdy nič nebude.“
Problémový Zákon o športe
Ako veľký problém sa však pre košický (a nie len košický) šport, ukazuje Zákon o športe. Ten označil za hlavnú príčinu konca Good Angels aj Daniel Jendrichovský a dobrého slova naň nemajú ani v iných profesionálnych kluboch.
„Pravdou naozaj je, že zákon o športe od 1. 1. 2019 veľmi ublíži profesionálnym klubom. Zo športovcov sa stanú zamestnanci a odvodové zaťaženie sa im tak zvýši od 40 až do 80 percent v porovnaní s napríklad rokom 2015, kedy sme tu tento zákon nemali. Od roku 2016 ešte platili daňové prázdniny, ale tie sa teraz skončia a kluby to pocítia,“ upozorňuje Ivan Šulek. „V tomto smere s klubmi súhlasím a je treba vytvárať tlak na poslancov parlamentu, ktorí by mali začleniť do zákona aj ďalšie sľúbené veci ako sú superodpočty, športové poukazy pre mládež a iné daňové úľavy.“
Príkladom by malo byť Maďarsko, či Česká republika, kde štát športovcov podporuje výrazne viac a neporovnateľné je aj tamojšie daňové zaťaženie športovcov.
„Uvediem príklad. Ak subjekt venuje športovému klubu sto jednotiek, tak by si mohol odpočítať 125 jednotiek. Je to teda pre neho motivačné. V súčasnosti to tak nefunguje a ani úspešní podnikatelia nemajú dôvod dávať peniaze do športu. Necítia totiž žiadne výhody,“ upozorňuje Šulek na zásadnú chybu slovenského financovania športu. Rovnako ako kluby, aj on verí, že napokon zvíťazí zdravý rozum. „Tvorcovia zákona sa chystajú v úvode mája k nám do Košíc a tu na magistráte privítame aj zástupcov dotovaných klubov a organizácií. Dostanú tak priamo z prvej ruky výklad zákona a dostanú aj námety, ako sa dá z tejto situácie nejakým spôsobom vykorčuľovať. Chce to však aj pomoc klubov, aby sme spoločne tlačili na poslancov parlamentu, ktorí môžu situáciu zvrátiť.“
O Zákone o športe počúvame v poslednom čase samé zlé veci. Dlhoročný športový funkcionár však upozorňuje, že on v podstate nie je vôbec zlý.
„Napríklad v porovnaní s financovaním v roku 2013 teraz získavajú niektoré zväzy aj o 300 percent viac. Napríklad aj basketbal dostával predtým 600 000 a teraz je to až 1,2 milióna. Stransparentnili sa toky, zväzy a kluby si splnili svoje povinnosti. Povedalo sa A, no neprišlo B. Nasledovať totiž mali superodpočty, daňové výhody pre profesionálnych športovcov, zvýhodnenie sponzorov, či peniaze z lotérií. To už však neprišlo, pretože by to zaťažilo štátny rozpočet. A práve to je priestor pre zmenu. Tú však nemajú v rukách mestá, ale parlament.“
Mesto behu?
Vráťme sa však z parlamentnej úrovne do Košíc. Využili naplno titul Európskeho mesta športu z roku 2016 a rozhýbalo sa mesto tak, ako sa očakávalo?
„V Košiciach športuje 40 percent obyvateľov a to je dôkaz o láske obyvateľov tohto mesta k športu. Len pre porovnanie, vlani bola Európskym mestom športu Banská Bystrica a počas celého roka sa tam vyvinulo toľko športových aktivít, ako v Košiciach za štvrťrok,“ podotýka Šulek.
Neprehliadnuteľná je však láska mesta k behu. Nie každému je to po vôli a Ivan Šulek tieto hlasy registruje.
„Áno, ľudia často nadávajú, že robíme iba behy. Niekomu sú tŕňom v oku, ale beh je ten najzákladnejší pohyb, ktorý potrebuje každý športovec,“ oponuje kritikom Šulek. „Stačí si pri ňom navyše kúpiť obuv, trenky a tričko. My sme však podporovali aj množstvo iných športov. V Košiciach sme mali celé leto športové piatky, v rámci ktorých sme prezentovali menšie športy. Mali sme športové nedele, plaveckú či korčuliarsku štafetu. Mali sme tu vyše 600 športových podujatí a to nemá obdoby. Napriek tomu nás obviňovali, že sa chováme k športu v Košiciach macošsky.“
Apropos športové piatky. Tie boli naozaj výborným nápadom a počas uplynulých dvoch liet vďaka nim zavítali priamo na Hlavnú ulicu aj športy, o ktorých mnohí Košičania ani len netušili. V tejto súvislosti je dobrou správou, že tento formát bude pokračovať aj toto leto, aj keď už len v dvojtýždennom cykle. Rovnako tak prežili aj viaceré iné podujatia, ktoré zažili premiéru počas spomínaného roku 2016.
„Dovolím si tvrdiť, že Košice sú športové mesto a práve preto sme vtedy dostali spomínaný titul Európske mesto športu. Hodnotitelia totiž aj v roku 2016 uviedli, že napríklad v porovnaní s Ostravou nemáme takú modernú infraštruktúru, ale tie naše staršie športoviská sú od rána do večera plné života. Chceme, aby tomu tak bolo aj v budúcnosti a práve preto venujeme takú veľkú pozornosť podpore mládežníckeho športu,“ dodáva pre košiceonline.sk vedúci referátu športu a mládeže mesta Košice Ivan Šulek.
Autor: KOŠICE ONLINE