S Veľkonočným pondelkom sa spája tradičná olievačka a šibačka.
Oslava zmŕtvychvstania Ježiša Krista pokračuje v kostoloch aj dnes (22.4.) na Veľkonočný pondelok. Tento deň sa nazýva aj Pondelkom baránka, na pamiatku toho, čo sa udialo v prvý deň po sobote. Ženy vtedy pribehli k hrobu a boli vydesené z toho, že v ňom nenašli telo Ježiša. Odvahu im dodal anjel, ktorý im prikázal, aby to, čo videli, išli povedať apoštolom.
V gréckokatolíckej cirkvi je Svetlý pondelok prikázaným sviatkom, ktorý sa spája so slávením svätej liturgie, myrovaním či sprievodom okolo chrámu. Aj v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania je 2. slávnosť veľkonočná dňom radosti z Pánovho vzkriesenia. Po Veľkej noci je ešte päť nedieľ, ktoré patria do veľkonočného obdobia cirkevného roka.
Rímskokatolíci budú v najbližších dňoch sláviť osemdňovú oktávu Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá sa končí Nedeľou Božieho milosrdenstva, čiže prvou nedeľou po Veľkej noci. Veľkonočné obdobie trvá päťdesiat dní. Začína sa na Bielu sobotu večer a končí sa na sviatok Zoslania Ducha Svätého, ktorý sa nazýva aj Turíce.
Posledný deň veľkonočných sviatkov je nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách známy šibačkou, oblievaním dievčat a žien vodou a rozdávaním maľovaných či čokoládových vajíčok. Najčastejšie sa ženy i dievčatá šibú korbáčmi z vŕbového prútia, ktoré je symbolom jarnej prírody. Ich dotyk vraj omladzuje, prináša silu a krásu. Rovnaký účinok sa prisudzuje aj polievaniu vodou. Šibači a polievači okrem pohostenia dostávajú kraslicu alebo čokoládové vajíčko či mašľu na korbáč.
Zdroj: TASR