Osviežte sa s nami na košických kúpaliskách, ktoré u nás vznikli do roka 1918

KošiceHistoricKE

Rekreácia spojená s vodou má v našom meste a v okolí bohatú históriu siahajúcu až do stredoveku.

Teploty v posledných týždňoch stúpajú a úmerne s nimi aj naša chuť schladiť sa a osviežiť. To sa nám podarí predovšetkým vďaka pobytu pri vode, ktorý môže mať rôzne viac či menej organizované podoby. Košice ani v tomto ohľade nesklamú záujemcov o históriu, rekreácia spojená s vodou má v našom meste a v okolí bohatú históriu siahajúcu až do stredoveku.

Za účelom jej priblíženia sme si pre vás pripravili veľký letný špeciál pozostávajúci z troch častí, pričom v každej z nich sa v chronologickom poradí budeme venovať mestským plavárňam a kúpaliskám, ktoré boli v Košiciach v rôznych obdobiach prevádzkované. V úvodnom článku si predstavíme plavárne a kúpaliská, ktoré vznikli do roku 1918.

Foto
Kúpele Bankov zachytené na pohľadnici / Archív mesta Košice

Medzi najstaršie formy vodnej rekreácie v našom meste patrí jednoznačne pobyt v kúpeľoch. Primárnou funkciou kúpeľov (balneum/fürdő/bad) bola očista, vane sa stali štandardnou súčasťou domácností až v priebehu 20. storočia. Až neskôr ich ľudia začali vyhľadávať aj kvôli liečebným účinkom.

V Košiciach v období stredoveku a novoveku vzniklo hneď niekoľko kúpeľných zariadení. Z obdobia stredoveku sa zachovalo málo písomných správ, ktoré by detailnejšie zachytávali tento spôsob rekreácie. V stredovekých dokumentoch sa spomínajú kúpele na dnešnej Alžbetinej ulici. Z čias novoveku patrii medzi najznámejšie kúpele pri Hornáde v rámci dnešnej lokality Anička a na Bankove.

Z konca 19. storočia pochádzajú zmienky o kúpeľoch, ktoré sa nachádzali v oblasti dnes známej ako Červený rak. V priebehu storočí sa pobyt v kúpeľoch zmenil na módnu voľnočasovú aktivitu, pravdepodobne aj preto počas 19. storočia niekoľko z nich vzniklo aj v rámci širšieho centra mesta, najznámejšie parné a vaňové kúpele sa nachádzali na takzvanej mestskej lúke (dnes Mestský park) znázornené aj na mape z roku 1869, parné a vaňové kúpele na dnešnej Floriánskej ulici a tiež kúpele na dnešnom Drevnom trhu.

Foto
Na pohľadnici zo začiatku 20. storočia je vchod do Floriánskych kúpeľov  / Archív mesta Košice

Postupne sa v 19. storočí do popredia dostávali aj plavárne a plavecké školy, ktoré svojím návštevníkom poskytovali možnosti rekreačného a športového vyžitia. Počas bádania, ktoré predchádzalo príprave článku, sa nám podarilo s istotou identifikovať tri zariadenia, ktoré môžeme chápať v dnešnom význame slova plaváreň. Jedna z najstarších bola vybudovaná v blízkosti bývalých ravelínov svätého Jozefa a svätého Petra v roku 1845. Išlo o telocvičný ústav grófa Csákyho, ktorý tvorili plavecká a šermiarska škola.

Foto
Plán plavárne z roku 1840 / Archív mesta Košice

Ako druhú v poradí sme zaznamenali vojenskú plaváreň (katonai uszoda), ktorá bola postavená na dnešnej Komenského ulici (v súčasnosti približne priestory známej pivárne Kembridž) pred rokom 1869 ako súčasť vojenskej kadetky – dôstojníckej školy. Verejnosti bola sprístupnená v roku 1881, doobeda ju mohli navštevovať dievčatá, poobede zase chlapci.

 

„Napoludnie sa trikrát zatrúbilo: prvé trúbenie signalizovalo, že dievčatá musia opustiť vodu. Chlapci preto vyliezli na strechu prezliekacích kabín či na topole a odtiaľ číhali na dievčatá.“ 

Anna Ötvös: Lolina kniha. Artforum, 2018, s. 119.

 

V susedstve Mestského parku (vtedajší Széchenyi liget) sa rozprestierala Reiterova záhrada, ktorej časť pri Hornáde bola vyhradená kúpalisku pod holým nebom. Súčasťou kúpaliska bola jednoduchá drevená stavba ako i malé kabínky, ktoré slúžili na prezliekanie. Nepodarilo sa nám zatiaľ zistiť, kedy tu bolo kúpalisko zriadené, ale zmienky o ňom sú z konca 19. storočia. O nepriaznivých pomeroch sa písalo aj v dobovej tlači. Napr. v ročenke Štátnej reálnej školy v Košiciach z roku 1894 sa spomína:

 

„V otázke možnosti plávania mládeže je dosť nepriaznivá situácia. Okrem bazéna pri vojenskej reálke, kde je voda studená, je v meste len jedno verejné kúpalisko, ktorej voda je zas stále špinavá.“

 

V dobovej tlači z roku 1911 sa kritizuje stav „Reiterovho“ kúpaliska a neprimerané ceny. Mestská rada sa na zasadnutiach dohodla na výstavbe nového mestského kúpaliska, jej realizácia sa však kvôli vojne musela presunúť. Okrem uvedených kúpalísk Košičania využívali na plávanie aj samotný tok Hornádu. To však bolo regulované nariadeniami košického policajného kapitána, ktoré určovali miesta, kde bolo plávanie zakázané, ako sa môžete dočítať na nasledujúcom plagáte.

Foto
Oznam o nariadení týkajúcom sa kúpania vo voľnej prírode / Archív mesta Košice

Doteraz nebol v rámci dejín Košíc uskutočnený systematický historický výskum o tejto téme, preto aj v našom článku nájdete stručný súhrn zistení. Viac informácií z dejín košických kúpalísk pochádza z obdobia prvej Československej republiky, ktorému sa budeme venovať v nadchádzajúcom článku už najbližší štvrtok. 

Autor: HistoricKE

 

 

Komentáre