Nazrite do archívu Moldavy nad Bodvou z roku 1853 (VIII.)

KošiceHistória

Dokumenty boli usporiadané v 29 zásuvkách.

Aj archívne dokumenty rôznych magistrátov uchováva Štátny archív v Košiciach. Zaujímavý je napríklad aj ten z Moldavy nad Bodvou. Za pozornosť stojí register zapísaných dokumentov, ktoré boli zhromaždené v archíve v Moldave nad Bodvou v roku 1853. Spísal ich bývalý nadporučík a člen župného výboru. Podľa tohto registra si vieme predstaviť, ako to mohlo v archíve v meste Moldava nad Bodvou v roku 1853 asi vyzerať.

„Môžeme si to predstaviť takou formou, že dokumenty malo mesto sústredené v 29 zásuvkách. Označené mohli byť napríklad rímskymi číslami, ako oddelenia od jedna po 29 pričom v každej zásuvke boli ukladané dokumenty iného charakteru,“ prezradila Diana Kunderová zo Štátneho archívu v Košiciach.

Konkrétne v zásuvke č. 20 boli testamenty a veci týkajúce sa sirôt, v zásuvke č. 21 boli dokumenty pokladničného alebo účtovného charakteru, v zásuvke 22 zas župné obežníky a pod.

„Mali aj zoznam od jedna po 29, čiže vedeli, kde, čo, aké dokumenty sú uložené, akého charakteru. A k tomu potom mali ešte spísaný aj register od A po Z, ktorý im takisto pomáhal v rýchlej orientácii a vyhľadaniu týchto dokumentov,“ upresnila Kunderová.

Foto
Bádateľňa v Štátnom archíve v Košiciach

Prvá písomná zmienka

Ako dodala, register je písaný po maďarsky, takže ak tento jazyk neovládate, budete potrebovať pomoc pracovníčok archívu. V prípade, že maďarčinu zvládate ľavou – zadnou, z registra sa môžete dozvedieť aj čosi o najstaršom dokumente.

„Najstarší dokument, ktorý je zapísaný v tejto knihe, ktorý zrejme v roku 1853 Moldava nad Bodvou uchovávala, bol dokument z roku 1255 a išlo o dokument, ktorý napísalo jasovské prepošstvo a týkalo sa chotárnych hraníc jasovského prepošstva. Ale zároveň sa dotýkalo aj samotného chotára Moldavy nad Bodvou.“

A práve písomnosť z roku 1255 je aj prvou písomnou zmienkou o Moldave nad Bodvou. „Tento dokument, vidieť to aj zo zápisu, mali len v opise. Nemali ho v origináli. Vidíme aj presný dátum, ktorý si zapísali, kedy bol dokument vydaný, 25. marca 1255. Vždy si urobili takisto aj stručný regest, o čom je tento dokument a stručnú poznámku, koho sa týka,“ vysvetlila Kunderová.

Zároveň dodala, že vždy na začiatku si dokument aj zadelili do príslušného oddelenia, teda zásuvky. Žiaľ, Štátny archív v Košiciach tento dokument v opise z roku 1255 nevlastní.

„Zatiaľ nevieme ani porovnať stav dokumentov, ktoré sú zapísané v tomto registri z roku 1853 a stav dokumentov, ktoré máme v súčasnosti v Štátnom archíve v Košiciach v archívnom fonde magistrát Moldava nad Bodvou, pretože tento fond nie je ešte inventarizovaný.“

Inventár pomôže pri hľadaní

Inventarizovať určitý archívny fond znamená, že archivár dá fondu presnú štruktúru, na základe ktorej usporiada zachované dokumenty. Pritom musí rešpektovať rôzne archívne hľadiská a poznať vývin pôvodcu fondu, ako aj to, aké druhy písomností pôvodca produkoval. A tým je samotný mestský magistrát.

Archivár na základe toho vypracuje pomôcku, teda inventár. Tá potom umožní bádateľom alebo samotnému archivárovi rýchle a jednoduché vyhľadávanie dokumentov.

„K inventáru samozrejme patrí alebo účelne slúži aj menný, vecný a miestny register, prípadne register korporácií, kde si podľa hesla a orientačnému odkazu k nemu môže bádateľ alebo archivár prečítať regest dokumentu. Teda skrátený obsah dokumentu, ktorý sa v tomto archívnom fonde nachádza,“ priblížila pracovníčka Štátneho archívu v Košiciach.

Pre lepšiu predstavu uvedieme aj príklad. V usporiadanom fonde magistrátu mesta Štós hľadáme zbojníkov. V prvom rade musíme otvoriť index vecný a pozrieť sa pod písmeno Z, či sa tu nachádza zbojník.

„Vidíme, že áno. A je tu výskyt zbojníkov, zlapanie zbojníkov, zbojníctvo, zbojnícka banda. Ja si vyberiem zbojník zlapanie, ako príklad. Tu nás odkazuje na číslo 127/24. Každý bádateľ by si mal prečítať aj úvod k inventáru, kde je napísané aj ako sa má orientovať v registri k tomuto inventáru. V tomto prípade 127/24 nás to odkazuje na stranu 127 a číslo 24 je číslo škatule.“

Je tam informácia – hlásenie o eskorte zlapaného zbojníka. To znamená, že to bude spis. Je tam uvedené aj číslo 363 z roku 1864, ktorý je uložený v škatuli 24. Tento spis hovorí o tom, že zlapali nejakého zbojníka a eskorta ho viedla do mesta Štós.

 

Autorka: LEA HEILOVÁ

Komentáre