Noemi Ráczová: Ak chcem učiť digitálnu maľbu, musím študovať spolu s deťmi

KošiceĽudia

Energická Noemi Ráczová je ďalšou košickou učiteľkou, ktorá uspela v súťaži Učiteľ Slovenska. Umelkyňa a učiteľka na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach získala cenu verejnosti.

Ako ste sa k súťaži Učiteľ Slovenska dostali? Kto vás prihlásil?

O súťaži som vedela len okrajovo no v máji mi prišiel mail o tom, že ma niekto nominoval. Súčasťou mailu bola výzva k vypísaniu prihlášky. Povedala som si, že keď už ma niekto nominoval, tak si dám tu námahu a prihlášku vyplním. Prihlášku som dôsledne vyplnila. Týkala sa jednak odbornosti ako učiteľa, no takisto aj odbornosti mimo toho, čo učíme. Všetko, čo som robila bolo potrebné doložiť. Prihlášku som poslala a potom nezostávalo nič iné len čakať. Následne mi zatelefonovali že odborná medzinárodná porota vybrala desať finalistov. Zo začiatku som sa trochu pýtala, čo tam ja, umelec, medzi nimi robím, ale našla som si tam svoje miesto. Nominovali ma žiaci z experimentálneho odboru, ktorého som momentálne vedúcou.

Učíte na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach, kde ste začali nový odbor, čo všetko to prináša?

Som vedúca odboru digitálna maľba – koncept art. V škole sme spísali odbor, ktorý je teraz v experimentálnom overovaní. Na Slovensku je zatiaľ len v Trenčíne a v Košiciach, pretože je nutné, aby sa to na začiatku skúšalo a overovalo. To, že som vedúca odboru so sebou prináša niekoľko povinností. Na konci roka píšem správy o tom, či to funguje a čo sme nové vymysleli. Žiaci musia tvrdo pracovať, ale zatiaľ sa im to páči, čo nás teší.  

Takisto na škole organizujem projekt s názvom Grafický duel. Ide o podujatie, na ktorom proti sebe „bojujú“ dvaja študenti, ktorí maľujú na veľký formát. Diváci ich môžu sledovať pri ich kreatívnom procese a takisto počas duelu predstavujeme zaujímavé umelecké osobnosti z regiónu.

Foto

Okrem toho ste ilustrátorka. Čomu všetkému sa vlastne venujete mimo školy?

V prvom rade sa snažím venovať svojej rodine. Okrem toho som výtvarníčka a ilustrátorka. Robím takisto kurzy maľovania a kreslenia pre dospelých. Často si ma pozývajú aj do zahraničia. Kurzy sú pre ľudí, ktorí si nájdu čas a odvahu začať s niečím novým. Ja počas kurzu prednášam, všetci kreslíme, cítime sa dobre a máme krásne výsledky. Okrem toho sa veľa vzdelávam, lebo ako ilustrátorka som začínala klasickými grafickými a maliarskymi technikami. V tej dobe neboli počítačové postupy v kreslení také pokročilé, ako dnes, takže som sa veľa musela učiť za pochodu, takpovediac spolu so študentmi, ktorých učím. Čítala som si teda manuály, pozerala inštruktážne videá, aby som dokázala kráčať s dobou.

Povolanie učiteľa je dnes vnímané ako veľmi náročné a nedocenené. Ako ho vidíte vy?

Existuje veľa učiteľov, ktorí chcú svoju prácu robiť inak – zodpovedne a dobre. Chcú sa cítiť dobre vo svojej práci, chcú napredovať... no je pravda, že školstvo má čo vylepšovať.  Často počúvame sťažnosti na to, že v školstve nie sú peniaze. My to ale musíme robiť naplno bez ohľadu na to, či tam sú peniaze. Ak by sme ale boli ohodnotení tak, ako si to zaslúžia vysokoškolsky vzdelaní ľudia, máme oveľa viac možností. Nemuseli by sme riešiť iné veci po večeroch, aby sme si privyrobili a napríklad vycestovali na školenie, ktoré nám momentálne nevie zabezpečiť metodické centrum. Pritom by sa to školenie vrátilo späť žiakom. Mám kolegov, ktorí sú úžasní v tom, čo robia ale majú dve-tri zamestnania, len aby utiahli rodinu.

 

Autor: MARTIN MAJDÁK

Komentáre