Séria dažďom zmáčaných dní vytvorila priestor na vystavenie medzisúčtu tohtoročného putovania vrcholmi Vrchárskej koruny Abova. Sám som ostal prekvapený, že spoločne sme si už prešli devätnásť z dvadsiatich krásnych miest. Nezaškrtnutý ostal jediný – Bradlo.
Na Bradle som však bol naposledy ešte v marci. To boli ešte stromy bez listov a ponúkali ideálny výhľad na Košice s Vysokými Tatrami v pozadí. Súčasný výhľad musí byť oveľa obmedzenejší, no keďže nechcem servírovať neaktuálnej informácie, vybehnem tam budúci týždeň a VKA ukončíme čerstvými zábermi. Ostať však tento víkend bez zaujímavej cyklovýzvy by bolo škoda a dnes sa teda užijeme inú chuťovku. Namiesto juhu sa vydáme na sever a hoci nepôjde o také náročné stúpanie, bude to stáť za to.
Východiskovým bodom budú Kendice, čiže obec jasne viditeľná z diaľnice medzi Košicami a Prešovom. Vytrvalejší cyklisti sa tam presunú menej frekventovanou cestou cez Kostoľany a Obišovce, ak nemáte chuť na dlhé presuny, nastúpte pokojne na vlak. Osobný vlak do Prešova má v Kendiciach zastávku, nevyhnutný je však prestup v Kysaku. Kompromisom tak môže byť cesta vlakom do Kysaku a následne v sedle do Kendíc.
Priamo na kendickej železničnej stanici štartuje značený náučný chodník, ktorý nás dovedie priamo k centru nášho záujmu – Kendickému krížu. Toto miesto poznajú predovšetkým veriaci. Ide totiž o známe pútnické miesto, pri ktorom sa nachádza prístrešok s lavičkami a ohniskom.
Z centra Kendíc sa popri potoku posúvame po náučnej značke pomedzi domy smerom na západ až na koniec obce. Pri turistickom prístrešku s ihriskom pre deti sa asfaltová cesta končí a začína sa stúpanie na krížovú cestu.
Pekne udržiavaná cestička lemovaná krížmi nás privedie až na vrchol kopca. Uprostred lesíka v ňom tróni veľký biely Kendický kríž. Z priľahlej informačnej tabule sa dozvieme všetko podstatné o jeho histórii. Zistíme tak aj to, že tento kríž bol posvätený už 5. júna 1933 a miestni gazdovia ho postavili na znak vďaky vybudovania schodnej cesty do tohto chotára. V roku 1991 zorganizoval kendický farár Ján Sedlák krížovú púť a tá sa tu odvtedy organizuje každoročne – práve v septembrovom termíne.
Turistov bez náboženského cítenia potešia pekné výhľady na Šarišskú vrchovinu a Čiernu horu. Stačí urobiť pár krokov z lesíka.
Po oddychu pri Kendickom kríži pokračujeme po modrej značke smer Borkút. Čaká nás približne 4,5 kilometra príjemnej lesnej jazdy po hrebeni. Turistická značka nás dovedie priamo k známemu pamätníku Východoslovenského roľníckeho povstania. O tomto mieste sme si už v minulosti vraveli, vtedy sme sa sem však spúšťali z Malkovskej hôrky nad Prešovom.
Od pamätníka je to už dole kopcom iba kúsok na Borkút a tu prichádza zaslúžená orosená odmena v podobe občerstvenia vo westernovom country clube.
Z Borkútu sa potom po značenej asfaltovej cykloceste popod Wilec hôrku dostaneme priamo do Prešova a po obhliadke pekného centra sa ostáva presunúť na železničnú stanicu a nabrať smer domov. Ak máte do odchodu vlaku dostatok času, odporúčam ešte návštevu krásnej a výhľadovej Kalvárie, či historického Solivaru.
