Už dnes sa v Košiciach uskutoční celosvetový štrajk za budúcnosť klímy.
Košičanka Lívia Jánošíková sa už dlhé roky zaujíma o ekológiu. Maturantka popri svojich povinnostiach organizuje v metropole východu štrajky za budúcnosť klímy. Rozhodla sa takýmto spôsobom zapojiť do celosvetového štrajku Fridays for Future. Dnes (26.4.) popoludní sa uskutoční ďalší štrajk a pri tejto príležitosti vám prinášame rozhovor s jeho hlavnou organizátorkou Líviou Jánošíkovou.
Fridays for Future sa môže našim čitateľom zdať ako cudzí názov nejakej iniciatívy. Čo však znamená toto hnutie?
„Celosvetové hnutie Fridays for Future je najmä klimatický štrajk stredoškolákov. Začali sme si uvedomovať, že nás sa to týka najviac. My tu budeme žiť najdlhšie a k tomu aj naše deti. Život máme pred sebou. Prognózy, ktoré sú o desať, pätnásť rokov, čo všetko sa môže stať, aké scenáre môžu nastať, ak sa to nezačne momentálne riešiť, tak sa nás výrazne dotknú a ovplyvnia životy nás, ale aj životy našich detí. Celý tento štrajk začala šestnásťročná Švédka Greta Thunberg, ktorá prestala každý deň chodiť do školy a namiesto toho štrajkovala pred parlamentom. Nakoniec to vyústilo do toho, že začala štrajkovať iba každý piatok a postupne sa k nej začali pridávať iní žiaci, iné školy. Nakoniec to vyústilo do celosvetového štrajku, do ktorého sa zapojilo aj Slovensko. Tento piatok budú štrajkovať štyri mestá okrem Košíc.“
Prečo ste sa rozhodli zapojiť do tohto hnutia?
„Odmalička ma to tiahlo k ekológii. Vždy som si myslela, že keď sa budem snažiť, keď nebudem chodiť na aute, ale na bicykli, keď budem obmedzovať plastové tašky a budem si nosiť vlastnú plátenku, keď budem menej jesť a menej lietať lietadlom, tak všetko toto pomôže tomu, aby sa klíma zlepšila a zlepší to naše životné prostredie. Avšak, keď to robíte niekoľko rokov a vidíte, že stále tu máme teplejšie a teplejšie, tak som si uvedomila, že buď nerobím dosť, alebo je problém niekde inde. My ako jedinci sa postupne snažíme, lebo ekológia je aj najnovší trend. Veľa ľudí sa snažia byť vegáni alebo zero waste sú trendy. Je to fajn, ale treba si uvedomiť, že toto, bohužiaľ, aj keby sme veľmi chceli, tak toto svet neovplyvní. To, čo robia ľudia, je iba malé percento, čo môžeme našou dennodennou činnosťou ovplyvniť. Oveľa väčšiu vinu majú určite veľké firmy, fabriky, korporácie, autá, lietadlá, ktoré vypúšťajú oveľa viac skleníkových plynov a emisií CO2 ako my jednotlivci. Napadlo mi riešenie, že sa na to vykašlem, že nebudem robiť nič, lebo aj tak to ničomu nepomôže. Nemám rada takýto pesimizmus, lebo nás to nikde nedostane. Rozhodla som sa spojiť s inými žiakmi a pripojiť sa k celosvetovému hnutiu, že týmto systémovým riešením možno môžeme naozaj niečo zmeniť a môžeme zabezpečiť budúcnosť pre naše deti.“
Čo je cieľom hnutia?
„Každá krajina má iné špecifiká. Na Slovensku je problematika klimatickej zmeny veľmi nediskutovaná, nevieme uchopiť problém, prečo sa to vlastne deje a často sa spúšťame do individuálnych riešení, ktoré, bohužiaľ, nemajú veľký efekt. Z našich požiadaviek plynie to, aby sme najmä začali diskutovať a plne pripustili vážnosť klimatickej krízy a začali ju riešiť ako naozajstnú krízu, to znamená rýchlo, efektívne a systémovo, nezavádzať, otvorene a priamo komunikovať príčiny tejto krízy, aby sa to nestrhlo do toho, že my sa budeme snažiť separovať a nikam sa to nedostane. Riešime aj veci, ktoré sú špecifické pre nás, ako napríklad ťažba uhlia na Hornej Nitre.“
Kto organizuje štrajky v Košiciach?
„Hlavnou organizátorkou som ja. Zabezpečujem organizačné veci. Momentálne vyvíjam asi najviac aktivity, ale postupne sa ku mne pridávajú aj iní študenti z rôznych škôl. Sme piati študenti, ktorí veľmi aktívne zabezpečujú naše akcie, prednášky, workshopy.“
Čo nám reálne hrozí v prípade, ak sa nebude riešiť táto kríza?
„Ekológia je komplexnejší problém. Pre Košice je napríklad špecifické to, že máme málo zelene a veľa budov, čo výrazne otepľuje naše mesto. Máme problémy aj s cyklochodníkmi, lebo ak chceme šetriť životné prostredie a chceme sa z nejakého sídliska dostať do mesta a chceme ísť na bicykli alebo inom kolieskovom dopravnom prostriedku, tak nemáme možnosť takto šetriť naše životné prostredie. Všeobecne nám hrozí to, že začne sa otepľovať, a to až tak, že ak nezasiahneme hneď, tak sa môže otepliť až o štyri stupne. To je veľmi katastrofický scenár, ktorý sa možno aj naplní, keď sa v momente nezačne niečo diať. Možno si povieme, že štyri stupne hore-dole, ale s tým prichádzajú rôzne iné veci. Málokto si možno uvedomuje, že tie štyri stupne sa netýkajú len nás, ale aj živočíchov, rastlín a hmyzu, ktorý už postupne vymiera. Za posledné roky máme o štyridsať percent menej hmyzu, ako sme mali doteraz. Tiež vymiera množstvo zvierat a rastlín. Reálne môže dôjsť k tomu, že nebudeme mať pitnú vodu, že budeme mať znečistené ovzdušie, ktoré bude spôsobovať globálne otepľovanie, samozrejme, choroby, ktoré s tým idú ruka v ruke. Za posledné roky máme aj nárast alergikov.“
Rokovali ste aj v Bratislave a stretli ste sa aj s prezidentom Slovenskej republiky Andrejom Kiskom. Aké sú výsledky tohto stretnutia?
„Naše požiadavky pre Slovensko sa budú konkretizovať časom. Uvedomujeme si, že sme študenti a nemáme taký prehľad ako nejakí klimatológovia alebo odborníci. Časom, keď budú prichádzať riešenia od kompetentných, tak my ich budeme konkretizovať a budeme s klimatológmi diskutovať o tom, či sú dostatočné. V momentálnych širších požiadavkách sme sa zhodli s prezidentom, najmä sme sa zhodli v ťažbe uhlia na Hornej Nitre, že je to naozaj veľký problém a musíme zastaviť dotácie uhoľného priemyslu a zabezpečiť rekvalifikáciu pre ľudí pracujúcich v tomto priemysle. Vnímame to ako reálny záujem od pána prezidenta o túto problematiku tým, že nás prijal. Treba mať na zreteli to, že je súčasťou politickej scény, ktorá tento najväčší klimatický problém doteraz ignorovala. Dúfam, že sa to v budúcnosti zmení a my budeme aj iných politikov, samozrejme, pozorne sledovať, akú aktivitu budú vyvíjať. Sme ochotní rokovať s hocikým, kto si nás pozve. Keď sa do toho nejaký politik alebo kompetentný pustí, nemáme problém mu ísť odprezentovať, čo sú naše požiadavky.“
Plánujete diskutovať aj s novozvolenou prezidentkou Slovenskej republiky Zuzanou Čaputovou?
„Nemáme problém s hocikým, kto nás pozve. Nebudeme písať konkrétnym ľuďom alebo politikom. Keď má niekto záujem s nami diskutovať, či už by to bol minister životného prostredia, alebo iní ľudia, ktorí majú na to reálny dosah, tak nemáme problém.“
Nedávno ste zorganizovali štrajk v Košiciach. Dnes nás čaká ďalší protest. Je v niečom iný alebo len pokračujete v tom predošlom?
„Oveľa viac študentov sa začalo angažovať do organizácie štrajku. Študenti majú pripravené reči. Najprv som si musela pozývať aktivistov, aby nám nejakým spôsobom vyplnili program, lebo nemali sme dostatok študentov, ktorí by vedeli, o čom chceme rozprávať. Časom sme trošku konkrétnejší, trošku ráznejší. Dávame si záležať na tom, aby všetko, čo požadujeme, aby sme aj od začiatku komunikovali. Som rada, že sa to dostalo do záujmu študentov, že vnímajú ten problém ako problém, ktorý sa ich týka.“
Požiadavky sú stále rovnaké?
„Celoslovenské požiadavky sú stále rovnaké. Tie košické sa tiež nezmenili. Zatiaľ sa nemenia. Stále trváme na všeobecných požiadavkách, ktoré nie sú konkretizované, ale časom sa, dúfam, budú konkretizovať.“
Čo plánujete do najbližších mesiacov?
„Plánujeme to, čo robíme doteraz. Robili sme mnoho aktivít, aj robíme a dúfame, že aj budeme robiť, napríklad prezentácie na základných, stredných, ale aj vysokých školách a prednášky o klimatickej zmene. Tento mesiac sme mali program Víkendové čistenie Košíc. Každý víkend sme v sobotu a v nedeľu čistili inú časť nášho mesta. Prešli sme cez rôzne sídliská a takto sme od odpadu vyčistili množstvo miest. Plánujeme prezentácie na rôznych akciách, diskusie s klimatológmi, workshopy. Plánujeme aj ďalší štrajk, ktorý bude 24. mája, ten bude celosvetový. Pre nás je prvoradé vzdelávanie v klimatickej problematike. Žiadame klimatickú spravodlivosť, čo znamená to, že zodpovednosť a vinu za tento stav prevezme každý rovnakým dielom. My ako ľudia sme svoj diel už prebrali. My ako jednotlivci sa snažíme kupovať bio produkty, v bezobalových obchodoch, využívať alternatívne prostriedky na prepravu, ale, bohužiaľ, klíma sa nemení, otepľovanie je tu stále. Klimatickú spravodlivosť by mali konečne prebrať najväčší a reálni znečisťovatelia tejto Zeme.“
Autorka: JANA TOMAŠKOVIČOVÁ