Jej nominálna hodnota je sto miliónov korún.
Česká národná banka (ČNB) pri príležitosti stého výročia vzniku česko-slovenskej koruny vyrobila svetový unikát v podobe zlatej pamätnej mince. Výroba, ktorá sa realizovala v Jablonci nad Nisou, trvala šesť mesiacov. Minca s hmotnosťou 130 kilogramov z rýdzeho zlata je druhá najväčšia na svete, pričom tú najväčšiu majú v Austrálii. Nominálna hodnota unikátu je sto miliónov českých korún.
Česká minca s priemerom 535 milimetrov a hrúbkou hrany 48 milimetrov, ktorá nie je predajná, je ako jediná na svete vyrobená technológiou frézovania a gravírovania. Autorom mince je akademický medailér a sochár Vladimír Oppl. Na jej lícnej strane je názov štátu Česká republika, nominálna hodnota sto miliónov korún, logo ČNB, korunový bankový kolok, štátna symbolika - český lev a moravská a sliezska orlica, ako aj značky výrobcu mince a subdodávateľov.
„Na rubovej strane je český lev so srdcovým štítom so znakom Slovenska; dalo by sa povedať, že to je vo voľnejšej úprave malý štátny znak Československej republiky, ktorý platil od roku 1920 do roku 1960 s protektorátnou prestávkou a rubová strana prvej československej korunovej mince, ktorá vyšla v roku 1922 a ktorú navrhol popredný český sochár a autor prvých československých mincí Otakar Španěl. Nesmie tu chýbať ani opis odkazujúci na storočné výročie koruny,“ uviedol hlavný metodik ochrany platidiel z ČNB Jaroslav Moravec.
Polotovar mince sa počas jesene vyrábal odlievaním z takmer čistého zlata vo švajčiarskej firme, ktorá sa zaoberá spracovaním drahých kovov. Následne ho previezli do mincovne vo Viedni, kde sa realizovalo frézovanie mince do jej konečnej podoby s reliéfom podľa návrhu autora. Na konci januára bude minca prevezená do Jazdiarne Pražského hradu, kde bude od 1. februára vystavená v rámci výstavy 100 rokov česko-slovenskej koruny. Verejnosti bude sprístupnená do 28. apríla.
Zdroj: TASR