Pocitové mapy hodnotia verejné priestranstvá v meste

Viete si predstaviť, že by ste svojimi pocitmi ohodnotili verejné priestranstvá v meste, v ktorom žijete? Dá sa to!  Zatiaľ nie všade, ale postupne sa projekt tzv. pocitových máp zavádza do okresných miest na celom východnom Slovensku. Spoluzakladateľ projektu architekt Michal Burák popísal aj vznik éry pocitových máp na Slovensku.

„Projekt vznikol na začiatku marca. Je to súčasť a podporný projekt pre Manuál tvorby verejného  priestoru pre mesto Prešov. Keďže reakcie verejnosti a množstvo pocitov, ktoré verejnosť v Prešove zachytila, bolo veľmi pozitívnych, tak sme sa rozhodli projekt priniesť na celé Slovensko do všetkých krajských miest a ďalších menších okresných miest.“

Pocitové mapy tak vytvárajú jeden z podporných podkladov pre plánovanie investičných akcií, vytváranie koncepcií dopravy či zelene. Ako košický architekt dodal, aktuálne fungujú vo viacerých mestách na východe Slovenska. „Krajské, samozrejme, že Košice a Prešov a okresné – Poprad, Vysoké Tatry, Kežmarok, spúšťame projekt v Michalovciach, rokujeme s Trebišovom, Moldavou nad Bodvou. Ďalšie mestá sa postupne hlásia, snažíme sa im nejakým spôsobom vyhovieť, nie vždy to však vyjde.“

V praxi môžete zmapovať vaše mesto veľmi jednoducho. Stačí ak si kliknete na stránku pocitovemapy.sk a vyjadríte sa k atraktívnosti verejných priestorov, k doprave či zeleni, ale aj k tomu, či máte niekde problémy s bicyklovaním. V mape postupne označíte miesta, ktoré sa týkajú štyroch kategórií a to atraktívnosť priestorov, doprava, zeleň a bezpečnosť. Každá kategória obsahuje dve otázky.

„Na každú však možno odpovedať nie len jednou odpoveďou, ale odpoveď predstavuje ten pocit, ktorý sa zaznačí do mapy, čiže bod alebo čiara v mape. Týchto pocitov pre každú z tých ôsmich otázok môže byť ľubovoľné množstvo. Verejnosť reaguje na tie isté miesta pozitívne aj negatívne,“ vyjadril sa pre Rádio Košice Michal Burák.

Osem otázok tak dokáže zachytiť veľmi veľa pocitov, v priemere to vychádza na dvadsiatku emócií na jedného respondenta, napriek len ôsmim otázkam. Veľa času to teda skutočne nezaberie. Vyhodnocovanie následne prebehne automaticky: „Systém je tak spracovaný, že my tú analýzu vidíme v reálnom čase. Vieme hneď zistiť, že ktoré miesta sú najproblémovejšie alebo najpozitívnejšie vnímané, pracujeme s tým onlajn.“

Podľa neho je v Košiciach negatívne vnímaných miest pomerne veľa. Dominantným je predstaničný priestor. „Je to veľká asfaltová plocha, nekultivovaná, nie je to priestor, ktorý je reprezentatívny. Priestor, ktorý je tiež vnímaný negatívne je asanovaná plocha vedľa auparku. Z hľadiska bezpečnosti tento priestor nie je dobre vyriešený. Verím, že čoskoro tam niečo vyrastie alebo sa to spracuje tak, aby tam bol kultivovaný priestor.“

Negatívne vnímaná je i križovatka Toryská – SNP, kde sa občania prevažne vyjadrujú, že je nebezpečná, keďže je pomerne vysoko frekventovaná. Pozitívne preferencie nedostal ani Luník IX. Podľa Buráka je negatívne vnímaný tiež priestor pri OC Mier na severe mesta. „Je to námestie, ktoré by si zaslúžilo úplne inú kvalitu, chýbajú tam stromy, je tam síce fontána, ktorá je pamiatkou, to všetko okolo je však veľmi bezútešné.“

Nosnou témou sú aj cyklotrasy. Tie jestvujúce, verejnosť vníma pozitívne a využíva ich. Sú to napríklad trasy od Komenského ulice po Hlavnú, Trieda SNP či cyklotrasa na nábreží Hornádu od Sídliska Nad Jazerom po Palackého. Na tomto mieste ale vzniká problém. „Nie je sa, ako dostať od križovatky Palackého pešo, resp. bicyklom do centra mesta. Je nemožné dostať sa ďalej pozdĺž Hornádu až na Aničku,“ hovorí Burák. „Toto je trasa, ktorý by mala byť určite riešená a priam si pýta, aby to bolo cyklotrasa, ktorá končí až na Aničke. Určite tiež chýba cyklotrasa od konca Komenského až po Alpinku.“ Košičanom vo veľkej miere chýba aj cyklotrasa od Sídliska KVP po Sídlisko Nad Jazerom, kde je rušná štvorprúdová cesta a taktiež od U.S. Steelu k optime.

Projekt pocitových máp vznikol, ako podpora pre tvorbu Manuálu verejných priestranstiev v Prešove a uchytil sa tak, že dnes ho využívajú azda v každom krajskom meste na Slovensku, ale i vo viacerých okresných mestách. Alma mater projektu je teda metropola Šariša. Spoluzakladateľ návrhu, architekt Michal Burák, prezradil, že aj Prešovčania sa najviac pasujú s predstaničným priestorom.

„Okrem predstaničného priestoru, ktorý dosť silne dominuje je problémom priestor pri Krajskom úrade v Prešove či už z toho dôvodu, že je tam výrazné dopravné zaťaženie, je tam problém prejsť križovatkou pre peších, pre cyklistov detto. Ten priestor by si zaslúžil taktiež iné riešenie.“ Na druhej strane je pozitívne vnímané nábrežie Torysy a cyklotrasa, ktorá popri ňom vedie a je veľmi využívaná. Zaujímavo vnímaná je cyklotrasa na sídlisku Sekčov. „Pozitívne aj negatívne, rovnako, je vnímaná cyklotrasa na sídl. Sekčov. Je to zaujímavé, lebo tá istá trasa je polovicou respondentov vnímaná, že je tam dobrý pohyb, druhá polovica je opačného názoru. Je tam nejaký problém, určite je potrebné riešiť ho a skvalitniť to," tvrdí košický architekt.

Pocitová mapa v Prešove má byť hotová na konci roka, ako podkladová štúdia tvorby urbanizmu. Metropola Šariša tak bude prvý mestom na Slovensku, ktoré bude mať Manuál tvorby verejných priestranstiev. Tento dokument má predstavovať akýsi vzor, ako by mali jednotlivé priestory v meste vyzerať v budúcnosti. „Manuál verejného priestoru pre Prešov. V ňom sa snažíme pre každú mestskú časť riešiť vybrané typy – vnútrobloky, križovatky, verejná zeleň, cyklokoridory, parkoviská. Pre každú časť sú vytypované určité miesta, ktoré by mali slúžiť, ako štandard a mali by byť aplikovateľné potom pre celý priestor v rámci mestskej časti,“ prezradil autor návrhu.

Manuál má za cieľ dosiahnuť to, aby verejné priestory boli chápané koncepčne. To znamená, aby nebola každá ulica iná. Mesto v súčasnosti pripravuje viacero projektov, kde by už potenciálne mohol byť využitý. Z prešovskej radnice to potvrdil Milan Grejták. „Ide o Revitalizáciu Námestia mládeže a Duchnovičovho námestia, Revitalizáciu verejného priestranstva na Slánskej ulici a Revitalizáciu parku medzi ulicami Vlada Clementisa a Levočská, pripravovaná je napríklad aj rekonštrukcia Jarkovej ulice v Prešove, o pár týždňov už začíname s rekonštrukciou dopravného uzla na Masarykovej ulici - ide o verejný priestor medzi železničnou a autobusovou stanicou, kde sú aj zastávky vozidiel MHD.“

O manuál verejných priestranstiev požiadalo už aj mesto Kežmarok. Takýto projekt by mohol pomôcť napríklad i Košiciam v rámci územného plánu, ktorý prechádza dlhodobo zmenami a doplnkami. Architekt Michal Burák hovorí, že z košického magistrátu ich však ešte nikto neoslovil. „Vnímame, že sa začína o územnom pláne dosť hovoriť, je to však proces dlhoročný a ja momentálne netuším v akom stave je územný plán mesta, dodal.“ (pozn. redakcie, rozhovor bol uskutočnený pred zverejnením Územného plánu mesta Košice magistrátom, t. j. 12. 4. 2018).

Mesto Košice 12. apríla 2018 zverejnilo na prerokovanie Koncept nového územného plánu. Dokumentácia je dostupná na Magistráte mesta Košice, v kancelárii prvého kontaktu, grafická časť je vyvesená vo vestibule pred zasadačkami. Zároveň je celý dokument publikovaný na webovej stránke mesta Košice a grafickú časť si možno pozrieť aj v Gisplane mesta. Pripomienkovať dokumentáciu je možné do 13. júna 2018, pre uľahčenie je k dispozícii formulár na pripomienkovanie. K územnému plánu sa môže verejnosť vyjadriť i na stránke uzemneplany.sk, ktorej autormi je taktiež tím košických architektov.

Magistrát o pocitových mapách vie. Podľa útvaru hlavného architekta pocitovú mapu Košíc nie je možné do projektu aktuálne zapracovať vzhľadom na mierku, v ktorom sa spracováva 1 : 10 000. Pre Rádio Košice to potvrdila hovorkyňa mesta Košice, Linda Šnajdárová. „Podľa Útvaru hlavného architekta mesta Košice sú pocitové mapy jedným z moderných spôsobov získavania informácií o území. V budúcnosti sa bude ÚHA tejto téme venovať v širšom zábere, pretože považuje metódu pocitových máp, ako veľmi vhodnú pre participatívny spôsob územného plánovania, ktorý je veľmi dobre využiteľný napríklad pre spracovanie manuálu verejných priestorov. S témou verejných priestorov sa ÚHA dlhodobo zaoberá, jeho odborní pracovníci spracovali napríklad mapu bezbariérovosti a v najbližšom čase pripravia rozmiestnenie umeleckých diel a drobnej architektúry pre územie mestskej pamiatkovej rezervácie.“

Predseda košickej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny Ladislav Rovinský, si ale myslí, že by informácie z pocitových máp mali byť využité v územnom plánovaní. „Tu je niečo urobené, pripravené, dá sa to porovnávať aj s inými mestami. Metodika je teda spracovaná. Nerozumiem to, nechápem, to je premrhaná šanca, podľa môjho názoru toto využiť treba, je to možnosť, ako s občanmi komunikovať. My riešime to, že nekomunikujeme s občanmi a tie pocitové mapy sú presne o tom,“ myslí si Rovinský.

Koniec koncov žijeme v demokracii, v politickom režime, ktorý sa označuje za vládu ľudu. Teda hlas verejnosti by mal byť prioritou pre akúkoľvek činnosť. Do projektu pocitových máp sa od marca zapojilo približne 2000 respondentov, ktorí prejavili v jednotlivých mestách viac ako 30 tisíc emócií. Zakladatelia pripravujú už viaceré novinky, medzi nimi i mobilnú aplikáciu.

Autor: FRANTIŠEK BALÁŽ