„Vedela som, že by mi ten pohľad zlomil srdce,“ píše slovenská študentka Sára.
Napriek tomu, že od požiaru parížskej katedrály ubehli už takmer dva dni, Francúzsko zažíva neľahké časy. Obyvatelia sa zmobilizovali a spojili sily, aby Notre-Dame mohla povstať zo svojho popola. „Notre-Dame znamená pre Francúzov veľa, ale nielen pre Francúzov, ale aj pre celý svet. Je to srdce Francúzska, lebo je to srdce Paríža. Je to veľký historický symbol a práve preto je súčasťou svetového dedičstva,“ uviedol honorárny konzul Francúzska na Slovensku David Mortreux, ktorý zároveň vyjadril nádej v lepšie zajtrajšky: „Teoreticky je to len materiálna vec, aj keď symbolika je vysoká, ale sú to materiálne veci, ktoré sa bude dať dorobiť. Sú to budovy, ktoré sú dokumentované, takže budú postupy, ako to rekonštruovať. Každá tragédia, ktorú sme prežili vo Francúzsku, tak vždy po smútku príde nádej a už Francúzi zbierajú sily a chcú to zrekonštruovať.“
Priamo v Paríži žijú či študujú desiatky ba až stovky Slovákov. Tragédiu požiaru sledovala aj Sára Reháková, ktorá študuje vo francúzskej metropole: „Kamarátka mi poslala fotku západu slnka z jednej parížskej knižnice a ja som sa jej spýtala, že čo je to za dym a ona mi odpovedala, že nevie. O dve minúty neskôr mi prišla správa, že jej sestra jej práve povedala, že Notre-Dame horí. Moja prvá reakcia bola, že si robí srandu a že to nie je možné, že by Notre-Dame bola v plameňoch. No však vzápätí mi poslala live link na stránku na Facebooku a videla som ten horor. Bolo to naozaj strašné. V tom čase som bola doma, rozmýšľala som, že by som sa tam išla pozrieť, ale vedela som, že by mi ten pohľad zlomil srdce. Vzhľadom na to, že mi stačilo pozerať správy, aby som mala v očiach slzy,“ spomína Sára, ktorá zároveň vysvetlila, prečo je chrám dôležitý pre krajinu: „Notre-Dame je pre Francúzov veľkým symbolom, pretože sa v nej spája viac domén kultúry za posledných osem storočí. Notre-Dame je skvostom francúzskej kultúry a imania, čo sa odzrkadlilo aj v mnohých dielach najmä francúzskych autorov. Samozrejme, najznámejší román je od Victora Huga, Chrám Matky Božej v Paríži no a nie zďaleka jediný. Charles Péguy, Paul Valéry či Joris-Karl Huysmans písali o tejto nádhere verše či už romány. Myslím si, že francúzska literatúra svedčí pravdivo o tom, že Notre-Dame bola vždy veľkým symbolom Francúzka a že ním naďalej aj ostane.“
Reakcie na tragické udalosti boli rôznorodé, čo potvrdila aj Sára: „Začiatky boli prevádzané smútkom, ktorý neskôr vystriedal hnev. Hnev, pretože sme sa cítili úplne bezmocní tvárou nehasnúcim, krutým plameňom. Emócie sa striedali každými minútami a napätie bolo cítiť všade. Oheň z nás spravil bezmocných ľudí prihliadajúcich katastrofe. Boli to veľmi silné a smutné momenty.“
V Paríži žije aj naša čitateľka Diana, ktorá však na sviatky pricestovala na Slovensko. Situáciu však pozorne sledovala. „Moji priatelia mi o tom dali vedieť cez sociálnu sieť. Tam som si prečítala, že horí Notre-Dame. Prvá reakcia bola, že naozaj? Mala som pocit, že to bude falošná správa. Keď som sa potom pozrela na spravodajské servery, tak som zistila, že je to pravda. Prvotný pocit bol šok. Neverila som tomu, že také niečo sa môže udiať. Je to asi podobné, ako keby nám tu začal horieť Bratislavský hrad alebo Dóm svätej Alžbety. V prvom momente tomu nechcete veriť, pretože tie budovy sú symboly mesta. Je to taká surreálna situácia, ale keď zistíte, že je to pravda, tak sa to nejakým spôsobom pokúsite akceptovať a rozmýšľať, čo v tej situácii ďalej spraviť.“ Notre-Dame by podľa najnovších informácií mala povstať zo svojho popola už do piatich rokov.
Autorka: JANA TOMAŠKOVIČOVÁ