Slovenský (košický) medzinárodný maratón v predvojnových 30. rokoch

KošiceHistoricKE

Košický maratón píše úžasnú históriu plnú skvelých výkonov a pútavých príbehov. Dnes nadviažeme na predošlé články, kde sme si priblížili počiatky košického maratónu a spomenieme si na jeho zaujímavé okamihy v 30. rokoch 20. storočia. Medzi týmito ročníkmi vyniká rok 1931, kedy do Košíc zavítal fenomenálny bežec tej doby, Argentínčan Juan Charlos Zabala. O rok neskôr na olympiáde v Los Angeles získal zlatú medailu.

Foto
Účastníci košického maratónu v roku 1930  / Peter Absolon

Košický maratón pod vtedajším názvom Slovenský medzinárodný maratón pokračoval ôsmym ročníkom v roku 1930. Na štarte sa zišlo 40 bežcov a v pretekoch, v ktorých sa veľký favorit Galambos vzdal, obhajoval farby Maďarska Zelenka zo Salgotarjánu, ktorý sa umiestil ako prvý v čase 2:50:58 pred krajanom Gyetvayiom zo Szegedu, Bánom zo Sparty a majstrom Lotyšska – Mottmillersom.

Ročník 1931 bol azda najvydarenejším košickým maratónom v prvej polovici 20 storočia. Svojím štartovným poľom pútal pozornosť celej svetovej športovej verejnosti, o čom svedčila aj účasť zahraničných žurnalistov, nechýbali zástupcovia New York Times, Manchester Guardianu, Sportsblattu z Viedne a mnohých ďalších.

Foto
Juan Carlos Zabala na OH v Los Angeles  / Wikipedia

Pozornosť sa sústredila na svetového „behúňa,“ Juhoameričana Juana Charlesa Zabalu, rodáka z argentínskeho mesta La Plata. Pred viac ako 30-tisíc divákmi za nie práve najlepšieho počasia a na blatnom teréne zvíťazil Argentínčan v senzačnom čase na tú dobu 2:33:19 a len 19 sekúnd zaostal za vtedajším svetovým rekordom. Našlo sa viacero pochybovačov, ktorí spochybnili jeho výsledný čas, avšak jeho olympijský výkon z roku 1931, keď dobehol ešte rýchlejšie (2:31:36), presvedčil všetkých.

Foto
Správa o fenomenálnom bežcovi Zabalovi / Slovenský východ, 1. november 1931

K štartu ďalšieho ročníka (1932) sa dostavilo 17 „závodníkov,“ medzi ktorými pricestovali bežci z Nemecka, Maďarska, Lotyšska a Československa.

„Je iste pozoruhodný štart cigánskych závodníkov na marathone a je to snáď prvý prípad, keď cigánsky národ bude zúčastnený na tak významnom závode, ako je marathon. Sú to štyria košického slovenského športového klubu cigánov „Roma,“ ktorí v príprave docielili uspokojivého výsledku.“

Po absolvovaní 30 kilometrov došlo k tomu, čo sa nečakalo. Žofka, majster ČSR a veľký favorit, bol postihnutý silnými kŕčmi a bol nútený sa vzdať. Asi na 31. kilometri Galamboš pridal na tempe, dostihol Braucha a prevzal vedenie. Galamboš sa od tejto chvíle stal pánom závodu a dobehol do cieľa ako víťaz v čase 2 hodiny a 43 minút.

Foto
O priebehu košického maratónu z roku 1934  / Slovenský východ, 31. október 1934

Za chladného a hmlistého počasia bol bežaný Xl. slovenský medzinárodný maratón (1934), ktorý sústredil u štartu pretekárov zo siedmich štátov. Po prvý raz bolo zastúpené vedľa Lotyšska i severská krajina Fínsko, ktoré vyslalo k závodu svojho majstra Ruokka finišujúceho na treťom mieste. Favorizovaný Galamboš tentokrát musel kapitulovať pred pražským Sultom, ktorý v skvelom štýle zvíťazil ako prvý Čechoslovák na tomto medzinárodnom maratónskom závode.

Foto
Titulka k XI. ročníku maratónu v Košiciach  / Slovenský východ, 30. október 1934

V roku 1935 sa víťazstva dočkal lotyšský bežec Motmillers. Ako každoročný účastník si do svojho domova odviezol najvyššie vyznamenanie – vavrínový veniec. V skvelej forme zabehol čas 2:44:57, čo mu stačilo na prvenstvo. Práve Motmillers prekvapil organizátorov o rok neskôr, keď do Košíc priniesol čestnú cenu, ktorú venovala jeho žena.

Upršané počasie sprevádzalo pretekárov aj nasledujúci rok (1936). Zo 42 bežcov sa 12 vzdalo na trati, medzi nimi aj favorit Galambos a v cieli sa najviac radoval Juhoslovan Balabán, ktorý štartoval za Rakúsko. Jeho prvá účasť v Košiciach skončila skvelým triumfom. Po príchode prvého pretekára do cieľa Klub holubárov vypustil 300 poštových holubov.

Za krásneho dňa pred tisíckami divákov vyhral Francúz Desíré Leriche posledný predvojnový – XIV. ročník (1937) Slovenského maratónu. Štartovalo 41 atlétov reprezentujúcich 9 štátov: Francúzsko, Poľsko, Lotyšsko, Rakúsko, Nemecko, Maďarsko, Rumunsko, Švédsko a ČSR.

„Prihlásení ríšsko-nemeckí borci Helber a Bertsch zo Stuttgartu, ďalej Borgsen a Brauch z Berlína štart odriekli pravdepodobne z vyššieho rozkazu úradov Tretej ríše. Závodu sa zúčastnil ako jediný reprezentant Nemecka, 70-ročný Gottschling z klubu SC Brieg, ktorý Slovenský maratón absolvoval už po tretí raz.“

Treba poznamenať, že Gottschling bol najstarším účastníkom pelotónu už niekoľko rokov, posledného košického sa zúčastnil v úctyhodnom veku ako 70-ročný.

Foto
Maratónec inzeruje v denníku Slovenský východ  / Slovenský východ, 30. október 1930

Pekné počasie zvýšilo záujem obecenstva o preteky. Posledný predvojnový maratón zaznamenal rekordný počet divákov, v košických uliciach sledovalo preteky niekoľko desiatok tisíc ľudí a na ihrisku pri cieli ich bolo do 3000. Košická dobová tlač však konštatovala aj nasledovné: „Nezvyklé teplo a prach na ceste boli však silným handicapom pre závodníkov.“

Medzi favoritov patrili aj nové tváre – Francúz Leriche, Švéd Johnsson, Poliaci Marinowszki. Preteky prebiehali suverénnym výkonom Francúza Lericha, ktorý so značným náskokom vbiehal do Košíc, ktorého nadšene vítalo obecenstvo. Keď Leriche prešiel cieľom v čase 2:43:41, vypustili poštových holubov, aby podľa maratónskej tradície ohlásili meno víťaza do všetkých kútov sveta. Ako druhý dobehol Balabán, ktorý štartoval za Rakúsko, tretím bol Rumun Gáll.

Foto
Titulka k XIV. ročníku maratónu v Košiciach  / Slovenský východ, 30. október 1937

Na konci septembra 1938, teda mesiac pred štartom 15. ročníka maratónu, boli na stole organizátorov prihlášky už pretekárov zo 16 krajín. Napätá politická situácia, podpísanie Mníchovskej dohody zapríčinili vytvorenie nových hraníc Československa. Košice boli pričlenené k Maďarskému kráľovstvu a Slovenský maratónsky beh bol tak prerušený.

 

Autor: HistoricKE

 

Komentáre