Obyvateľom sa darí najmä v separácii odpadu.
Opatrenia zamerané na ochranu životného prostredia a pripravenosť na klimatickú zmenu realizuje mesto Snina dlhodobo. Od roku 2012 vykonáva zber a zhodnocovanie kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu. Pred dvoma rokmi zaviedlo tiež niekoľko bezpesticídových zón a od vlaňajška pracuje na jednom rozsiahlom projekte a viacerých menších investičných aktivitách, pri ktorých kladie dôraz na ekologické riešenia.
„Dôležité je uvedomiť si význam týchto aktivít, najmä z dlhodobého hľadiska, aby sme boli mestom, v ktorom sa napriek zmene klímy žije ľuďom dobre a v zdravom prostredí,“ uviedla primátorka mesta Daniela Galandová.
Samospráva podľa nej kladie veľký dôraz najmä na osvetu v oblasti separácie odpadu. Sninčanom sa v tomto smere darí, mieru vyseparovaného odpadu zvyšujú každoročne. Informačný charakter majú aj bezpesticídové zóny na piatich miestach v meste, informačné tabule majú prispieť k vzdelávaniu obyvateľov. Tieto zóny sa osvedčili najmä v aktuálnych horúcich dňoch.
„Tým, že využívame systém kosenia taký, že sa časť trávy pokosí a časť ostáva nepokosená, pôda sa nám neprehrieva, nezvyšujeme teplotu v meste a rôzne chrobáky a hmyz majú tak stále útočisko,“ dodala primátorka.
Výsledkom rozsiahleho projektu Snina – mesto pripravené na klimatickú zmenu má byť vytvorenie akčného plánu pripravenosti na klimatické zmeny, nový centrálny klimatický park, biotechnická revitalizácia námestia, revitalizácia historického parku, dažďové záhrady či inštalácia zelených striech a tepelná izolácia budov materských škôl. V rámci projektu sa dosiaľ podarilo mestu zrekonštruovať verejné osvetlenie na troch uliciach a vysadiť 100 stromov.
„Rekonštrukcia verejného osvetlenia prispieva k zlepšeniu energetickej efektívnosti a zníženiu svetelného smogu vďaka inštalácii energeticky úsporných prvkov a výmene sodíkových žiaroviek za LED žiarovky a taktiež inštalácii ovládacích systémov osvetlenia,“ vysvetlila Galandová.
Zdroj: TASR