Na štadióne v Gregorovciach sa zišli viaceré hviezdy slovenskej hudobnej scény. Takmer každý z nich začínal svoje vystúpenie so slovami, že by tu najradšej nebol...
Ak by sa na Koncert pre Martinu a Jána prišiel pozrieť niekto, kto nepozná kontext, čudoval by sa, ako sa takej malej dedine ako Gregorovce podarilo dostať na dedinský festival rappera Veca, Janu Kirschner, najnovší folklórny zázrak - Štefana Šteca a ďalších. Nezainteresovaný pozorovateľ by až neskôr vďaka nenápadným náznakom pochopil, že túto akciu spája smutný príbeh. Môj odznak #allforjan zostal pripnutý na hrubej bunde, v ktorej som počas studenej jari stál na protestoch. Viacerým napadlo pripnúť si odznak aj na ich „májový outfit“ a pripomínali tak, prečo sme sa v túto teplú sobotu stretli.
Nikdy som neexceloval v geografii a keď som počul o tom, že Martina bola z Gregoroviec, mohlo to byť rovnako na Zemplíne ako na Záhorí. Vôbec som netušil, že je to hneď tu, pri Prešove, za rohom. Ľudia sa tam chystali aj z väčšej diaľky a tak by som sa cítil hlúpo, ak by som si hľadal výhovorku, prečo sa nevybrať do Gregoroviec s tým istým dôvodom, s ktorým som doteraz chodil na protesty.
Udalosť sprevádzali na internete rozporuplné reakcie. Zatiaľ čo tábor „skalných protestujúcich“ vnímal Koncert pre Martinu a Jána v deň ich svadby ako vľúdne gesto, ktorým si chce okolie pripomenúť, že sa tento mladý pár mal v jednu krásnu májovú sobotu brať, našli sa aj takí, ktorým to veľmi vľúdne neprišlo. „Tanec na hroboch“, „Zneuctenie mŕtvych“, „Dajte im už pokoj!“ opakuje sa v diskusiách na Facebooku, kedykoľvek sa symbolická „svadba“ spomenie. Množstvo komentárov na Facebooku sa mi už dlhodobo ukazuje ako nespoľahlivá štatistická pomôcka (Vedeli ste, že exminister Robert Kaliňák nemá na svojej Facebookovej stránke žiadne negatívne komentáre?) a tak som bol zvedavý, ako dopadne Koncert pre Martinu a Jána. Z reakcií ľudí na Facebooku sa tam pokojne mohol strnúť aj protest proti koncertu. Našťastie sa tak nestalo.
Gregorovce ale na takýto nápor cudzincov zvyknuté neboli. Keď si môj kolega odparkoval auto pri ceste, aby si natočil zábery kostola, v ktorom bola omša, pocítil známu slovenskú pohostinnosť a dobrosrdečnosť. „Mi stojíte na pozemku!“ pripomenul mu nie práve priateľský hlas z blízkeho dvora. Nie každý obyvateľ Gregoroviec bol nadšený z toho, že sa hustota ľudí v dedine na jedno poobedie strojnásobila.
Organizátori ale zvládli zvýšenú premávku a v malej dedinke bolo kde zaparkovať. Alebo sa len dobrých ľudí všade veľa vošlo? Každopádne sa podujatie po organizačnej stránke podarilo. Umelci nerobili drahoty so zdĺhavými zvukovými skúškami a využili čas, ktorý mali, na to, aby zaspievali niekoľko skladieb a v krátkosti sa prihovorili publiku. Niektorí sa zdráhali hrať veselšie skladby, predsa len so sebou podujatie nieslo trpkú príchuť.
Uprostred večera vystúpili na pódium aj rodičia Jána a Martiny. Poďakovali sa organizačnému tímu, umelcom a účastníkom, ktorí prišli. Oni svoj podiel už spravili, zvyšok je na ľuďoch. Polystyrénový nápis SME S VAMI, ktorý sa stal improvizovanou fotostenou koncertu, zložia a hodia niekde do skladu, kde sa bude pomaly rozpadať, no na jeho posolstvo si hádam budeme pamätať dlhšie.