Medzinárodne uznávaný odborník Pavol Miškovský z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach len pred niekoľkými dňami získal významné ocenenie Vedec roka 2017 v kategórii Technológ roka. Aký význam má preňho táto cena a ako sa k vede vôbec dostal, nám prezradil v nasledujúcom rozhovore.
Vede sa už venujete niekoľko rokov. Prezraďte našim čitateľom, na akú konkrétnu oblasť sa špecializujete.
Mojim primárnym odborom je biofyzika. To znamená, že objektom záujmu sú biologické makromolekuly, biologické štruktúry, vzájomné interakcie a interakcie s liečivami, teda fyzikálne procesy, ktoré prebiehajú v živých organizmoch. A v rámci toho, programová orientácia je biomedicína a konkrétne cielená terapia nádorových ochorení. V rámci toho sa venujeme skupine fotogenickej terapii, to znamená liečenie nádorových ochorení pomocou fotoaktívnych liečiv, ktoré sú aktívne a protinádorové. Teda po interakcii so svetlom. Tým pádom je terapia lokalizovaná na nádor. K tomuto výskumu pristupuje ďalšia vetva, a to je vývoj selektívnych transportných systémov pre protinádorové liečivá. Čiže snažíme sa dostať protinádorové liečivá iba do nádorových buniek tak, aby ich transportný systém rozpoznal a nedoručoval ich aj do zdravých buniek. Čiže tým sa samozrejme znižujú vedľajšie účinky liečby. To je primárne a s tým súvisia ďalšie veci, ktoré tu robíme, ale to je už v širšej skupine, ktorú vediem. A to je napríklad bioenergetika, ktorá súvisí so starnutím. Venujeme sa aj fotomodulácií bunkového metabolizmu, a to predovšetkým v súvislosti s niektorými neurodegeneratívnymi ochoreniami, ako je napríklad Parkinsonova choroba.
Aké sú výsledky pri výskume liečenia nádorových ochorení?
Fotogenická terapia sa samozrejme používa, je to štandardná metóda, ktorá sa používa v liečbe nádorových ochorení, ale samozrejme stále je tam čo robiť. To, čo je u nás originálne, je vývoj selektívneho transportného systému pre protinádorové liečivá. Samozrejme, nie sme sami vo svete, ktorí pracujú v tomto odbore, ale sme originálni. Momentálne je to v takom štádiu, že to veľmi pekne funguje na bunkovej úrovni. To znamená, že náš nano-delivery systém rozpozná nádorové bunky a dokáže doručiť protinádorové liečivá iba do týchto buniek. Momentálne sme v rámci štúdia tohto transportného systému na úrovni malých zvierat, teda myší.
Dá sa odhadnúť, akú dlhú dobu sa to ešte musí testovať na zvieratách, kým to budeme môcť využívať aj pri liečení onkologických pacientov?
Nemusí to byť od nás, možno sú skupiny, ktoré sú ďaleko vpredu pred nami, ale my spolupracujeme s laboratóriami v Európe – so Švajčiarskom, Francúzskom a Španielskom – na vývoji delivery systémov. Takže možno nejaké iné laboratórium príde s nejakým originálnym riešením. Naše originálne riešenie je také, že náš delivery systém rozpoznáva receptory nádorových buniek a dokáže sa na ne zachytiť. A aplikácia v medicíne je preregulovaná. Ale je to aj pochopiteľné, lebo nemôžete každé liečivo dostať do medicínskej aplikácii okamžite. Musí mať hromadu skúšok, ktoré tomu predchádzajú. Skúšky na laboratórnych zvieratách sú len prvým stupňom takýchto skúšok, potom nasleduje hromada testov. Je to proces na úrovni piatich až desiatich rokov.
Nedávno ste získali aj ocenenie Vedec roka 2017, môžete nám prezradiť za čo konkrétne to bolo?
Technológiu, za ktorú sme dostali ocenenie, ako start upová spoločnosť Saftra Photonics, sme používali v biomedicínskom výskume. A to na detekciu liečiv, ktoré sa dostávali nejakým spôsobom do buniek. To je mimoriadne citlivá metóda, ktorá dokáže detekovať veľmi nízke koncentrácie organických molekúl, teda v konkrétnom prípade to boli liečivá. A v limite teoreticky môže ísť až do úrovne detekcie jednej molekuly. Tak sme si raz povedali, že možno by sa táto technológia mohla uplatniť v inej oblasti, ako v medicíne, kde tých regulácií, ktoré som spomínal nano-delivery systému je podstatne menej. Je jednoduchšie novú technológiu dostať do aplikácie v iných oblastiach, ako je medicína. A to, čo sa samozrejme ponúkalo, je životné prostredie, pretože aj životné prostredie súvisí so zdravím. Čiže neuhli sme, vždy sme v oblasti zdravia. Pokúsili sme sa túto technológiu uplatniť v detekcii organických polutantov, čiže museli sme to len nejakým spôsobom upraviť, vyrobiť čip, ktorý by bol schopný detekovať veľmi nízke koncentrácie, konkrétne takzvaných perzistentných organických polutantov.
Čo sú to perzistentné organické polutanty?
Perzistentné organické polutanty sú polutanty, ktoré pretrvávajú v prostredí, šíria sa vodou, vzduchom, sú nebezpečné pre zdravie človeka a môžu vyvolať aj nádorové ochorenia. Nádorové ochorenia sa dostávajú do životného prostredia prostredníctvom procesov, ktoré sa používajú v poľnohospodárstve a v priemysle. A je to vážny problém, pretože momentálne existuje takzvaná Štokholmská konvencia, ktorú podpísalo 152 krajín z celého sveta a týka sa práve problémov súvisiacich s perzistentnými organickými polutantami. To znamená, problému ich detekcie a problému ich odstraňovania. A to, že sme sa dali na detekciu práve týchto polutantov, je taktika, pretože sme chceli získať projekt z Európskej únie, priamo z Bruselu. A tam musíte ukázať, že technológia, ktorú ponúkate, má globálny význam. Ale táto technológia sa dá použiť na detekciu ľubovoľných v úvodzovkách organických molekúl. Keď sme vystavovali našu technológiu v Kuala Lumpur, tak v našom stánku bolo: Povedzte si svoju molekulu, my vám urobíme na ňu čip. Čiže selektívne pre zákazníka dokážeme vyrobiť čip, ktorý selektívne dokáže vychytať molekulu, o ktorú má zákazník záujem a detekovať ju vo vode.
Čo potom, keď rozpoznáte tieto látky vo vzduchu?
My sme tento projekt získali v roku 2017 v takej prestížnej výzve Horizontu 2020, to je pre malé a stredné podniky. To znamená, že tam sú projekty na prelomové technológie, teda úplne nové technológie, ktoré sú v Európskej únii. No a o rok na to získala projekt jedna anglická firma, ktorá dokáže eleminovať perzistentné organické polutanty. A obidvaja, teda aj my, aj tá anglická firma, sme boli nominovaní Európskou komisiou ako zástupcovia európskych technológií na veľtrh do Kuala Lumpur. Takže samozrejme, okamžite začneme spolupracovať s touto firmou, pretože oni vedia eliminovať, my vieme detekovať.
Čo pre vás znamená spomínané ocenenie? Motivuje vás v ďalšej práci?
Pre mňa nikdy žiadne ocenenia neznamenali príliš veľa, ale uvedomujem si, že žijeme vo svete, kde je dôležité PR. Je potrebné, aby ľudia o tom vedeli, že takáto technológia existuje. Táto naša technológia je dostupná prakticky pre každého. Naozaj je relatívne veľmi lacná, čiže určite mestá, obce, dokonca jednotlivci si ju môžu zakúpiť. A tým, že dokáže detekovať na mieste veľmi citlivo a veľmi lacno organické polutanty, tak je veľmi užitočná. Pretože nemusíte posielať vzorku do laboratória, kde potom čakáte niekoľko týždňov.
Napríklad v Startup Awards, kde sme získali ocenenie, sme vyhrali aj 50-tisíc eur, ktoré boli viazané. Napríklad 35-tisíc je viazané na to, aby sme urobili biznis v Spojených štátoch. Už sme boli na jednom veľtrhu v Spojených štátoch, na konferencii, boli sme jednať v Silicon Valey, boli sme jednať v New Yorku s jedným metropolitným múzeom, čo je veľmi zaujímavé. Toto múzeum má laboratóriá, ktoré sa okrem iného zaoberajú aj skúmaním pravosti kultúrnych artefaktov. A naša metóda je schopná detekovať aj rôzne farbivá, ktoré sa použili v danej dobe a podľa toho sa stanovuje, či obraz je alebo nie je z danej doby. Takže udelenie ceny malo pre nás ten význam, že sme napríklad začali robiť obchod so Spojenými štátmi. Naviac, nominácia z Európskej únie nám umožnila to, že sme rozbehli obchodné aktivity v Ázií. A nestojí nás to takmer žiadne peniaze, lebo Európska únia to pokryje. To sú aktivity, ktoré existujú na podporu malých a stredných technologických firiem v Európskej únii, ale bohužiaľ neexistujú u nás, na Slovensku. Na univerzite sme založili Technologický a inovačný park, ktorého hlavným cieľom je vytvoriť takéto podmienky pre technologické firmy, ktoré vychádzajú zo základného výskumu. A to také podmienky, ktoré by sa aspoň priblížili tým, ktoré existujú na úrovni Európskej únie.
Je zložitejšie venovať sa nejakému výskumu tu na Slovensku v porovnaní so zahraničnými krajinami?
Sú dve rozličné oblasti – základný výskum, a potom technologický transfer. V základnom výskume sa podmienky začínajú dosť vyrovnávať vďaka štrukturálnym fondom. Veľmi dobre máme vybavené laboratóriá a nám sa napríklad podarilo zo zahraničia stiahnuť desať špičkových slovenských vedcov, ktorí dnes pracujú u nás. Čiže chýba nám ešte ambicióznejší grantový systém, ktorý by bol porovnateľný s tým, ktorý je v západnej Európe alebo Spojených štátoch.
Druhá oblasť, to je technologický transfer. Tak tam sme naozaj v plienkach. Oproti Spojeným štátom absolútne, pretože tam je to súčasťou nejakej kultúry, tam nikto o tom nediskutuje, tam sa to deje. A potom je tu Európska únia, kde je to o stupeň nižšie, mám taký dojem, ale napriek tomu Európska komisia sa to snaží všetkými možnými spôsobmi podporiť. A to je skutočne excelentný nástroj –program podpora malých a stredných podnikov v oblasti prelomových technológií, kde sme získali projekt zatiaľ ako jediní na Slovensku. A toto je pre mňa oveľa väčšie ocenenie.
Majú študenti záujem o vedu?
Bez toho, aby sme mali moderné laboratóriá, aby sme budovali technologické centrá, z ktorých budú vychádzať moderné firmy s výrobou s vysokou pridanou hodnotou, aby to bolo atraktívne prostredie pre ľudí, tak to nepôjde, my tých ľudí nebudeme priťahovať. Stále menej a menej študentov je na prírodovedných a technických odboroch. Hromada študentov chodí na humanitné odbory, čo nie je chyba. Ale hlavne veľmi veľa študentov odchádza študovať do zahraničia, čo primárne nie je zlé. Problém je, že sa nevracajú. My by sme mali vytvoriť také podmienky na Slovensku, aby sa nielenže Slováci by vracali, ale aby k nám chodili pracovať aj zahraniční študenti a mladí vedeckí pracovníci. A bez toho, aby sme vytvorili takéto moderné strediská vedy a technológií, sa to nebude dať.
Čo vás osobne presvedčilo, aby ste sa začali venovať vede?
Prečo som sa rozhodol byť vedcom? Na to si už ani nespomínam. Asi som bol dobrý študent. Kedysi, za socializmu, to bolo automatické, že tí najlepší študenti išli študovať prírodné vedy – matematiku, fyziku, chémiu, hlavne jadrovú fyziku. Takže to bolo niečo také prirodzené. Išiel som študovať na Karlovu univerzitu v Prahe, bola to vtedy najlepšia univerzita v bývalom Československu. Čiže prirodzene som sa k tomu dostal, bavilo ma to. Začal som tuším s jadrovou fyzikou, to bolo také populárne, ale potom som odskočil, keď som poznal, že sa začína budovať niečo ako biofyzika. Čo bol a stále je odbor budúcnosti. Stále ma to bavilo a baví ma to doteraz, je to tvorivá práca. Žiaden deň nie je rovnaký. To je strašne dôležité, prečo je zaujímavé robiť vo vede. Aj preto by som mladým ľuďom odporučil, aby sa dali na vedu.
Čo by ste ešte chceli dosiahnuť vo vedeckej oblasti, ktorej sa venujete?
Keď robíte vo vede, tak to je program na dlhšie obdobie. Takže chcel by som dotiahnuť do nejakého štádia v oblasti biomedicíny to, čo robíme. To znamená, nanotransportný selektívny systém. Myslím, že to je veľmi perspektívna vec, na ktorej pracujem a je veľmi zaujímavá. A rád by som dosiahol, aby z nášho technologického parku vypadli tak, ako naša firma, niektoré ďalšie relatívne úspešné firmy, ktoré by sa usadili v regióne a začali zamestnávať ľudí, začali vyrábať skutočne veci s vysokou pridanou hodnotou, ktoré by nás potiahli vyššie, ako momentálne Slovensko je.
Autorka: LEA HEILOVÁ