Okrem toho sa môže opäť spievať a tancovať.
Veľkonočná nedeľa (1. apríla) je radostným sviatkom Zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ktorá nasleduje hneď po Bielej sobote. Najstarší a najväčší sviatok liturgického roka vo všetkých kresťanských cirkvách sa slávi v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca.
Týmto dňom sa končí obdobie 40-dňového pôstu. Na hojných sviatočných stoloch v mnohých domácnostiach nechýbajú vajíčka, údená šunka, veľkonočný baranček či koláče. V oblasti Východného Slovenska je dodnes rozšírené tradičné obradové jedlo nazývané žolta hrudka, alebo sirek, ktoré sa robí z vajec a mlieka.
„Veľkonočné predpoludnie je teda tým obradom svätenia jedál, konzumovania jedál, a popoludnie už u nás na vidieku patrilo mládeži, dievčatám, mládencom a tomu, že sa už konečne mohlo znovu spievať a tancovať,“ povedala etnologička Klaudia Buganová.
V minulosti si dievčatá počas tohto dňa obliekali farebné kroje. Typickým pre toto obdobie boli aj rôzne stretnutia skupín mužov, mládencov ktorí sa dohovárali, kedy pôjdu dievky pooblievať alebo vyšibať na Veľkonočný pondelok.
Autor: RÁDIO KOŠICE, TASR