Omše a obrady sa slávia bez účasti verejnosti.
Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka. V rovnakom termíne ho slávia veriaci katolíckej, evanjelickej a gréckokatolíckej cirkvi, ktorí Kvetnou nedeľou vstupujú do Veľkého či Svätého týždňa. Katolíci si dnes pripomínajú rozhodnutie židovskej rady o smrti Ježiša a jeho vstup do Jeruzalema, kde ho vítali palmovými listami a oslavovali ho. O pár dní neskôr však žiadali jeho ukrižovanie.
Rímskokatolíci kňazi posväcujú palmové alebo olivové ratolesti, v našich podmienkach sú to najčastejšie bahniatka. Tie sa potom spália na popol, ktorý bude na budúci rok použitý pri obradoch Popolcovej stredy. Zvyčajne si aj veriaci prinášajú bahniatka na posvätenie, ale kvôli pandémie koronavírusu sa sväté omše slávia bez účasti verejnosti.
V katolíckych a evanjelických kostoloch sa dnes spievajú alebo čítajú pašie, teda časti evanjelia, ktoré opisujú utrpenie Pána od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži. Kvetnou nedeľou sa zároveň začína Veľký týždeň, čo je slovenské pomenovanie obdobia známeho ako Hebdomada sancta, čiže Svätý týždeň.
Kvetnú nedeľu slávia aj veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Tento deň je známy aj pod názvom Palmová nedeľa, a to podľa ratolestí, ktorými ľudia vystielali cestu Ježišovi, keď prichádzal do Jeruzalema. V evanjelických kostoloch sa liturgia začína predspevom: „Aj hľa, vstupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko o Synovi človeka, čo napísali proroci. A vydajú ho pohanom, odsúdia na smrť, zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“ Kvetnú nedeľu slávia aj veriaci gréckokatolíckej cirkvi.
Zdroj: TASR