V Košiciach funguje databáza darcov, ktorú založila psíčkarka Zuzana Špišáková.
Môže môj pes darovať krv? Táto otázka nám napadne asi až vtedy, keď sa dostaneme do úzkych a na operačnom stole sa ocitne náš štvornohý najlepší priateľ. Na východe existuje databáza darcov krvi, ktorú pred rokmi na báze dobrovoľníctva a vlastnej skúsenosti založila Košičanka Zuzana Špišáková.
„Prvotným impulzom bolo to, že mojej fenke bol diagnostikovaný nádor na slezine. Čakala ju náročná operácia, pri ktorej hrozila strata krvi, a tak som sa rozhodla, že sa na to pripravím a nenechám nič na náhodu. Začala som hľadať vhodného darcu a zistila, že to nie je také jednoduché. Povedala som si, že Košice sú dosť veľké mesto na to, aby tu niečo také fungovalo. V roku 2012 som preto založila skupinu Košickí psí darcovia krvi, čo je vlastne databáza darcov,” vysvetlila.
Na Facebooku objasnila, prečo sa rozhodla databázu vytvoriť, aký je jej zámer, zároveň vyzvala ľudí, aby sa zapojili. Skupina psíčkarov zaujala, a tak začala Zuzana zhromažďovať všetky potrebné informácie a údaje. Meno majiteľa, akej rasy je psík, zdravotnú anamnézu a kontakt na majiteľa, aby sa na nich mohla v prípade potreby obrátiť.
„Sú dva spôsoby. Buď ľudia uverejnia svoju výzvu na sociálnej sieti, ktorá má veľkú hybnú silu, tá požiadavka sa ku mne dostane. Alebo ma priamo kontaktujú cez skupinu, email, prípadne sa mi ozve priamo veterinár, s ktorým komunikujem.”
Aké kritéria musí splniť pes? Veronika Adamová z Veterinárnej klinky Slon ich zhrnula: „Základné parametre sú hlavne veľkosť, mal by to byť pes nad 25 kíl, ja som radšej, ak má aspoň 30 kíl. Mal by byť starší ako rok, ale nie viac ako osem rokov. Samozrejme, zdravý, bez nejakých problémov, aktuálnych aj dlhodobých zdravotných komplikácií. Ideálne je, ak si vieme urobiť aj prvý odber na základné testy.”
Pes by mal byť „dobre manipulovateľný“ čo znamená, žeby mal dobre znášať už aj samotný príchod do ambulancie, nemal by sa skryť, utiecť, ideálne, aby vedel počas darovania posedieť, poležať, bez toho, aby ho museli uspať, čo sa dá, ale nie je veľmi ideálny stav. Nie je to však ľahké, takého darcu vôbec nájsť, keďže akýmsi trendom je dnes vlastniť menšieho psíka. Veterinárka preto s úsmevom doplnila, že keď jej do ordinácie vkročí nejaké väčšie plemeno, hneď zisťuje, či by nechcel v budúcnosti darovať v prípade potreby krv.
Databáza Košickí psí darcovia krvi je na východe jediná a jedinečná.
„Sme súčasťou celoslovenskej databázy darcov krvi, tam to ale funguje trošku inak, darcovia sú tu zverejnení priamo na sociálnej sieti. U nás to nie je také verejné, mám prehľad hlavne ja, aby som vedela, kto kedy koľko daroval. A to aj preto, že psíkom chceme odovzdávať plakety,” dodala s úsmevom zakladateľka košickej skupiny Zuzana.
Košickí psí darcovia krvi spolupracujú s viacerými klinikami, ktoré ich kontaktujú v prípade potreby. Všetko je na báze dobrovoľníctva a doslova pre dobrý pocit. Pýtam sa Zuzany, či ju to ešte neomrzelo, predsa len, ľudia sú kadejakí, vstávať o druhej v noci a zabezpčiť transport psa nie je jednoduché.
„Najkrajší pocit je asi ten, keď vidíte psíka, ktorý doslova stál na prahu smrti, bez známok života, a je viditeľné, že mu transfúzia zachránila život, časom ho vidíte ako behá, užíva si život, tak to stojí za ten pocit a má to zmysel," hovorí s pokojom v hlase.
Inak, viete, koľko krvných skupín majú zvieratá? Veterinárka Veronika Adamová:
„Zvieratá majú viac krvných skupín ako ľudia, popisuje sa niečo medzi 9 a 12. Čo je ale zaujímavé, pri transfúzii môžete prakticky prvýkrat použit akúkoľvek krv. Potom, keď už robíte ďalšiu transfúziu, môže vzniknúť nejaká reakcia. Ale pri prvej transfúzii je to taká jedinečnosť.”
Možno máte doma psa, ktorý by krv mohol darovať aj hneď. Je však možné, aby ste darovali krv len tak, bez zavolania, prakticky ako ľudia, ktorí chodievajú darovať krv, zbierajú plakety?
„Dá sa to, ale skôr v lete, lebo krv môžete skladovať v chladničke maximálne 30 dní. A práve v lete je to potrebnejšia, preto takéto preventívne odbery berieme vtedy. Je to v čase vyššieho rizika, pes sa skôr nakazí babeziou, alebo niektorým z kliešťových ochorení, takže vtedy sme radi, keď nejakú máme do zásoby. Ale väčšinu času odoberáme krv vtedy, keď ju vyslovene potrebujeme,” objasnila veterinárka.
Košice sú pomerne veľké mesto, darcov by sa zišlo viac. Na záver si Zuzana povzdychne, že by to bolo ideálne.
„Tých darcov je stále žalostne málo, v skupine je niečo okolo 250 ľudí, darcov je cca 30, čo je pre Košice málo. Zoznam sa stále zužuje, psíky stárnu, alebo sa pridružia zdravotné komplikácie. Nato, aby sme tak promptne a pružne vedeli reagovať, potrebujeme tých darcov oveľa viac,” uzavrela.
Autorka: IVANA GÁLL BAJEROVÁ