Vláda navrhuje parlamentu zmeniť uznesenie k Istanbulskému dohovoru

SlovenskoSpravodajstvo

Aktualizované 14.55 hod.

Vláda Slovenskej republiky navrhuje parlamentu zmeniť uznesenie k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, takzvaný Istanbulský dohovor a nesúhlas s dokumentom nahradiť súhlasom. Kabinet dnes (18.2.) prijal uznesenie per rollam. Zároveň navrhol do neho doplniť vetu, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa Ústavy, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Kabinet pred pár dňami vyjadril nesúhlas s Istanbulským dohovorom, pričom to odporučil aj Národnej rade. Stanovisko vlády súviselo s niektorými ustanoveniami dokumentu, ktoré sa týkali definícii rodiny a rodovej agendy. Cieľom bolo prispieť k definitívnemu ukončeniu procesu odmietnutia dohovoru, vzhľadom na to, že existujú viaceré právne výklady o správnosti postupu.

Úrad vlády Slovenskej republiky (ÚV SR) zdôraznil, že kabinet nemení názor na Istanbulský dohovor a naďalej s ním nesúhlasí. „Po dohode s NR SR a v zmysle návrhu prezidentky išlo len o formálne upravenie uznesenia, aby nevznikli pochybnosti pri hlasovaní,“ skonštatoval tlačový a informačný odbor ÚV SR s tým, že zmenený je len návrh uznesenia NR SR, a to preto, aby bolo umožnené v parlamente hlasovať a aby mohla vláda do pléna predložiť návrhy na vyslovenie nesúhlasu.

Foto
Národná rada Slovenskej republiky / TASR

Právnici včera (17.2.) uviedli, že Ústava predpokladá len to, že vláda predkladá do parlamentu medzinárodnú zmluvu na jej schválenie, teda na vyslovenie súhlasu NR SR. „V prípade Istanbulského dohovoru však návrh žiada parlament o vyslovenie nesúhlasu s ním, z čoho vyplývajú praktické problémy,“ vysvetlil vedúci Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Marián Giba s tým, že ak parlament návrh vlády schváli, vysloví nesúhlas: „Návrh vlády tak, ako je formulovaný, teda nedáva parlamentu žiadnu možnosť vysloviť s ratifikáciou súhlas, iba nesúhlas. Navyše, má formu postupu, ktorý Ústava nepozná. Obávam sa teda, že akokoľvek sa o ňom parlament uznesie, nebude to mať právnu relevanciu a z tohto pohľadu je v podstate jedno, či sa lehoty pre druhé a tretie čítanie dodržia, alebo nie.“

 

Zdroj: TASR

 

Komentáre