Profesionálne divadlo, ktoré vytvára priestor pre slobodnú tvorbu umelcov. Inscenácie, ktoré sa venujú súčasným spoločenským a sociálnym témam. Hry, v ktorých sa odkrývajú rozdiely medzi východným a západným Slovenskom. Také je Prešovské národné divadlo, za ktorým stoja dve mladé východniarky.
Projekt Prešovského národného divadla sa zrodil v hlavách dvoch Prešovčaniek – režisérky Júlie Rázusovej a dramaturgičky Michaely Zakuťanskej. Spolužiačky po ukončení Vysokej školy múzických umení v Bratislave totiž uvažovali, či sa vrátia domov na východ alebo ostanú v hlavnom meste.
„Nakoniec sme sa rozhodli, že by sme sa chceli vrátiť do nášho rodiska profesionálne. Založiť divadlo a vyplniť takú medzeru, ktorá doteraz chýbala popri dvoch kamenných divadlách, ktoré už v Prešove existujú. Chceli sme prísť s niečím autentickým a generačným,“ uviedla dramatička a tajomníčka Prešovského národného divadla Michaela Zakuťanská.
Celý projekt začal jedným predstavením, na ktoré sa postupne nabaľovali ďalšie a ďalšie nápady. Až sa v roku 2013 zrodilo divadlo.
„V rámci mojej práce ide o špecifický projekt, kde si naozaj môžeme inscenovať čo chceme, kedy chceme a s tímom, ktorý chceme. Je to najslobodnejšia forma práce, ktorá nám robí veľkú radosť,“ vysvetlila režisérka Júlia Rázusová.
„Punk's Not Dead“
Už od začiatku mali Prešovčanky jasno v tom, čo chcú robiť – vytvoriť profesionálne divadlo s repertoárom, ktorý sa čo najviac dotkne diváka. Podarilo sa. Vzniklo Prešovské národné divadlo, ktoré hráva svoje predstavenia na Malej scéne Divadla Alexandra Duchnoviča.
Ako prezradila Michaela, skratka Prešovského národného divadla, teda PND, vo viacerých evokovala výrok „Punk's Not Dead“.
„Myslím, že to stále vyjadruje spôsob, akým to robíme, pretože naše postupy sú často neštandardné,“ povedala s úsmevom.
Taktiež sa netajila tým, že ide o veľmi kolektívny projekt, v ktorom pomáhajú členovia rodiny, priatelia i kolegovia. Každé predstavenie je pre nich akoby sviatkom, keď sa všetci stretnú.
Prešovská trilógia
Obe zakladateľky okrem projektu PND zároveň pracujú v „klasických divadlách“. Kým Michaela píše hry aj pre iné scény, Júlia režíruje najmä v Slovenskom národnom divadle. Obidve sa zhodnú na tom, že v Bratislave je viac pracovných príležitostí, keďže tam sídli aj viac divadiel.
„Nebudem hovoriť, že toto je ideálne. Práve o tom sú aj naše hry. O vzťahu východu a západu, a ako to v našej krajine funguje,“ skonštatovala Júlia, ktorá sa snaží do hier zakomponovať aj spoločenské a sociálne témy.
Metropola Šariša je vraj na prvý pohľad možno malé mesto, no pre Michaelu a Júliu je veľkým zdrojom inšpirácie. Motivovalo ich napríklad aj k tvorbe tragikomédií, tzv. prešovskej trilógie, v ktorej znázornili svoj vlastný vývoj. Išlo o predstavenia Single radicals, Kindervajco, Good place to die. Zobrazili v nich štádiá pocitov v malomeste i na periférii.
Známe tváre
Herci, ktorí sa objavujú v predstaveniach Prešovského národného divadla, sú rodáci z Prešova alebo sú s nim nejakým spôsobom spojení. Ide o známe tváre, ktoré hrajú aj v rôznych slovenských seriáloch. Napríklad mladú učiteľku na základnej škole v hre Good place to die stvárnila herečka Gabriela Mihalčínová Marcinková.
„Bola som veľmi rada, keď ma dievčatá oslovili prvú sezónu, a že ma oslovili každý ďalší rok. Pre mňa je to vždy odmena, že môžem skúšať. Aj keď je to na jednej strane trápenie, keďže to znamená precestované noci. Po každej premiére si však aj tak poviem, že to stálo za to. V iných divadlách, kde hrám, ani zďaleka nemám taký pocit, že interpretujem niečo významné,“ priznala mladá herečka.
Okrem Marcinkovej si v predstaveniach Prešovského národného divadla zahral už aj Peter Brajerčík, Tomáš Mischura, Anna Rakovská, Zuzana Gibarti-Dancáková, Miroslav Bodoki, Jaroslava Sisáková a ďalší známi Prešovčania.
Objav roka 2014
Divadlo, ktoré sa zrodilo z predstáv dvoch Prešovčaniek, možno vnímať ako svieži vietor v kultúrnom svete. Ako povedala jedna z jeho zakladateliek Michaela Zakuťanská, niečo týmto projektom chceli zvrátiť.
„Aj našim príbehom by sme chceli ukázať, že má zmysel vrátiť sa a prísť pracovať domov. Dať tomu mestu alebo priestoru to, čo sme si odtiaľ zobrali, keď sme boli ešte mladí. Je to taká energia. Dravá, východniarska,“ vysvetlila.
Treba uznať, že nápad sa vydaril. V roku 2014 totiž Prešovské národné divadlo získalo Cenu Stana Radiča ako Objav roka na festivale Kremnické gagy. V tom istom roku bolo nominované na objav roka v súťaži Dosky 2014. Okrem toho sa divadlo zúčastnilo aj výberových festivalov ako Nová Dráma či Dotyky a spojenia.
Autor: KOŠICE ONLINE