Slnko svieti, voda láka, ak sa chceme schladiť, musíme sa vybrať na hory. V rámci dnešného putovania vrcholmi Abovskej koruny sa teda vyberieme do nadmorskej výšky 915 metrov. Odmenou nám bude jedinečný výhľad, ktorý patrí v okolí Košíc medzi tie najkrajšie (konkurovať mu môžu azda len pohľady z Kojšovskej holi, Sivca či Rankovských skál).
Na Folkmarskú skalu nevedie značená cyklocesta a pripraviť sa musíme aj na istú dávku tlačenia bicykla. Na všetky útrapy však razom zabudnete po usadnutí na malú drevenú lavičku na vrchole brala.
Za východiskový bod navrhujem most ponad Ružín pri Bradane, čiže v Košických Hámroch. Tí zdatnejší sa sem dostanú po cyklotrase cez Jahodnú, o ktorej sme si povedali pred týždňom počas objavovania Bujačnej – Vápenice. Menej zdatní sa môžu odviezť vlakom na stanicu Ružín a odtiaľ vedie popri Ružíne málo frekventovaná asfaltová cesta okolo vodnej elektrárne (súčasť tzv. Malého ružínskeho okruhu). Tá nás dovedie priamo k mostu.
Na Folkmarskú skalu som to skúšal z viacerých smerov a za najjednoduchšie považujem ukrojiť si hlavnú porciu stúpania po hlavnej ceste vedúcej na Veľký Folkmar. Viem, že jazda v premávke nie je po srsti všetkým, no alternatívnu lesnú cestu si predstavíme až na spiatočnom úseku. Neskôr vysvetlím prečo.
Začínam teda stúpať od hladiny Ružína a úvodné dvanásťpercentné stúpanie mi zalieva okuliare potom. Odkladám ich teda do vrecka a pomaličky míňam jednu zákrutu za druhou. Vykúpením je až studnička Gregorov prameň, ktorá ponúka osvieženie a zároveň psychickú úľavu. Od nej je už totiž stúpanie viac ako znesiteľné a na parkovisko na Folkmarskom sedle „Predný Ginter“ je to už iba kúsok. Reč je o odstavnej ploche na vrchole cesty nad Veľkým Folkmarom, z ktorej vychádzajú turisti na Folkmarskú skalu na jednej a Šľuchtu na druhej strane. Ak si chcete dnešnú cyklistiku uľahčiť najväčším možným spôsobom, dovezte sa autom práve sem.
Na vrchole asfaltového stúpania schádzam doľava na žltú turistickú značku a teraz to už bude pravá lesná cyklistika. Úvodné stovky metrov dajú v otvorenom teréne na slnku zabrať, neskôr pomáha tlmiť útrapy blahodárny tieň. Prvú zastávku si urobím pri informačnej tabuli „Diľovaná dráha“. To už som v nadmorskej výške 691 metrov a s radosťou využívam možnosť vydýchať sa pri zaujímavých informáciách o baníckej minulosti tohto kraja.
Pokračujem ďalej a prichádzam na lúčku s turistickým prístreškom a pamätníkom na partizánske boje. Odtiaľ to bude ešte chvíľu veľmi fajn, no potom prichádza záverečný kopec. Na pár stovkách metrov je potrebné prekonať prevýšenie z 800 na 915 metrov a toto už zvládnu v sedle iba veľkí borci. Ja takým nie som a úprimne priznávam, že zosadám a tlačím. Dobre však viem, že cieľ je už blízko a popíjanie vody z fľaše mi spríjemňuje spev vtákov. Ešte pár minút a som hore. Teraz to príde – predo mnou sa zrazu otvára pohľad ako z pohľadnice. Na jednej strane upieram zrak na Kojšovskú hoľu, v diaľke sú stále krásne zasnežené Vysoké Tatry. Pozornejší môžu zahliadnuť aj Spišský hrad.
915 m n.m., GPS: 48.8289408N, 21.0115639E
Vyťahujem pripravené zásoby z domu a fotím ostošesť. Tu by sa dalo sedieť hodiny. Po oddychu a občerstvení však prichádza čas na návrat do „civilizácie“.
Nevraciam sa však rovnakou cestou, ale pokračujem po žltej značke smer Zemičky. Práve teraz pochopíte, prečo som išiel nahor po hlavnej ceste a nie lesnou cestou. Úsek medzi Folkmarskou skalou a Zemičkami je totiž brutálny a to aj pre peších turistov. Prudký kopec s nepevným povrchom ma núti tlačiť aj smerom nadol. Keď si predstavím, že by som to mal tlačiť v tomto teple naopak, tak ma oblieva pot.
Do Sedla Zemičky to teda napriek klesaniu v podstate dotlačím a potom začína tá najfajnovejšia časť dnešného programu. Napájam sa totiž na turistickú značku smerom doľava a po pár stovkách metrov sa cestička mení na lesnú asfaltku. Tá vedie krásnym prostredím pri potoku Zlatník a skvelé sú aj pohľady na okolité skaly.
Ísť touto cestou smerom nahor na Folkmarskú skalu by bolo naozaj skvelé a jediným dôvodom, prečo som tak neurobil, bol práve spomínaný záverečný drakonický úsek od Zemičiek. Takto sa krásne spúšťam a lesná selanka končí až napojením sa na hlavnú cestu medzi Košickými Hámrami a Opátkou. Na tú sa napájam pri chatkách a autobusovej zastávke Autokemping (ATC Turistclub). Odtiaľ sa môžem vrátiť k Bradanu na zaslúžené občerstvenie, alebo pokračovať smer Opátka a napojiť sa na cyklocestu ponad Košickú Belú.
