Zaspomínajte si s nami na Košice v roku 1780 (II. časť)

KošiceHistoricKE

Podľa správy Mikuláša Oláha bolo mesto Košice už oddávna známym trhovým miestom, navštevovaným nielen Poliakmi, ale aj inými severskými národmi.

Foto
Autor diela „Zemepis Uhorského kráľovstva“, Karol Gottlieb von Windisch / Historicke

Dielo Geographie des Konigreiche Ungarn (Zemepis Uhorského kráľovstva), od Karla Gottlieba von Windisch, bolo napísané v nemeckom jazyku a vybrali sme z neho časti, ktoré sú zaujímavé pre dnešného čitateľa. V zátvorkách nájdete upresňujúce informácie. Časti, kde bolo viac textu z histórie s viacerými nepresnosťami, sme vynechali.

Foto
Košice na vedute z konca 17. storočia  / Historicke

V predmestí Košíc sú tri modlitebne náboženskej obce augsburskej konfesie (evanjelikov), v ktorých sa káže v troch rozdielnych rečiach, menovite maďarsky, česky a nemecky. Reformovaní (kalvíni) majú tiež jednu modlitebňu, v ktorej sa konajú bohoslužby v maďarskej reči. Ostatná časť týchto predmestí pozostáva z majerov, letohrádkov a záhrad.

Mesto bolo aj predtým silnou pevnosťou, kde sa stretávali časté obliehania od Sedmohradčanov a Poliakov so statočným odporom. Za Františka Rákócziho bolo opevnenie vylepšené, rovnako i za cisára Ferdianda II. Za Leopolda Veľkého bola k mestu pristavaná citadela v roku 1661, na ktorú musela Žófia Báthoryová ratujúc svoj život a majetok prispieť dvestoticíc zlatými. Zanedlho po dobudovaní však bola Thököliho ľuďmi rozsiahle poškodená a dobytá a v roku 1713 na cisárov rozkaz demolovaná.

Podľa správy Mikuláša Oláha bolo mesto Košice už od dávna známym trhovým miestom, navštevovaným nielen Poliakmi, ale aj inými severskými národmi. Boli tu razené aj mince, čo sa však dnes už nedeje, keďže zlatonosné bane v Zlatej Idke boli opustené. V rokoch 1556, 1674, 1712 a 1779 postihlo mesto nešťastie požiarov, avšak v r. 1676 bolo najviac zasiahnuté zemetrasením. Nedaľeko od mesta vyviera železitý liečivý prameň (kúpeľ), ktorý sa však musí pred použitím ohrievať.

Tzv. kúpele pri strednom mlyne, napájané zo studne vyvierajúce medzi mostom a predmestiami, sú dosť značne navštevované a majú protiremautické a posilňovacie účinky. Kúpele medzi šancami majú veľkú návštevnosť a zdajú sa byť účinné obzvlášť pri chronických ťažkostiach.

Počet obyvateľov tohto mesta sa blíži k 5840 a kontribučná povinnosť činí 9643 zlatých a 40 grajciarov. Mesto je vzdialené 57 míľ od Bratislavy, 23 od Budína a 11 od Jágra (míle uvádzané v opise sú asi 7600 metrov dlhé a predstavovali v tej dobe 24-tisíc stôp).  Jeho polárna výška je 48 st. 32 minút, dĺžka 46 st. a 5 min (nultý poludník bol v tom čase východnejšie, zhruba v oblasti Azorských ostrovov).

Foto
Košice na vedute z 18. storočia / Historicke

V tomto meste usporiadal Bethlen po smrti svojej prvej manželky Zuzany Károlyovej v r. 1626 mimoriadne bohatú svadbu s Katarínou Brandenburskou, na ktorú prišiel aj cisársky vyslanec. Keď sa v roku 1440, po smrti Mateja Korvína (ten však zomrel až v roku 1490), uchádzali o uhorskú korunu dvaja poľskí princovia – Vladislav a Albrecht, bolo mesto márne druhým z nich obliehané. V roku 1619 sa však vzdalo práve Gabrielovi Bethlenovi. V roku 1644 ho dobyl Juraj Rákóczi a v roku 1660 odstúpil späť cisárovi.

V roku 1672 bolo samo zasiahnuté vlastnými nepokojmi a počas nich v roku 1677 vyhoreli jeho predmestia (ale požiar zastihol aj samotné mesto). V roku 1682 bolo mesto dobyté a Thököly tu usporiadal zemský snem, v roku 1675 sa mesto vrátilo do cisárskych rúk.

Dom komandantov, ktorý vybudoval z vlastných prostriedkov Ján Bornemissa, je nádherný a bol dlho obývaný veliacimi generálmi. Potom čo bol od Turkov naspäť vydobytý Temešvár, preložili generálne komando celého Uhorska tam. Všeobecne mesto od skončenia Rákocziovských nepokojov znateľne skrásnelo vybudovaním lahodných domov a vydláždených ulíc.

Komentáre