Žiaci a študenti tvrdia, že vyučovanie o novembrových udalostiach nie je dostačujúce

Košickí stredoškoláci sa zhodli na tom, že na slovenských školách nie je dostatok učiva o 17. novembri 1989. Rezort školstva však argumentuje tým, že rozsah informácií je dostačujúci, a to aj napriek tomu, že na predmety dejepis a občianska náuka je nízka časová dotácia. V predmete Dejepis pre 9. ročník základných škôl bola zvýšená časová dotáciu o jednu hodinu, ktorú môžu podľa rezortu školstva učitelia využiť aj na posilnenie vyučovania práve tejto témy.

So 17.novembrom 1989 sa žiaci prvýkrát stretnú na konci základnej školy. „Táto téma je rozpracovaná v Štátnom vzdelávacom programe aj s udalosťami pred novembrom 1989 vo výkonovom a obsahovom štandarde predmetu dejepis pre žiakov  9. roč. ZŠ a 4. roč. 8-ročného gymnázia. Následne sú tieto témy zapracované v učebnici dejepisu. V občianskej náuke téma 17. november 1989 pre 8. ročník ZŠ a 4. ročník osemročných gymnázií súvisí obsahovým a výkonovým štandardom: Ústava, formy vlády, princípy demokracie, slobodné voľby, ľudské práva a slobody,“ informovala hovorkyňa Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Andrea Pivarčiová.

Na slovenských gymnáziách sa téme venujú na hodinách dejepisu, aj občianskej náuky. 17. november sa ešte spomína v učebnici  literatúra pre gymnáziá a stredné odborné školy prostredníctvom Václava Havla, jeho autobiografickej hry Audience a Dominika Tatarku s dielom Démon súhlasu. Ako dodala Pivarčiová, rezort školstva doplnil v porovnaní s minulosťou informácie o tejto téme: „Schválením inovovaného ŠVP podľa smernice č. 22/2017 Čl. 7, ktorou sa upravuje postup Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a priamo riadených organizácií pri výbere a posudzovaní didaktických prostriedkov sa prepracovali a doplnili učebnice novými poznatkami.“

Pre porovnanie, v susednej Českej republike to funguje inak. „Akým spôsobom školy konkrétnu tému 17. novembra pojmú, je na ich rozhodnutí. Konkrétne témy si každá škola spracuje vo svojom školskom vzdelávacom programe. V roku 2016 aktualizovalo ministerstvo školstva materiál s názvom Doporučenie Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy k výročiu dejín 20. storočia, v ktorom doporučuje riaditeľom a ostatným pedagógom základných a stredných škôl venovať náležitú pozornosť výučbe dejín 20. storočia, a to s dôrazom na vzdelávanie žiakov v problematike moderných a najmä súčasných dejín,“ vysvetlila hovorkyňa Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy Aneta Lednová.

Na základných školách je povinným učivom vývoj Československa od roku 1945 do roku 1989, vznik Českej republiky. Ako doplnila Lednová, na gymnáziách je povinnou súčasťou učiva pád komunistických režimov a jeho dôsledky; zjednocujúca sa Európa a jej miesto v globálnom svete: „Čo sa týka učebníc, je veľa vydavateľov, avšak len tie učebnice, ktoré spĺňajú potrebné parametre, a to vrátane kompletného obsahu výučbových tém, získajú schvaľovaciu doložku ministerstva školstva. Nie je cieľom naučiť žiakov o 17. novembri čo najviac, ale dôležité je poňať výučbu dejepisu tak, aby všetky témy, a to aj 17. november 1989, žiaci pochopili a vedeli ich správne zaradiť do kontextu českých dejín.“

V budúcnosti sa podľa slovenského rezortu školstva doplnia pedagogicko-organizačné pokyny s odporúčaním venovať sa téme 17. novembra 1989 uplatňovaním nových trendov v didaktike vyučovania. Alžbeta Śnieżko z Katedry histórie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach je presvedčená, že to, čo dnešné deti a mládež vedia o 17. novembri, závisí aj od samotného pedagóga: „To pre nich znamená, ako si to oni vedia dnes interpretovať, ako oni tomu dnes rozumejú, to je veľmi dôležité. Pre nich, aj keď to možno nie je až taká dávna minulosť, je to už vzdialené a veľmi ťažko sa s tým stotožňujú, čo sa vtedy stalo a to je predovšetkým preto, že žijú v demokratickej krajine. Uvedomiť si, aké to je, keď sú obmedzované základné ľudské práva a slobody, si oni môžu na základe toho, čo si prečítajú a čo sa naučia, aby sa s tým emocionálne identifikovali, tak to si vyžaduje iný proces na tom dejepise alebo pri tom učení sa o minulosti, aby aj pochopili, o čo išlo. Dá sa to, len dejepis musí mať taký koncept, aby sme im to dokázali dobre vysvetliť.“

Autor: RÁDIO KOŠICE