80. výročie deportácie Židov z Košíc a okolia

Košice boli na základe I. viedenskej arbitráže pričlenené k Maďarsku a život sa prispôsobil daným podmienkam. Napriek prísnym protižidovským opatreniam v Maďarsku žilo židovské obyvateľstvo relatívne v pokoji. Situácia sa ale zmenila 19. marca 1944. Maďarsko obsadili nacistické vojská a stratilo svoju suverenitu, Hitler vymenoval za ríšskeho splnomocnenca krajiny Edmunda Veesenmayera. Po okupácii bol Horthy nútený vymenovať bábkovú vládu na čele s Döme Sztójaym. Tá bola plne podriadená požiadavkám Tretej ríše. Nové protižidovské opatrenia a zákony v priebehu niekoľkých dní úplne vyčlenili z hospodárskeho a kultúrneho života. Na čele tejto mašinérie bol známy Adolf Eichmann.

12. apríla 1944 sa objavujú v novinách dva články týkajúce sa židovskej komunity. V jednom „A lakáson kivül mindig kötelező a zsidó csillagviselése“ sa spomína, že je naďalej povinnosťou Židov v prípade, že vyjdú zo svojho domova, mať na sebe žltú hviezdu.

O päť dní neskôr noviny informujú o viacerých sprísneniach a zavedení obmedzujúcich nariadení pre Izraelitov v meste.

Policajné veliteľstvo v Košiciach vyzýva židovských jednotlivcov, ktorí sú povinní nosiť rozlišovacie znamenie, aby ukázali rozlišovacie znamenie za základe nariadenia 1240 – 1944 a mali by ho nosiť tak, ako je to predpísané vo vyhláške – na ľavej strane hornej časti odevu, jasne viditeľné – a to nielen na verejných priestranstvách, napríklad na uliciach, ale aj vo všetkých prípadoch, keď opúšťajú svoj domov. Je zakázané akýmkoľvek spôsobom prekrývať rozlišovaciu značku alebo ju vystužovať spôsobom, ktorý sa dá ľahko odstrániť. Porušovatelia ustanovení budú trestaní veľmi prísne, pretože okrem trestu za porušenie bude policajný útvar v každom prípade iniciovať aj internačné konanie proti tým, ktorí prispievajú k ukrývaniu židovského pôvodu alebo nezákonnému scudzeniu majetku, či už ide o kresťanov, alebo jednotlivcov zo židovských komunít. Polícia týmto zároveň oznamuje občanom židovskej obce, že sa nemôžu objavovať v divadlách, kinách, kaviarňach a kúpeľoch, nemôžu opustiť mestskú časť a bez povolenia policajného orgánu sa nemôžu vysťahovať zo svojich bytov. Diela židovských autorov musia byť odstránené z verejných knižníc a musia byť odstránené aj z výkladov obchodov. Kníhkupci sú povinní zbierať knihy židovských autorov a uchovávať ich, kým úrady nepodniknú ďalšie kroky. Proti tým, ktorí porušia tieto predpisy, sa začne internačné konanie. Varovania týkajúce sa dekrétov vydáva polícia práve včas, pretože každý deň sú pozorované najmä židovské ženy, ako šikovne zakrývajú žltú hviezdu: knihami, notami, ale najmä „modernými“ obrími kabelkami.

Rovnako po celej krajine pribúdali nariadenia, ktoré boli zamerané na konfiškáciu majetkov Židov. V košických novinách sa tomu venoval článok zo dňa 17. apríla:

Vládne nariadenie na tému deklarovania a zmrazenia majetku Židov. Podľa dekrétu musí Žid na úradnom tlačive nahlásiť príslušnému finančnému riaditeľstvu celý svoj majetok s výnimkou bytového zariadenia, šatstva a domácich potrieb na osobnú potrebu, ak ich súhrnná hodnota nepresahuje 10-tisíc pengő. Ak sa tieto aktíva používajú aj na uspokojovanie potrieb príbuzných žijúcich v spoločnej domácnosti so Židom, ktorý je povinný sa hlásiť, limit hodnoty oslobodenia sa zvyšuje o ďalších 3000 pengő na každého príbuzného. Ak však súčet uvedeného majetku presiahne limit oslobodenia, treba priznať celý majetok. Vo všetkých prípadoch sa ohlasovacia povinnosť vzťahuje na umelecké diela, koberce, striebro a iné luxusné predmety. Všetky židovské a nežidovské osoby, ktoré majú vo svojej úschove majetok vo vlastníctve Židov na akejkoľvek adrese, sú povinné ohlásiť sa.

V novinovom článku z 21. apríla 1944 bol uverejnené oznámenie Policajného veliteľstva Košíc židovským obyvateľom mesta, že podľa vyhlášky ministra vnútra sa Židia nesmú zdržiavať v uliciach mesta od 19.00 do 6.00 hod. Polícia najprísnejšie zasiahne proti tým, ktorí vyhlášku porušia a zároveň ich podrobia internačnému konaniu. Výnimkou z vyhlášky sú tí Židia, ktorí vykonávajú každodennú asistenčnú službu protivzdušnej obrany a majú príslušný preukaz od svojho kompetentného velenia.

Hlásenie Maďarského telegrafného úradu: 1600 – 1944 vydané ministrom obchodu a dopravy na tému vyhlásenia a zabavenia židovského majetku. „Židovský obchodník, na ktorého sa vzťahuje vyhláška, ktorý predáva alebo sprostredkúva tovar na priamu spotrebu alebo ďalší predaj, vrátane verejného záujmu, depozitných spoločností a spoločností s ručením obmedzeným, je povinný uzavrieť svoju prevádzkareň (obchod, kanceláriu, sklad a pod.) a ohlásiť sa starostovi. Pri uzavretí prevádzkových priestorov je inventár a obchodné zariadenie patriace k prevádzke uzamknuté. V uzavretých obchodných priestoroch ani nikde inde nie je dovolené predávať uzamknuté zásoby alebo obchodné zariadenia. Na riadenie podniku, ktorého pokračovanie je nevyhnutné v záujme národnej obrany, musí byť okamžite vymenovaný správca, ktorého vymenúva v mestách starosta po vypočutí príslušnej obchodnej a priemyselnej komory. Maďarský telegrafný úrad hlási: V súvislosti so zatváraním židovských podnikov boli prijaté opatrenia, aby kresťanskí zamestnanci židovských obchodníkov dostali svoj plat za každých okolností. Dekrét nemá vplyv na povinnosť Žida priznať svoj majetok, a preto ho treba presne v takýchto prípadoch dodržiavať. Napokon je povinný až do odvolania vyplácať platy nadriadeným na príslušnom mieste. Vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

Nariadené je aj používanie rozhlasových staníc získaných od židovského držiteľa licencie, ktorý po 22. marci 1944 získal rozhlasové prijímače na akejkoľvek adrese od Židov alebo osôb považovaných za Židov. Ohlasovaciu povinnosť si musí splniť aj ten, kto prechováva rádioprijímacie zariadenie nadobudnuté od uvedeného dátumu len v zapečatenom stave bez rádiového preukazu. Oznámenie je potrebné podať na pošte, kde príjemca platí poplatky za používanie rádia. Za účelom prijatia prístrojov funguje prijímací výbor v každom meste či obci s poštou. Komisia prístroje prevezme, určí ich prevádzkyschopnosť, odhadne ich hodnotu a vystaví potvrdenie o ocenenej hodnote. Zverejnenie miesta, času a poradia doručenia sa v mestách uskutočňuje pomocou plagátov, v obciach obvyklým spôsobom inzercie. (MTI)

Židia dostanú 1. mája výrazné potravinové lístky. Už sme informovali, že minister verejného zásobovania od 1. mája výrazne znížil prídely potravín pre Židov. Mesačný prídel cukru pre Židov je v niektorých oblastiach krajiny 30 deka na osobu, namiesto tuku dostávajú 30 deka sezamového oleja na osobu a mesiac, prídel mäsa na týždeň a na osobu môže byť maximálne 10 deka. Vykostené hovädzie alebo konské mäso, Židia nesmú kupovať bravčové a teľacie mäso. Jedinou výnimkou sú manuálne ťažko pracujúci Židia – ale iba títo – spadajú pod rovnaké kritériá ako nežidovskí, pokiaľ ide o príspevok na mäso. V dekréte zverejnenom v nedeľu ráno v Budapesti Közlöny sa tiež uvádza, že Židia nedostanú kupóny verejnej služby a že už rozdané kupóny musia byť vrátené orgánu, ktorý ich vydal, do 3. mája. To znamená, že maslo, vajcia, ryžu a mak, ktoré boli doteraz uvedené na kupónoch verejného zásobovania, nie je možné po 1. máji dostať.

Tí, ktorí spreneveria židovský majetok, budú postavení pred súd s okamžitým väzením. Podľa nariadenia o presune Židov do uzavretého priestoru musia Židia zostať celý deň doma. Židovská rodina by mala zostať spolu a čakať vo svojom byte, kým ju poverený výbor vysťahuje. Židia, ktorých výbor nenájde doma, sú považovaní za utečencov, sú na nich vydané zatykače a v prípade prichytenia sú podrobení internačnému konaniu. Všetci Nežidia, ktorí od 20. marca nadobudli akýkoľvek majetok židovského pôvodu, ho musia bezodkladne odovzdať, inak budú internovaní. Každý by mal okamžite splniť rozkazy ozbrojených síl určených na vysťahovanie Židov, pretože v prípade odporu alebo úteku ozbrojené sily použijú svoje strelné zbrane. Majetky v zapečatených bytoch Židov sú majetkom štátnej pokladnice, ich scudzenie akýmkoľvek spôsobom vyžaduje zákonný postup. Vysťahovaní Židia sú povinní sa do dvoch hodín hlásiť prijímaciemu výboru pôsobiacemu v areáli tehelne. Inak sú tiež považovaní za utečencov a internovaní. Výnimkou sú Židia, ktorí sú vysťahovaní po 19.00. Registrovať sa musia o 8.00 nasledujúceho dňa. Od dnešného dňa Žid nemôže zostať ani chodiť po uliciach. Jedinou výnimkou je, keď musia riešiť prípady, ktoré neznesú odklad.

Vo Felvidéki Ujság z 25. apríla rezonovala v otázke riešenia židovského problému hlavne správa o príchode ministra vnútra, ktorý mal dohliadnuť, či v meste dochádza k potrebným krokom, aby táto komunita bola postupne pripravená na samotné deportácie.

„Minister vnútra Dr. Endre László navštívil Košice, aby skontroloval doterajšie opatrenia proti židovskému obyvateľstvu. Štátny tajomník ministerstva vnútra, jeden z najstatočnejších a najobetavejších bojovníkov politiky smerujúcej k vytvoreniu pravicového Maďarska, dorazil autom do Košíc v pondelok popoludní o 17.30. Štátneho tajomníka sprevádzali jeho priami kolegovia. Hneď po príchode ho privítal zástupca náčelníka Györgyfő Horváth, ktorý referenta pre vnútorné záležitosti informoval o doteraz prijatých opatreniach na oddelenie Židov. Po dôkladnej konzultácie štátny tajomník v sprievode zástupcu náčelníka skontroloval miesto segregácie Židov a potom vyjadril spokojnosť s vykonanou prácou.“

Dr. László Endre opustil Košice večer, aby pokračoval v inšpekčnej ceste po ďalších mestách. 

Na základe vyhlášky ministra vnútra začala verejná bezpečnosť s vysťahovaním Židov žijúcich v okolí mesta do uzavretého priestoru určeného pre židovské obyvateľstvo. V tejto súvislosti mestské policajné riaditeľstvo v Košiciach vydalo nasledovné oznámenie:

Dňa 27. apríla bežného roku po 18. hodine sa na území mesta nesmie nachádzať žiadna židovská osoba s výnimkou murovaného pracovného tábora. Výnimkou sú tie osoby, ktoré boli v ten istý deň ponechané vo svojom byte až do odvolania príslušnou policajnou alebo žandárskou hliadkou za ich byt a zaradené do samostatného menného zoznamu. Všetci ostatní Židia sa musia hlásiť v ten istý deň medzi 17. a 19. hodinou prijímaciemu výboru tehliarskej fabriky. Tí Židia, ktorých po tomto čase úrady v meste objavia, sú okamžite zatknutí a internovaní. Policajný útvar ešte raz prísne upozorňuje obyvateľov mesta, že každý, kto po uvedenom dátume ukryje vo svojom byte alebo kdekoľvek židovskú osobu alebo majetok, bude zatknutý a internovaný. Felvidéki Ujság, 27. apríl 1944

Protižidovské myslenie ani v Košiciach nebolo cudzie a Židov obviňovali z ťažkej ekonomickej situácie. V novinách vyšiel nasledujúci článok, ktorý mal poukázať na drahotu v meste zapríčinenú práve židovskými obchodníkmi.

Vajcia za 1,5 pengő ponúkal na košickom trhu za päťdesiat filierov.

Smelo môžeme vyhlásiť, že Židia boli dôvodom vysokých cien. Len krátko potom, ako boli koncentrovaní na jedno miesto, zníženie cien hneď začalo. Pred veľkonočnými sviatkami sa vajcia predávali za jeden a pol pengő – a to načierno! – a tie isté teraz dedinčania ponúkajú za 50 filierov, ktorí tentoraz už cennú potravinu neuchovávali pod siedmimi zámkami.

Vzácnym artiklom už nie sú ani mliečne výrobky. V skutočnosti sa ukázalo, že ponuka je vyššia ako dopyt. Ukázalo sa, že všetkého je dosť! Liter mlieka sa predával za 70 fil, aj keď v poslednej dobe ľudia v núdzi platili za mlieko 1,5 pengő! Cena masla tiež klesla na polovicu a je ho dosť, rovnako ako tvarohu. Ceny sú zvyčajne znížené o 50 percent! V opačnom prípade sa tieto ceny veľmi priblížili k fixným cenám, takže ak bude pád pokračovať v takom rozsahu, trhové produkty budú čoskoro dostupné pod oficiálnymi cenami. Jedovatý účinok, ktorý mali Židia na náš ekonomický život, prestane takmer zo dňa na deň. Úloha Židov, ktorí zvyšovali ceny, slúžila dvojitému účelu: odobrať kresťanským masám najnutnejšie jedlo a verejné potreby, aby ich demoralizovali, aby podnietili nespokojnosť kresťanských más a zároveň ničili kúpnu silu meny pengő. Svoj škodlivý vplyv si Židia dokázali zabezpečiť pomocou nepomerne lepšieho ekonomického postavenia. Toto bolo treba odstrániť, aby sa to znemožnilo. Zmena maďarského systému znamená zmenu v osude maďarského ľudu!

Felvidéki Ujság, 27. apríl 1944

So zhoršujúcim sa postavením Židov v Košiciach a v okolí a snahou ich koncentrovať v getách a následne ich deportovať dochádza k viacerým pokusom Židov utiecť z krajiny. Mnohí ľudia si boli vedomí, čo ich čaká a že jedinou šancou vyhnúť sa krutému osudu bol pokus o útek. Aj keď ešte v roku 1942 sa snažili Židia zo Slovenska dostať do bezpečnejšieho Maďarska, tak teraz to bolo opačne, o čom vypovedá aj nasledujúci článok:

Na slovenských hraniciach chytila niekoľko Židov z Košíc. Polícia utečencov internovala. Boli časy, keď slovenskí Židia hromadne utekali na maďarské územie, a ak aj utečencov chytili na hraniciach, s radosťou si odpykali trest odňatia slobody, ktorý im bol uložený. V skutočnosti sa zázračne odvolali, aby mohli zostať dlhšie vo väzení, ktoré pre nich znamenalo „spásu“. Všetko to robili s dvojitou myšlienkou: natiahnuť to čo najdlhšie, aby videli, či nastane zmena, ktorú očakávali, a na druhej strane zverili svoj osud do rúk úžasne pracujúcich vonkajších síl, aby keď prišla hodina oslobodenia, stali sa maďarskými občanmi. Odchádzajúci Aladári úžasnou rýchlosťou vybavili prijatie do maďarského štátu a utečencom Židom včas odovzdali občianstvo. Táto sabotáž židovskej otázky sa razom zastavila. Naši Židia teraz vidia z ich pohľadu Maďarsko ako potápajúcu sa loď. Títo Židia, ktorí boli donedávna tak „prilepení“ k maďarskému jadru, sa teraz v strachu z prísnych židovských dekrétov sprevádzajúcich zmenu režimu snažia v panike utiecť z územia Maďarska. Naši pohraničníci už chytili na slovensko-maďarských hraniciach niekoľko utekajúcich Židov, ktorí chceli ujsť bez cestovných dokladov teraz na slovenské územie. Zajatí Židia boli odovzdaní polícii, kde bolo proti nim začaté prísne konanie podľa predpisov. Gyulané Schwarcz, 52-ročná židovská obyvateľka z Košíc, si odniekiaľ zaobstarala kresťanské dokumenty a chcela ujsť na Slovensko s takmer tisíckou pengő v hotovosti. Vilmos Ackerhardt sa s manželkou a tromi deťmi pokúsil dostať na slovenskú zem, no nevyšlo im to. Pri ich kontrolách našli takmer dvetisíc nožov, dva zlaté prstene, dva páry zlatých náušníc a strieborný náramok. Počas vyšetrovania vyšlo najavo, že židovská rodina dala kresťanovi žijúcemu na predmestí neďaleko hraníc tisíc nožov s úmyslom ukryť ich vo svojom byte, kým nebudú môcť ujsť cez hranice. Nanešťastie pre nich tentoraz narazili na oddaného kresťana, pretože ten len zjavne súhlasil so židovským podnecovaním, no tajne informoval políciu, ktorá Ackerhardta a jeho rodinu zatkla. Obyvateľka Košíc Sámuelné Stauerová chcela s osemročným synom ujsť na Slovensko, no agenti hraničnej kontroly ich chytili a odovzdali polícii. Proti všetkým utečencom sa začalo konanie o internácii – bez ohľadu na prebiehajúce súdne konanie – a ich internovanie už bolo oznámené.

Felvidéki Ujság, 27. apríl 1944

Takmer 200 Židov bolo zachytených pri Košiciach na maďarsko-slovanskej hranici. Zmena režimu v Maďarsku pristúpila k dielu dôkladným upratovaním. Stopercentné riešenie židovskej otázky, samozrejme, bez kompromisov, vyvolalo medzi Židmi, ktorí žili v blahobyte Kanaánu, veľký teror a keď bol zverejnený dekrét o presťahovaní Židov do uzavretého priestoru, tak medzi nimi vznikla skutočná panika. Likvidácia posledného európskeho raja Židov mala obzvlášť nepríjemný dopad na Židov infiltrujúcich sa z cudzích štátov, ktoré začali represívne zásahy ako prvé, z ktorých mnohí chceli teraz v obave z očakávaného trestu ujsť späť – tentoraz na Slovensko. Títo Židia však nepočítali s tým, že úrady medzičasom – z dôkladnej predvídavosti – zdvojnásobili kontrolu hraníc a práve vďaka tejto zvýšenej kontrole bolo chytených a vydaných viac ako pol stovky Židov snažiacich sa o útek z Maďarska len na krátkom hraničnom úseku pri Košiciach. Utekajúcich Židov odovzdali polícii, ktorá ich podrobila internačnému konaniu a okrem interných utečených Židov objednaných pre všetkých začala polícia internačné konanie aj proti neskoro prihláseným Židom. Zatiaľ je nariadená internácia 16 Židov, ktorí sa po stanovenom termíne prihlásili na veliteľstve židovského tábora zriadeného v tehelni. Okamžite ich eskortovali späť na policajnú stanicu, kde ich zadržali. Pre Židov internovaných pre porušenie židovských predpisov je zriadený špeciálny internačný tábor, v ktorom na rozdiel od iných internačných táborov budú tam vyslaní Židia vykonávať požadovanú ťažšiu prácu podľa prísnejších predpisov.

Felvidéki Ujság, 28. apríl

V podkroví zaspala a zobudila sa Židovka z Egeru. 47-ročná Vilmosné Rosenbergová, Židovka z Košíc, utiekla zo svojho bytu na Várkapu utca 72 predtým, ako bola poslaná do geta. Po nezvestnej Židovke rozbehli vyšetrovanie a pri prehliadke ju našli na povale jedného z domov. Zdá sa, že Vilmosné Rosenberg nebola veľmi nadšená z riešenia židovskej otázky, pretože na veľké prekvapenie spala sen spravodlivých, keď ju našli. Keď sa prebudila, bola už internovaná... Dvaja Židia boli na ceste do Budapešti, Mekky Židov, Goldsteina Hermanna, 85-ročný obyvateľ Regeteruszky, vyzdvihli na stanici jednej z dedín v okolí Košíc a Klein Mór, 58-ročný obyvateľ Košíc (Petőfi-tér 11) bol vyzdvihnutý na malej stanici v Košiciach. Židia, ktorí sa pokúsili o útek, boli podrobení internačnej procedúre a ich internácia už bola vyhlásená.

Felvidéki Ujság, 29. apríl

Pokračovanie o tom, ako košické noviny informovali o situácii Židov v máji 1944, sa dočítate v nasledujúcom článku.

Autor: HistoricKE