Svätého Otca zažil aj v posledných chvíľach jeho života.

Svätý Otec bol pre neho veľkou oporou.

S rímskokatolíckym kňazom Košickej arcidiecézy sme sa rozprávali o jeho špecifickej službe.

Prečítajte si rozhovor, ktorý poskytol portálu Košice Online.

Dňa 8. mája 1945 sa v Európe oficiálne skončila druhá svetová vojna. Po šiestich rokoch bojov a utrpenia podpísalo nacistické Nemecko kapituláciu, čím sa otvorila cesta k mieru a obnove. Tento deň sa do dejín zapísal ako Deň víťazstva nad fašizmom. Pre Československo znamenal aj nový začiatok štátnej existencie.

Sviatok práce, známy ako 1. máj, vznikol na konci 19. storočia ako výsledok celosvetového boja robotníkov za osemhodinový pracovný čas. Impulzom boli udalosti z Chicaga v roku 1886, kde polícia brutálne potlačila demonštrácie pracujúcich. Na počesť tejto obete robotníckeho hnutia Medzinárodná socialistická organizácia v roku 1889 vyhlásila 1. máj za Medzinárodný deň pracujúcich. V Európe sa 1. máj začal oslavovať v roku 1890. Oslavy nadobúdali masový charakter a spájali sa s požiadavkami na zlepšenie pracovných podmienok, vyššie mzdy a sociálne istoty. Už vtedy boli spojené aj s politickými prejavmi a demonštráciami.

V 19. storočí zažívalo Uhorsko obdobie priemyselného rozkvetu, ktoré sa prejavilo aj v oblasti potravinárskej výroby a destilácie alkoholu. Likérový priemysel šťastne kombinoval lekárenské a kláštorné tradície s novodobým podnikaním a technológiami. V mestách ako Budapešť, Pécs, Bratislava, ale aj Košice vznikali továrne zamerané na výrobu likérov, destilátov a aromatizovaných alkoholických nápojov, ktoré často niesli povesť liečivých čír.

Článok s názvom „Húsvét“ (Veľká noc) bol napísaný Arankou Korpornyai – Prepeliczay, vyšiel v marci 1913 v košických novinách. V čase, keď Košice dýchali kultúrnou rozmanitosťou mnohých národov a jazykov, prinášal čitateľom nielen duchovné zamyslenie nad veľkonočnými udalosťami, ale aj pohľad na bohatú tradíciu ľudových zvykov, ktoré sa spájali s týmto kresťanským sviatkom. Text je tak nielen obrazom doby, ale aj kultúrnym mostom medzi súčasnosťou a minulosťou. Článok bol uverejnený v maďarských košických novinách Felsőmagyarország.

V košických lesoch nerastú len huby či lesné plody, ale v posledných rokoch aj lavičky so zvieracou a rozprávkovou témou. Nech už sa vydáte na prechádzku z Bankova, Ťahanoviec či z Furče, pomôcť oddýchnuť si vám pomôže niektoré z diel rezbára Dávida Máriássyho.

O projekte cyklistických Vrchárskych korún vás v rámci našej rubriky TuristicKE informujeme pomerne pravidelne. Počas sezóny s vami spoločne obchádzame vrcholy nám najbližšej VK Abova, no podobných korún je v Česku a Slovensku celkovo až 25.

Bruchá nafúknuté z kapustnice, oči unavené z upretého pohľadu na televíznu obrazovku. Dva dni spojené s hodovaním a polihovaním vytvárajú dostatočný základ pre túžbu ísť to všetko rozchodiť na čerstvý vzduch.

Rastlinný kostol nad obcou Debraď patrí medzi pozoruhodné unikáty východu. Kostol bez obvodových múrov či strechy, prerastený mohutnými stromami, púta pozornosť pútnikov i obyčajných turistov.