Mestská doprava sa stala fenoménom väčších európskych miest na konci 19. storočia. Jej vznik a rozvoj súvisí s prebiehajúcou industrializáciou. Vznikom veľkých priemyselných podnikov sa mestá začali rozrastať aj svojou rozlohou, aj populačne, a tak pre potreby moderného mesta bolo potrebné zabezpečiť rýchlu prepravu nielen osôb, ale aj materiálu či tovaru. Rozrastajúce sa priemyselné odvetvie a čulý obchodný ruch boli charakteristické pre druhú polovicu 19. storočia aj v Košiciach. Bolo otázkou času, kedy sa niektorému z investorov podarí zriadiť prvú mestskú dopravu v metropole severovýchodného Uhorska. V dnešnom článku vám prinášame niekoľko zaujímavostí z počiatkov mestskej dopravy v Košiciach.

Na začiatku 19. storočia v Košiciach existovali dve zdravotnícke inštitúcie – vojenská nemocnica v priestoroch kasární na dnešnej Hlavnej ulici a špitál pre chudobných, ktorý už od stredoveku stál za hradbami v rámci južného predmestia. Postupné rozrastanie mesta a nárast jeho obyvateľov spôsobili, že výstavba všeobecnej verejnej mestskej nemocnice bola nutnosťou. Situáciu skomplikovalo aj vypuknutie epidémie cholery, ktorá urýchlila zdĺhavú dostavbu objektu.

Sídlisko Dargovských hrdinov získalo svoje oficiálne pomenovanie po priesmyku v Slanských vrchoch, kde na konci druhej svetovej vojny v januári 1945 prebiehali ťažké boje medzi nemeckým Wehrmachtom a Červenou armádou. Existuje však ešte jeden zaužívaný názov, ktorý Košičania veľmi dobre poznajú – Furča. O pôvode jeho vzniku existujú dve teórie, na ktoré sa bližšie pozrieme v dnešnom článku.

Čermeľské údolie i v minulosti i dnes vytvára oázu pokoja v blízkosti pulzujúceho a rušného veľkomesta. O niektorých zaujímavostiach z histórie tejto obľúbenej rekreačnej oblasti Košičanov, ktorá poskytuje príjemný oddych, sa dočítate v dnešnom článku.

Po niekoľkých horúcich dňoch ovlažil lesy dážď a pri našom putovaní vrcholmi Abovskej koruny sa preto vydáme na ďalšie miesto, ktoré ponúka pevnejší podklad a nehrozí borením sa v blate.

Sviatočný víkend sa ponesie v duchu osláv víťazstva nad fašizmom, ale aj v znamení dobrovoľníckej akcie zameranej na upratovanie brehov Ružínskej priehrady. Aj v rámci nášho plnenia úloh Vrchárskej koruny Abova (VKA) sa tak dnes vyberieme na Ružín.

Medzi dvadsiatkou vypísaných vrcholov Vrchárskej koruny Abova 2021 nájdeme hneď niekoľko studničiek a k jednej z nich sa vydáme práve dnes.

Súčasné aprílové počasie sa nesie v premenlivom duchu a pravá lesná cyklistika je v poslednom čase skôr o plnení práčky a vhadzovaní mincí na wapkách. Vrchárska koruna Abova však ponúka aj vrcholy, ktoré sú vhodné aj do horšieho počasia. My si dnes odškrtneme hneď dva a špinaví pritom nebudeme od hlavy po päty.