Ako prvý maliar vytvoril portrét cisárovnej Sissi. Niekoľkokrát portrétoval aj rakúskeho cisára Františka Jozefa I. Na viedenskom cisárskom dvore patril medzi vychytených maliarov šľachtickej smotánky.

Doktor teológie, pápežský prelát, pedagóg, historik, spisovateľ a dokumentátor košických kultúrnych pamiatok študoval a pôsobil v Prešove a v Košiciach. Ale aj v obciach Svinia, Petrovany, Zbudské Dlhé a v Ľubiši. Za svoj plodný autorský život vydal takmer päťdesiat diel o cirkevných dejinách a sakrálnych pamiatkach.

Jezuitskému vedcovi Samuelovi Timonovi sa okrem iného pripisuje aj autorstvo druhej košickej kroniky Cassovia vetus ac nova – Košice staré a nové. Aj keď nebol rodákom, v Košiciach pôsobil viac ako 15 rokov. Je tu aj pochovaný.

Výcviku pracovných psov sa venuje 55 rokov. Bardejovčan Ján Sudimák (68) je v rodokmeňoch najrozšírenejšieho plemena na svete – nemeckého ovčiaka, dnes už legendou. O tomto plemene, jeho histórii a výcviku práve dokončuje knihu.

Podľa správy Mikuláša Oláha bolo mesto Košice už oddávna známym trhovým miestom, navštevovaným nielen Poliakmi, ale aj inými severskými národmi.

Mesto Košice už v minulosti vzbudzovalo záujem cestovateľov a spisovateľov. Pre nás je dnes zvlášť zaujímavé sledovať, ako vnímali Košice v minulosti. Jeden z takýchto zápisov knižne vydaných zachytáva pomery v meste koncom 70. rokov 18. storočia. Objavil sa v knihe Geographie des Konigreiche Ungarn (Zemepis Uhorského kráľovstva), ktorej autorom bol Karl Gottlieb von Windisch. Kniha bola vydaná v Bratislave v roku 1780 u tlačiara a vydavateľa Antona Löweho. Dvojzväzkové dielo prináša na niekoľkých stranách informácie o Košiciach, ktoré v dnešnom článku priblížime. Medzi opisom mesta sa spomína aj história mesta, tú sme však hlavne z dôvodu nepresných informácií vynechali. I v popise pamiatok je viacero nepresností, ale tie sme nechali v pôvodnom znení.

K výraznému priemyselnému rozvoju Rakúsko-Uhorska prispelo budovanie siete železníc. Trať z Košíc cez Slanské vrchy a ďalej prechádzajúca Východoslovenskou nížinou až do Čiernej nad Tisou vznikla ako plynulé pokračovanie Košicko-bohumínskej dráhy začiatkom 70. rokov 19. storočia. Spolu s dráhou Michaľany – Łupków sa od nej sľuboval pohodlnejší a rýchlejší prístup do odľahlých oblastí Haliča a tiež pozdvihnutie hospodárskej vyspelosti regiónu.

V dnešnom článku si priblížime jeden zaujímavý opis výletu na hrad Slanec spred sto rokov, uverejnený v košických novinách Kassa Napló, ktorých autorom bol Dr. József Móricz. Hrady a zrúcaniny hradov už v minulosti boli atrakciou pre turistov a spôsobom, ako príjemne tráviť voľný čas a pripomínať si históriu. Článok zároveň môže byť inšpiráciou, kam sa vybrať na túru počas tohto leta. Hrad v Slanci má zaujímavú históriu, určite sa jej budeme podrobnejšie venovať v jednom z ďalších našich článkov.

Extrémne horúčavy i zákaz vstupu do košických lesov pominuli a padli tak aj výhovorky, ktoré nám bránili v postupnom plnení výziev Vrchárskej koruny Abova. Zasadnutie rodinnej cyklistickej rady sprevádzané vopred márnymi protestami detí prinieslo rozhodnutie vydať sa na dlho odkladaný Južný okruh.

Zákaz vstupu do lesov v Košiciach a okolí poriadne okresal plány cyklistov zbierajúcich vrcholy Vrchárskej koruny Abova. Väčšina z nich je pochopiteľne situovaná práve do lesov. V ponuke dvadsiatich zaujímavých miest sa však nájde aj taký, ktorý nás nenúti opustiť asfaltovú cestu a pri jeho návšteve neporušíme ani súčasné obmedzenia – Abrahám, 21. poludník.

Vonku nič nové. Grilujeme sa vo vlastnej šťave, v práci snívame o čvachtaní sa vo vode a s hrôzou počúvame každodenné správy o nových a nových útokoch na teplotné rekordy. Cyklisti sa však nevyhovárajú a poctivo pokračujú v plnení úloh Vrchárskej koruny Abova.

Takto pred týždňom sužovali Slovensko ukrutné teploty. Bolo tak teplo, že ani mačky nevyrážali na obľúbené prietrtky a triezvo uvažujúci cyklisti ležali pri vode. Blahodárne ochladenie však volá po ďalšom peknom výlete a my si dnes opäť vypomôžeme cyklobusom na Kojšovskú hoľu.