V priebehu dnešného dňa sa odohrajú prvé zápasy majstrovstiev Európy vo futbale. V poradí šestnásty európsky futbalový šampionát sa prvýkrát v histórii odohrá v dvanástich mestách rôznych európskych štátov. Futbalom bude žiť aj celé Slovensko, veď druhýkrát po sebe sa šampionátu na starom kontinente zúčastní aj slovenská reprezentácia. Začína mesačná futbalová eufória, a tak je príležitosť si zaspomínať aj na počiatky futbalu v Košiciach. V najbližších dvoch článkoch vám priblížime zrod tohto svetovo najpopulárnejšieho športového odvetvia v našom meste.

V Košiciach môžeme v súčasnosti nájsť viacero pozostatkov po fungovaní magnezitovej továrne, popri bývalom priemyselnom areáli na dnešnej Magnezitárskej ulici sú to aj banské objekty na Bankove. V aktuálnom článku si priblížime dejiny tohto priemyselného podniku, svojho času jedného z najväčších zamestnávateľov v meste.

Mestská doprava sa stala fenoménom väčších európskych miest na konci 19. storočia. Jej vznik a rozvoj súvisí s prebiehajúcou industrializáciou. Vznikom veľkých priemyselných podnikov sa mestá začali rozrastať aj svojou rozlohou, aj populačne, a tak pre potreby moderného mesta bolo potrebné zabezpečiť rýchlu prepravu nielen osôb, ale aj materiálu či tovaru. Rozrastajúce sa priemyselné odvetvie a čulý obchodný ruch boli charakteristické pre druhú polovicu 19. storočia aj v Košiciach. Bolo otázkou času, kedy sa niektorému z investorov podarí zriadiť prvú mestskú dopravu v metropole severovýchodného Uhorska. V dnešnom článku vám prinášame niekoľko zaujímavostí z počiatkov mestskej dopravy v Košiciach.

Na začiatku 19. storočia v Košiciach existovali dve zdravotnícke inštitúcie – vojenská nemocnica v priestoroch kasární na dnešnej Hlavnej ulici a špitál pre chudobných, ktorý už od stredoveku stál za hradbami v rámci južného predmestia. Postupné rozrastanie mesta a nárast jeho obyvateľov spôsobili, že výstavba všeobecnej verejnej mestskej nemocnice bola nutnosťou. Situáciu skomplikovalo aj vypuknutie epidémie cholery, ktorá urýchlila zdĺhavú dostavbu objektu.

V postupnom zbieraní dvadsiatich vrcholov Vrchárskej koruny Abova sa dnes vyberieme na pomerne málo známe, no pritom veľmi pôsobivé miesto. Vzdialené je pritom tak akurát a ani prevýšenie nebude z kategórie „alpských“. Vápenica – Bujačná.

Štvrtková skúšobná jazda v lesoch v okolí Košíc potvrdila – obdobie dažďov je minulosťou a preschnuté cestičky volajú po poriadnej cyklojazde. Pre tento slnečný víkend si teda z ponuky Vrchárskej koruny Abova naservírujeme ten najvzdialenejší vrchol – Hačavské sedlo.

Po niekoľkých horúcich dňoch ovlažil lesy dážď a pri našom putovaní vrcholmi Abovskej koruny sa preto vydáme na ďalšie miesto, ktoré ponúka pevnejší podklad a nehrozí borením sa v blate.

Sviatočný víkend sa ponesie v duchu osláv víťazstva nad fašizmom, ale aj v znamení dobrovoľníckej akcie zameranej na upratovanie brehov Ružínskej priehrady. Aj v rámci nášho plnenia úloh Vrchárskej koruny Abova (VKA) sa tak dnes vyberieme na Ružín.