Výletná inšpirácia z roku 1925

V článku pod názvom Kam za výletom II publikovanom v denníku Slovenský východ v máji 1925 sa skrýva pestrofarebný opis kúpeľov, prírodných krás, historických miest a turistických trás, ktoré boli v medzivojnovom období obľúbené medzi obyvateľmi Košíc a ich okolia. Článok dnes predstavuje nielen geografický, ale aj kultúrno-historický portrét krajiny, ako ju vnímali naši predkovia pred storočím a je zároveň svedectvom o tom, ako sa cestovanie a turizmus v Československu postupne stávali dostupnejšími pre širšie vrstvy obyvateľstva a ako sa rozvíjala infraštruktúra aj turistická publicistika. Aj dnes sa týmto článkom môžeme inšpirovať – nielen k objavovaniu známych miest v novom svetle, ale aj k putovaniu v čase, ktoré nás spojí s dávnymi generáciami výletníkov.

Kúpele Rankovce-Herľany ležia 20 km severovýchodne od Košíc v Slánských horách vo výške 392 m n.m. Každý deň o 14.15 hod. a v nedeľu ešte 7.45 hod. odchádza z Košíc autobus do Herľan. Minieme košické nádražie, potom podjazdom dráhy cez Hernád, stúpame za neustáleho rozhľadu na Košice do Košickej Novej Vsi (známa mäsiarska dedina, novostavba veľkého kostola), prechádzame Vyšný Olčvár, Bídovce, ideme po hrebeňu kopca nad údolím potoka kamenického, ktoré je zatvorené vrchami Vižníkom (915 m) a Mošníkom. V údolí leží Nižná Kamenica (zámok so sadom) a Vyšná Kamenica. Konečne po 2-hodinovej ceste dorazíme do Herľan. 

Tieto kúpele boly už známe v XVII. storočí. V krásnom parku je nová, kúpeľná budova s 2 vodoliečebňami, hudobný pavilon, administračná budova, kaplica a 2 pavilóny pre hosťov, 4 kúpeľné a viac súkromných víl. Herľanské kúpele nadobudly svojho chýru periodickým uhličitým vodotryskem (geyzírom), jedinečným v celej Europe. Z kašny tvaru hviezdy vytryskuje asi po 20 – 22 hod. (približná doba erupcie je znamenaná na tabulke u poštovného úradu proti hlavnému košickému kostolu) za podzemného hukotu a citeľného zápachu sirovodíku geyzír alkalickomuriatickej kyselky, bohatej na kyselinu uhličitú, teplej 10 – 16°C do výšky 30 metrov. Neskoršie klesá a ustáli sa vo výške 15 m. Pred výbuchom stojí voda v nádržke kľudne, potom počne šumieť a variť sa a ženie sa do výšky. Vzduch je plný zápachu. Potom geyzír náhle klesá. Celý zjav trvá asi 10 minút. Najmä úchvatný je pohľad na geyzír za erupcie za svitu mesiaca. 

Geyzír bol objavený v rokoch 1870 – 1874 maďarským inženierom Zsigmundym a od tej doby nebol riadne za celú dobu 50 rokov opravený, takže sa ocitnul v takom stave, že bola odôvodnená obava, že skoro zanikne. Zprvu po objavu opakovaly sa výbuchy po 20, neskoršie po 15, potom po 6 hodinách a teraz 20 – 22 hodinách. Poslednej doby vyskytly sa v tuzemských aj zahraničných časopisoch zprávy o oprave geyzíru. Zprávy väčšinou si odporujú. Jedna tvrdí a plná nadšenia hlása do sveta, že herľanský geyzír je už opravený a funguje, druhá, že je pokazený a nestrieka. Informovali sme sa o geyizíru na mieste samom a môžeme verejnosť informovať, ako vlastne sa vec má a ako ďaleko pokročily opravné práce, smerujúce k tomu, aby tento veľkolepý prírodný zjav zostal zachovaný. Československá vláda (Herľany sú teraz štátne kúpele) rozhodnula sa, že geyzír nenechá zaniknúť a sverila opravné práce ministerstvu verejných prác, ktoré poverilo prevedením štátne naftové bane. Opravy započaly lanského roku po sezóne a budú do započatia tohoročnej sezóny dokončené. Rúry geyzírové boly v takom stave, že bolo treba všetky vytiahnuť a nahradiť novými. Siahaly podľa záznamov inž. Zsigmundyho do hĺbky 350 m. Vytiahnuté bolo v kusoch asi 30 – 35 m, ostatné boly len kusy hrdzavého železa. Odstraňovanie týchto starých rúr bola práca veľmi obťažná a zdĺhavá, poneváč sa prehrdzavelé rúry trhaly na kúsky. V novembri lanského roku podarilo sa všetky staré a ich časti odstrániť, potom bol geyzír opätne vyvŕtaný do hĺbky 405 m a od všetkých, do neho nahádzaných predmetov, ako peňazí, kusov železa atď. vyčistený.

Pri vrtaní boly zistené vodonosné horizonty v hĺbke 111 m, 175 m, 275 m a 330 m. V hĺbke 330 m až 405 m voda ani plyny zistené neboly, preto ďalšie vŕtanie bolo zastavené. Zsigmundy vrtal pôvodne do hĺbky 404 m. Poneváč bolo treba zistiť chemické složenie a množstvo vody z každého vodonosného horizontu osobitne, bola vždy voda po navŕtaní podrobená chemickej analýze a potom zvláštnou kolonou rúr zatvorená, aby bolo možné vyzkúšať vodu z nasledujúceho vodonosného horizontu. Dľa výsledkov rozboru, ktorý previedol štátny ústav pre skúmanie poživatin v Košiciach, je množstvo liečebných solí a kyseliny uhličitej tri raz väčšie, ako bolo pred opravou. Už behom práci eruptoval geyzír až do výšky 30 m a doba trvania erupcií bola až 2 a pol hodiny. Taktiež množstvo vychrlenej vody je tri raz väčšie. Plyn z geyzíru bol analyzovaný a pozostáva z 99% kyseliny uhličitej, ďalej z methanu, kyslíku a dusíku. Opravné práce sa teraz už dokončujú, obstarávajú sa filtračné kolená, načo provizorně zatvorené vodonosné horizonty budú otvorené. Sme presvedčení, že po tejto nákladnej a veľmi obťažnej oprave, ktorá môže byť zaradená medzi technické výkony prvého radu, geyzír bude opätne striekať pravidelne, ako striekal v deň jeho navŕtania pred 50 rokmi.

Okrem geyzíru je v Herľanoch ešte jeden prameň sírnatý, ktorý sa však nedá piť, iný železo-uhličitý, Nižná a Horná studňa. Lieči sa tu reumatizmus a žalúdočné choroby.

So skaly nad kúpeľami 300 m vysokej, veľkolepý rozhľad. Asi 1 hod. od Herľán je horské jazierko. Ten, kto navštívil Herľany len na 1 deň a nechce tu viac dní pobyt’, má v nedeľu autobusové spojenie z Herľán s Košicami o 12.05 hod. alebo 22.00 hod., vo všedný deň okrem pondelka o 6.30 hod. Pre turistov doporúčame návrat cez Vyšnú Kamenicu (40 min.), Nižnú Kamenicu (1/2 hod.), Svinicu (3/4 hod., starý kostol), od kostola svinického vľavo prejdeme silnicu a vozovou cestou krásnym lesom dorazíme za 1 ½ hod. na Bogatu (870 m). Na juhovýchod pod vrcholom lovecký zámčok s hrobom Forgáčovým. Od toho vľavo do údolia 1 hod. k myslivne a ďalšie 3/4 hod. do Salanča, ktorého srúcaniny hradu sú ďaleko už vidieť. Zo Salanča železničné spojenie s Košicami.

Kúpele Gánovce ležia pod Tatrami vo výške 685 m n. m. Liečivé pramene, známe už v XVI. storočí, obsahujú alkalicko-zemitú kyselku, teplú 24°C. V 1 litru vody 3,5 g sóji a 690 krychl. cm. kyseliny uhličitej. Lieči sa tu kúpeľami a pitím vody reumatizmus, choroby kĺbové, záneť žliaz, ischias, katar žalúdka a čriev, chudokrvnosť, nervóza, hysteria, škrofulóza a detská anglická choroba, špeciálne indikácie: pieščitosť moča. Voda sa tiež rozosiela. V kúpeľoch je nádherný park, hotely: Nová kúpeľ, Praha, Tatra, Východ. Neďaleko Gánovcov leží v poli pustý kostol a zbytky Zaniknutej osady. Vďačné sú vychádzky do gánovského lesa (3/4 hod.) a do Kvetnice (3/4 hod.), letoviska, kde je liečebný ústav pľúcne chorých železničných zamestnancov. Odtiaľ krásnym lesom za 3/4 hod. na zámok Belvedere alebo Popradskú rozhľadňu (922 m) s prekrásnym pohľadom na Tatry. Neďaleko zámočku prišlo sa na praveké valy.

Kúpele Bardiov. Spojenie Košíc s bardiovskými kúpeľami je dnes znamenité, buď dráhou cez Prešov do mesta Bardiova, alebo autobusom.

Dráhou minieme Gajdové kúpele, Ťahanovce, Kostolany (kostol z 15 stor.) Kysag – Obišovce, Lemešany, Kendice (v studni v nádraží minerálna voda) a vojdeme do Prešova, nedávno hlavného mesta šarišskej župy. Mesto Prešov je pôvodu veľmi starého, poneváč už v XIII. stor. hovorí o ňom história. Zo XIV. stor. pochádza už opevnenie Prešova, z ktorého však nezachovaly sa už stopy. Bohatstvo kupeckých, kedysi nemeckých šarišských miest, prinieslo so sebou aj vysokú kultúru. V XVI. stor. vznikajú tu 2 z prvých kníhtlačiarní v Uhrách. V XVII. stor. majú všetky šarišské mestá (Prešov, Bardiov, Sabinov) slávne stredné školy, z ktorých najstaršia prešovská vytvorila sa v kollegium, akúsi univerzitu. 

Politická a náboženská perzekúcia bola tu započatá „prešovskými krvavými jatkami,“ kedy v r. 1667 odpykalo na námestí v Prešove 24 pánov svoj odboj proti Habsburgom. Na pamiatku popravy, nariadenej cisárskym krvavým generálom Caraffou, je na rohu budovy evanjelického kolégia pomník. Po tejto poprave prišli Jezuiti a mor, Bardiov a Sabinov ztratily svoj význam a aj Prešov poklesnul na mestečko. Prešov je vlastne jedna dlhá ulica s krátkymi pobočnými uličkami. Spojenie nádražia s námestím sprostredkuje autobus. Prešovských pamiatok je mnoho. Hlavný gotický kostol sv. Mikuláša z r. 1750 s vežou 60 m vysokou. Najstaršia jeho časť, terajšia kaplica sv. Kríža, pochádza z XIII. stor., krypta pod touto kaplicou taktiež z tohoto storočia. Hlavný oltár je barokový z konca XVII. stor. a sú na ňom sošky pôvodného gotického oltára z r. 1490. Nad krásnymi senátorskými lavicami sú obrazy zo starého oltára. Renaisančná mreža a krstiteľnica z čierneho mramoru zo XVI. stor., galérie z doby protestantskej zo XVI stor. 

Na hlavnej ulici je grécko-katolícky biskupský chrám z rokov 1763 – 1787. V ňom je nástennou maľbou veľmi verne a účinne namaľovaná hĺbka apsidy so stĺpovým oltárom. Ďalej je v Prešove biskupský palác, radnica zo XVI. stor., staré patricijské domy, ktoré zachovaly svoj pôvodný ráz, sú tu renaisančné domy s freskami, s graffity, nádvornými loggiami, štukovými výzdobami. Z týchto domov treba najmä pripomenúť dom č. 86, ktorý patril Rákoczimu II., dom č. 55 ako miniatúra radnice v Košiciach, dom č. 69 ako kombinácia baroku s renaisanciou. Na evanjelickom kolégiu je tiež pamätná doska Hviezdoslava, ktorý v Prešove študoval. Z Prešova sú vďačné výlety na Kalváriu (barokový kostolík z roku 1721 s rokokovou štukatúrou a rokokovými mrežami), do Soľnobradu (Slaná), kde sú solivary, do opálových baní v kopci šimonke (jediné vedľa kalifornských baní na svete).

V Prešove presadneme na vicinálku a pokračujeme v ceste do Bardiova. Minieme Nižný Šebeš (kúpele alkalicko-muriatické a soľné), Kapušany (na vrchu srúcaniny hradu, znivočeného r. 1715 so základmi z doby rímskej), Tulčík (minerálne pramene), Demjaty (operný bod nešťastnej Talafúsovej výpravy na potrestanie bardiovských. Viď Jiräákov román Bratstvo), Slovenské Raslavice (v lesnatom priesmyku boli bratríci zradne zaskočení), Klušov (ruské zákopy o svetovej vojny, ktoré v roku 1919 držal 28. ppl. pražský pluk protimaďarským boľševikom) a vchádzame do Bardiova. 

Pri prvom pohľadu prekvapí nás množstvo Židov, ktorých je tu viac ako tretina, a síce poľských Židov tak, ako sa tým pojmom spojuje naša predstava. Chudé postavy vpádlých pŕs, semitské typy, telo zahalené vo vlajúci, čierny, leskle premastený kaftan, ktorý spadá až k neforemným, sošmaťhaným topánkom, a pod malým klobúčkom, nech je to mladý alebo starý Žid, dva mohutné dlhé pramienky vlasov – pajzy. 

Bardiov datuje svoj pôvod v polovici XIII. stor., kedy Cisterciáci tu zaviedli nemeckých kolonistov, ktorí sa zaoberali výrobou halapartien (halapartňa nemecky Barte, odtiaľ nem. Bartenfeld, maď. Bärtfa, slovensky Bardiov). Mesto tešilo sa priazni panovníkov, v XIV. stor. je povýšené na slobodné mesto, ohradzuje sa dvojpásovými, až 10 m vysokými murami, z ktorých dodnes sa zachovalo 17 bášt, guľatých veží a zbytky múrov. Dva razy mesto vyhorelo, vo svetovej vojne dva razy bolo obsadené Rusmi. 

Uprostred štvorcovitého námestia, ktoré pyšní kostrbatou dlažbou, vyniká radnica hollanského slohu z prechodu XV. stor. do XVI. stor. Na hlavnej rímse je 118 reliéfov, na južnej strane 2 mestské váhy (z r. 1519 a 1620), na južnom štíte nová socha Rolandova (stará z r. 1641, je v muzeu), fresková maľba z XV. a XVI. stor. V budove sú nádherné dvere a bohaté múzeum 3000 starožitností, relikvií, listín, kníh, cenných vyšívok a tkanín. Je tu tiež husitský dokument, výhražný list bratríkov bardiovským, z ktorého jedna listina počína zaujímavým datovaním (v nem. originále: „Geben under eyn grünen thannen bey eynem külen bach in eynem tyffen thale“ – „Dané pod zelenou jedlou u studeného potoka v hlbokej doline“), druhá má znamenie šable, pištole a šibenice. Bardiovskí Nemci chytili bratríkov Vysockého a Petříka a dali ich povesiť. Husiti im napísali tento výhražný list, bardiovskí sa však nezaľakli, preto chceli ich bratríci potrestať, ale Talafúsova milenka, Maďarka Mária ich plán prezradila a bardiovskí porazili bratríkov u Demjaty.

V druhej polovici námestia je gotický kostol sv. Egidia z XIII. stor. so vzácnymi umelecko-historickými pamiatkami (vedľa novodobého hlavného oltára so 148 soškami je tu 11 pôvodných gotických oltárov, najmä oltár sv. Kríža so vzácnou hlavou Kristovou, ďalej v presbytáři pekné meštianske lavice, sanktuaria, okenné kružby a klenutie, kríž na tzv. Kalvárii od neznámeho učňa z r. 1485, tabernakulum z r. 1404, socha Bolia – Otca a Syna zo XIV. stor., mosadzná krstiteľňa zo XVI. stor., vzácne nástenné maľby atď.). Druhý bardiovský kostol je gotický františkánsky kostol zo XIV. stor. s maľbami Quenceriho. Taktiež domy na námestí zachovali svoj starobylý patricijský ráz. Zachovaný je tu aj stĺp „kepštok“ pre výstavu sťatých hláv.

Z mesta Bardiova pešky (1 hod.) alebo automobilom od nádražia (poplatok za osobu 5 Kčs) pokračujeme v ceste do bardiovských kúpeľov. Tieto kúpele známe sú už v r. 1812, kedy povznesly sa zásluhou dra Zelinky. Svetová vojna ťažko postihnula týchto krásnych kúpeľov. Ruské aj maďarsko-rakúske vojsko znivočilo kúpele tak, že sa zdalo, že nikdy už nepovstanú k životu. Od roku 1923 počaly reštauračné práce, ktoré dovršujú sa teraz, kedy prevzali kúpele noví nájomcovia, v ktorých čele stojí známy košický obchodník p. Julius Schullmann. Nová spoločnosť investovala viac ako 200 000 Kčs na stavbu novej elektrárne, chýrne kyseľkové prameny boly rozšírené, bahenné kúpele, ktoré smele závodia s chýrnymi Františkovými kúpeľami v Čechách, boly nove zariadené. Rozkošné 2 hotely boly najväčším pohodlím vybavené, kúpeľné budovy boly upravené na europské niveau. Tak dnes bardiovské kúpele majú opätne svetové meno vedľa kúpeľov tatranských, piešťanských a trenčiansko-teplických, a to nielen pre svoju rozkošnú polohu, ale aj výsledky liečebné. Je tu 12 prameňov alkalicko-muriatických kyseľok so 4,6 – 7,1 g solí v 1 litru, s teplotou 7,9 – 8,7°C a jeden prameň sirý. Kúpele vanové, prirodzene uhličité, bahenné a ihličnaté. Rozsiahly park, 6000 jutár lesa, 4 prameny pitné. Nádherné hotely, vodoliečebný ústav, 98 vili. Koncerty, plesy, divadlo a šport. V okolí kúpeľov mnoho krásnych vychádzok, ako Zbojnícka studňa, vyhliadka „pri čerešňoch“ a iné.

Z bardiovských kúpeľov môžeme podniknúť vďačný výlet do Zborová (10 km) cez dedinu Dlhé Luky. Pri Zborové prešiel 28. pražský peší pluk „Pražské deti,“ ak bude na veky zapísané v pamäti československého odboja, aj s kapelou k „nepriateľom“ Rusom. Zborovská židovská dedina bola guľami úplne so zemou srovnaná, čoho stopy ešte dlho tu budú. S dedinou bol znivočený aj barokový rákoczyovský zámok z roku 1660. Zaniknul aj typický dvojvežatý renaisačný kostol z roku 1555 s cennými cirkevnými pamiatkami. Nepoškodený zostal presbytář, ktorý je upravený v kaplicu. Rozsiahly vojenský hrobitov zostane dlho dokumentom vojenného besnenia. Na vrchu sú srúcaniny veľkého hradu, ktorý bol založený v 13. stor. ako pohraničná tvŕdza proti Poliakom. Už r. 1645 bol zradou dobytý a plameňom znivočený. Za vojny používalo ho vojsko ako kasemát a stanicu signálovú a tak, čo plameňa zub času neznivočil, rozbilo vojsko a guľe. Keď by sme pokračovali v ceste ďalej na východ, prechádzali by sme dedinami rázu typicky rusínskeho.

Výlet do Opáčky (dnes Vyšné Opátske). Okrem vyšliapaných už dráh do Gajdových kúpeľov a na Bankov, je v okolí Košíc mnoho partií, ktoré sa hodia k poldenným výletom. Tak ku pr. dedina Opačka, do ktorej môžeme ísť buď lúkami podľa Hernádu okolo zelinářských záhrad (mnohé po bulharskom spôsobu pestované), alebo po silnici okolo bývalého barákového tábora (kde sú teraz baráková kolonia a aeroplánové hangáry) a veľkého košického hrobitova do Barci. Tu sú zbytky opevnenia, katolícky kostol z 15. stor, s drevenou krstiteľnicou zo 17. stor., 3 zámky. Silnicou potom na ľavo cez drevený most prijdeme do veľkej dediny Opáčky, ktorá je charakterickou východoslovenskou dedinou. Nad dedinou na konci Branisku sú zbytky kostola a kláštora. Za dedinou je veľká cigánska kolonia s obligátnou špinou a smradom. V Opačke za mostom je útulná reštaurácia p. Bílka, kde výletníci si riadne odpočinú a sa osvieža.

Autor: HistoricKE