Mesto Košice bolo už od stredoveku sužované viacerými menšími či väčšími požiarmi, ktoré výrazne menili tvár mesta a často sa nezaobišli bez obetí na životoch a materiálnych škôd. V 16. storočí boli spísané pravidlá postupu pri likvidácii požiarov, ktoré v jednotlivých štvrtiach (kvartáloch) určili zodpovedné osoby z radov mešťanov pod dozorom mestského kapitána. Títo boli v prípade vypuknutia požiaru povinní aktivizovať mestskú hotovosť, príslušníkov jednotlivých cechov a ostatné obyvateľstvo v snahe uhasiť požiar a zabezpečiť odpratanie sutín. Tento postup, akokoľvek bol krokom vpred, nepomohol zamedzeniu vypuknutia ďalších požiarov.