Košice

V rozhovore hovoril o vízii, spolupráci či o problémoch, ktoré trápia obyvateľov.

Naša krajina podľa neho vyhrala jackpot vo vede a výskume.

V 80. rokoch nebolo čo čítať, kvalitné knihy sa získavali len po známostiach.

Sloboda je jednou z hlavných otázok skúmania filozofov. Kde sa začína, kde končí a aké má hranice?

V roku 1896, teda presne pred 130 rokmi, vyšla monumentálna a dnes mimoriadne cenená historická edícia „Magyarország vármegyéi és városai“ (Uhorské kráľovstvá, župy a mestá), ktorej hlavným autorom a editorom bol historik a archivár Samu Borovszky (1860 – 1912). Táto rozsiahla vlastivedná séria, vydávaná pri príležitosti miléniových osláv príchodu starých Maďarov do Karpatskej kotliny, mala ambíciu komplexne zachytiť dejiny, zemepis, architektúru, hospodárstvo i kultúrny život jednotlivých žúp a miest vtedajšieho Uhorska. Jednotlivé zväzky sú dodnes považované za nenahraditeľný prameň nielen pre textovú časť, ale aj pre bohatý obrazový materiál – množstvo dobových fotografií, rytín a vedút zachytávajúcich mestá na prelome 19. a 20. storočia.

V dnešnej historickej rubrike prinášame čitateľom mimoriadne zaujímavý dobový článok publikovaný v roku 1914 v košických novinách Felvidéki Újság, ktorý sa venuje osobnosti kráľa Mateja Korvína a jeho výnimočnému vzťahu k mestu Košice. Text vznikol pri príležitosti opätovného zapálenia tzv. Matejovej lampy pri Dóme svätej Alžbety a ponúka cenný pohľad nielen na panovníkovu politiku a umelecké mecenášstvo, ale aj na to, ako si Košičania na prelome storočí pripomínali jednu z najvýraznejších postáv uhorských dejín.

Hostinec známy ako Baránok patril po celé generácie k najvýznamnejším pohostinským a spoločenským miestam Košíc. Nebol to obyčajný výletný podnik ani krčma na okraji mesta, ale obľúbený mestský hostinec a kúpeľné zariadenie, ktoré sa prirodzene zapísalo do každodenného života Košičanov. Baránok vznikol v Čermeľskom údolí, rástol spolu s mestom a slúžil mu viac než storočie ako miesto oddychu, stretávania, zábavy aj verejných podujatí. Prežil monarchiu, vojnové roky i politické režimy 20. storočia. O to zarážajúcejšie dnes pôsobí úmysel zbúrať ho kvôli developerským plánom.

Na lúčenie so starým rokom 1925 sa Košičania pripravovali vopred – v domácnostiach, v divadlách aj v kaviarňach. Počas silvestrovskej noci boli ulice, hostince a kaviarne plné až do rána. Jedlo sa, pilo, tancovalo, spievalo – a mnohí mali pocit, že sa mesto konečne vrátilo do časov pred vojnou. Zároveň však zaznievali aj výzvy, že zábava má mať mieru, aby sa nestala otravou a že do nového roka treba vstupovať s chuťou, nie s ťažkou hlavou.

Zástupcovia turistických klubov z Košíc a okolia, folklórny súbor z Myslavy, desiatky milovníkov prírody a dokonca i bývalý prezident.

Účastníci cykloturistického projektu Vrchárska koruna Abova majú za sebou šiestu sezónu, jej organizátori k nej však tentoraz aj prvý ročník VK Dolného Zemplína.

Po príjemnom a slnečnom týždni prišiel pochmúrny víkend. Sivá obloha sprevádzaná mrholením umocnila atmosféru krásnej, no zároveň smutnej turistickej akcie spojenej so silnými emóciami.

Turisti z Košíc a okolia majú za sebou krásny víkend, počas ktorého zažili takmer všetko, čo pohyb v prírode ponúka. V sobotu počas Hviezdicového výstupu na Lajošku zmokli, aby si následne vychutnali kapustnicu v krásnom slnečnom počasí, v nedeľu sa potom vybrali za jedinečným zatmením Mesiaca na Hrešnú.

Cieľom je vytvoriť stabilné podmienky pre organizácie pracujúce v prospech verejného záujmu.

Záujemcovia môžu predkladať ponuky do konca marca.

Bude sa vyučovať taktiež v anglickom jazyku, na vzdelávaní sa tak budú môcť podieľať aj študenti a experti zo zahraničia.

Návštevníci môžu nahliadnuť aj do veterinárnej nemocnice.

Weinbergov koncert predstaví dychové nástroje v netradičných pozíciách.

Diváci sa môžu tešiť na spoluprácu baletného aj činoherného súboru.

Počas večera odznejú štyri diela. Symfónia č. 75 D dur patrí k tým menej známym, avšak zásadne reflektuje Haydnov vycibrený kompozičný štýl.

Návštevníci si môžu pozrieť aj kúsky z už zaniknutej manufaktúrnej výroby v Pozdišovciach.

Ohrozený druh chová v Európe len 18 zoologických záhrad.

Čas má do konca roka.

Ďalšie generácie ju otvoria v roku 2055.

Svoje sily si postupne zmeralo osem tímov z rôznych miest.

Najväčším lákadlom bola Dobšinská ľadová jaskyňa.

A to každý štvrtok a nedeľu.

Košické letisko zavádza nové linky.

Opatrnosti nikdy nie je dosť, problémy prichádzajú aj z menej exotických krajín.

Zo začiatku malo technické limity.

Presne pred päťdesiatimi rokmi (20. 8. 1975) zaznela z éteru Československého rozhlasu smutná správa oznamujúca nešťastie letu ČSA 540 na trase Praha – Damašek – Bagdad – Teherán. Lietadlo Iljušin II-62 narazilo počas približovania sa k sýrskemu Damašku do piesočnej duny a nasledoval mohutný požiar. Na palube lietadla Československých aerolínií zahynulo 126 osôb, medzi nimi aj štyri obyvatelia Malej Idy.

Jedným z jej unikátov sú sväté schody.

Deväť ľudí sa domov nikdy nevrátilo.

Od začiatku roka v tejto súvislosti eviduje 8 úmrtí.

Do konca mesiaca by sa mohlo v Košiciach očkovať proti FliRT-u.

Nie je potrebná registrácia vopred.

Pozitívnych prípadov môže byť oveľa viac.

Spoločnosť Caterpillar Slovakia úspešne rástla od svojho založenia v roku 2023. Jej tímy digitálnych špecialistov a špecialistiek aktívne pracujú na portfóliu globálnych softvérových a digitálnych produktov a riešení.

Hlavným hosťom bude humanoidka Sophia. Dominovať budú roboty, kyborgovia a umelá inteligencia.

Témou je aj bezpečnosť či kyberšikana.

Večerala so svetovými lídrami, zdobila obálku Cosmopolitanu, má saudskoarabské občianstvo, je ambasádorkou OSN a jej podobizeň bola inšpirovaná slávnou herečkou s koreňmi na Slovensku. Stále neviete, o koho ide? Volá sa Sophia a jej meno v gréčtine znamená „múdrosť“. Ide o najpokročilejšieho robota humanoida, ktorý dokáže s ľuďmi komunikovať pomocou umelej inteligencie. V septembri Sophia osobne otvorí 7. ročník inovačného a technologického festivalu SlovakiaTech Fórum-Expo v Košiciach a vy môžete byť pri tom!

Martin Štrba si prevzal ocenenie Zlatá kamera.

Prestížne ocenenie je určené pre významné osobnosti kinematografie za ich mimoriadny prínos filmovému umeniu.

Na Art Filme sa zaradil medzi najmladších laureátov prestížneho ocenenia.

Laureátom Ceny Milana Lasicu sa stal Ivan Mistrík.