Pozitívnych prípadov môže byť oveľa viac.
V populácii sa začína šíriť nový variant koronavírusu s názvom JN.1. Podľa odborníkov je však vrchol chorobnosti iba pred nami. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že vlani v decembri bolo zaznamenaných takmer 10-tisíc úmrtí na COVID-19 a prudko vzrástol počet hospitalizácií a ľudí prijatých na jednotky intenzívnej starostlivosti. Zhoršenú situáciu aj na východnom Slovensku potvrdil primár infektológie Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach Martin Novotný, ktorú podľa neho zapríčiňuje viacero respiračných ochorení:
„To, čo vidíme na ambulanciách, reportujú štatistiky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) o vzostupe respiračných ochorení. Vidíme, že tých pacientov máme na ambulanciách veľmi veľa. Najväčší problém máme s pacientmi, ktorí majú vyšší vek a množstvo diagnóz. Títo pacienti prichádzajú do nemocnice so závažným priebehom, so závažným zápalom pľúc, s komplikáciami svojich chronických diagnóz. Teraz už nemáme prítomný len jeden variant vírusu. Okrem toho, že kolujú minimálne dva alebo tri varianty covidu, v priemere vychádza jeden pacient s chrípkou na päť pacientov s covidom.“
Nový koronavírusový variant však nie je infekčnejší ako predchádzajúce. Dominuje, pretože naše protilátky naň nestačia. Odborníci preto stále odporúčajú očkovanie. Vakcíny nakupuje ministerstvo zdravotníctva. Očkovať sa dá v 17 štátnych nemocniciach. Vlani doviezlo takmer 700-tisíc dávok vakcín, objednávky sa však podľa hovorkyne rezortu Petry Lánikovej výrazne znižujú:
„V roku 2024 by malo byť dodaných takmer 128-tisíc dávok, v roku 2025 pôjde o 148,5-tisíc dávok.“
Aktuálne čísla z ÚVZ zatiaľ hovoria o poklese infekcie. Kým pred Vianocami išlo o takmer tisíc prípadov týždenne, po sviatkoch ich nebola ani polovica. Pacient však nemá povinnosť nahlásiť pozitívny test lekárovi, a tak môže byť prípadov v skutočnosti oveľa viac.
„To spektrum príznakov pri covide je veľmi široké, od takmer žiadnych príznakov až po zlyhanie dýchania. Predtým nám trochu pomohla strata čuchu a chuti, ale teraz sa nedá povedať, že podľa nejakého príznaku by som vedel, že toto je chrípka alebo toto je COVID. Aj pri jednom, aj pri druhom sú pacienti, ktorí majú mierne respiračné príznaky a sú pacienti, ktorí majú ťažký horúčkovitý stav aj so zápalom pľúc. Najdôležitejšie je v rámci toho respiračného ochorenia hlavne vytipovať tých ľudí, u ktorých máme ťažké riziko priebehu, poprípade nutnosti hospitalizácie,“ vysvetlil Novotný.
U týchto ľudí je nutné vždy sa otestovať na COVID aj na chrípku. Novotný doplnil, že dôležité je robiť testy neskôr ako 24 hodín od rozvoja príznakov:
„Ten prvý deň môže byť test falošne negatívny aj napriek tomu, že pacient je chorý, pretože toho vírusu ešte nevylučuje dosť, aby ho antigén vedel potvrdiť. Po dvoch – troch dňoch musia mať pacienti vo vyššom veku, s ďalšími diagnózami urobený test na COVID, poprípade na chrípku, aby bolo jasné, či mu vieme podať liečbu, ktorá mu patrí a s ktorou znížime riziko ochorenia na absolútne minimum. Najhoršie je to, že máme len päť dní na to, aby sme začali správnu liečbu, pretože po piatich dňoch antivirotiká už nemajú vplyv na replikáciu vírusu. Už tam hrá väčšiu rolu imunitný systém.“
Ak sa stav pacienta po samoliečbe nezlepší po troch dňoch, podľa Novotného je nutné ísť k lekárovi:
„Určite by som neodporúčal, aby človek za každých okolností s prvými dvanástimi hodinami príznakov alebo s jednorazovou zvýšenou teplotou išiel k lekárovi, lebo tam vystojí rad. Jeden, dva, tri dni mať teploty, slabosť, únavu, treba vyležať doma. Ak sa po tomto období nemám lepšie, mám sa horšie, vtedy treba ísť určite k lekárovi a neriešiť len samoliečbu.“
Najvyšší výskyt ochorenia očakávajú odborníci v najbližších týždňoch, a to práve preto, že sa ľudia postupne vracajú naspäť do kolektívov. Situácia sa zhoršuje aj vo svete, niektoré štáty opäť zavádzajú povinnosť nosiť respirátor.
Autor: RÁDIO KOŠICE