Napriek prekážkam chce žiť plnohodnotný a naplnený život.

V rozhovore pre Košice Online okrem iného zhodnotil uplynulý rok aj svoju službu.

V rozhovore pre Košice Online si okrem iného zaspomínal na Vianoce v detstve a tiež zhodnotil rok 2022.

Vyzdvihli najmä jeho ľudskosť.

Členovia rodiny Werfer pôsobili v košickom tlačiarenskom priemysle niekoľko generácií a v 19. storočí boli v meste najznámejšími v tomto odvetví. Ich prvý tlačiarenský stroj určený na tlač kníh bol uvedený do prevádzky v roku 1832. Výroba kariet začala o čosi neskôr, v roku 1836 a fungovala do roku 1845. Išlo o vôbec prvú továreň na hracie karty v Uhorsku.

Pred 110 rokmi sa začala stavať budova dnešnej Radnice Starého Mesta. Pôvodne však bola postavená za úplne iným účelom. V roku 1912 sa v Uhorsku začalo s plánovaním výstavby špecializovanej školy – kurzu verejnej správy a tiež internátu pre študentov (frekvetantov). Malo ísť o školu, kde sa mali vyškoľovať notárski úradníci. Okrem Košíc sa o možnosť jej výstavby uchádzali i v zemplínskom Sárospataku. Nakoniec sa predstavitelia uhorskej vlády rozhodli pre Košice i vďaka významnejšiemu postaveniu.

Tento v minulosti známy a obľúbený košický hostinec bol situovaný na Dolnom predmestí Košíc pri krajinskej ceste vedúcej do niekdajšieho hlavného mesta krajiny Budína. Ležal približne oproti špitálu (dnes Kostol Svätého Ducha) a za ním v smere cesty bol Mestský cintorín sv. Jána Nepomuckého.

Prvé podniky továrenského charakteru sa v Uhorsku začali objavovať v prvej polovici 19. storočia. Podobne tomu bolo aj v Košiciach, ktoré prežívali v tom čase hospodársko-spoločenský rozmach a priemyselná výroba sa začala rozvíjať. Už na počiatku storočia zaznamenávame v Košiciach existenciu troch manufaktúr, a to na výrobu súkna, klobúkov a kameninového riadu. Z nich sa postupne vyvinuli tri samostatné továrne. V meste pôsobili aj vyše tri desiatky rôznych výrobní, z ktorých niekoľko prispelo k vzniku moderného priemyslu.

Novoročná turistika je v týchto dňoch mimoriadne želaná, no aktuálna teplá a hmlistá zima sprevádzaná odmäkom dokáže odradiť. Ak však túžite po modrej oblohe a vŕzgajúcom snehu pod nohami, situácia nie je beznádejná. Stačí sa vydať vyššie.

Pár sviatočných dní padlo každému vhod, no tri dni hodovania urobili svoje a možno aj vy už poletujete po byte ako nafúknuté balóny. Nastal čas, aby kapustnicou naliate pupky spľasli do pôvodného stavu a išli sme sa trochu prevetrať do prírody.

Od polovice marca do novembra objavovali na bicykli známe i nepoznané miesta Abova. Následne sa spoločne stretli a navzájom sa podelili o vlastné zážitky. Niekto zdolával predpísané vrcholy Vrchárskej koruny Abova ešte na snehu, iný v letnej páľave a ďalší si to nechal na vyfarbenú jeseň. Všetci, ktorí navštívili kompletnú ponuku v podobe dvadsiatich zaujímavých miest, obdržali pamätné diplomy, sladké dobroty od organizátorov a predovšetkým sú bohatší o krásne chvíle strávené v prírode na dvoch kolesách.

Dvadsať dní putovali slnkom, hmlou i dažďom. Užili si krásne jesenné dni i borenie sa snehom na Kráľovej holi. Pocity eufórie z putovania mimo reality všedných dní sa striedali s fyzickou bolesťou a vnútorným bojom s negatívnymi myšlienkami.