Zaspomínali sme si na udalosti novembra 89.

Mala vtedy 19 rokov, no bola v centre diania. Po pracovnej zmene išla medzi ľudí a tiež je jednou z tých, ktorí nám vybojovali slobodu.

Šikanu v škole snáď videl alebo dokonca zažil každý z nás. Na koho stranu by ste sa postavili? Na stranu toho, kto šikanuje alebo by ste pomohli slabšiemu spolužiakovi? Čo je podľa vás prejavom väčšej sily?

Ich prácu výrazne ovplyvnila pandémia.

Košice mali vlastnú väznicu iste už v stredoveku, keďže od roku 1347 disponovali privilégiom, ktoré im umožňovalo trestať zločincov, ktorých na svojom území prichytia a usvedčia, aj trestom smrti. Pôvodná budova väznice stála na niekdajšej Maľovanej ulici (neskôr zvanej Väzenská) už v 15. storočí. Dnes ide o ulicu Pri Miklušovej väznici. Terajšia väznica, známa pod názvom Miklušova, slúžila svojmu účelu od začiatku 17. storočia do roku 1911. Za ten čas sa v nej vystriedali desaťtisíce väzňov zadržaných na dlhšiu či kratšiu dobu. Niekoľkí z nich sa z väznice pokúsili utiecť, pričom jestvovalo viacero spôsobov, ako to uskutočniť, od podplácania dozorcov, cez násilný útek za použitia zbraní, až po vtipné oklamanie strážcov.

Košice na prelome 19. a 20. storočia boli významným centrom severovýchodného Uhorska, aj keď nenapredovali v spriemyselňovaní výroby takým tempom ako mestá v zahraničí a hospodársky zaostávali aj v rámci Uhorska. Mesto sa koncom 19. storočia modernizuje, centrum Košíc sa rozrastá a pribúda počet obyvateľov, ktorý na začiatku 20. storočia vzrástol na 44 200. My si priblížime sedem zaujímavých pohľadov na mesto spred 120 rokov.

Lúky východne od mesta, medzi Mlynským potokom a Hornádom, boli od 40. rokov 19. storočia kultivované a vytváral sa tu postupne mestský sad. Po postavení železničnej stanice v roku 1860 sa tento proces urýchlil. Popri ceste, ktorá viedla od stanice k mostu vedúcemu cez Mlynský potok, sa vytvorila parková promenáda a park, ktorý pomenovali po maďarskom politikovi Istvánovi Széchenyim. V roku 1869 bol v blízkosti železničnej stanice postavený kiosk, ktorý slúžil v prvom rade na občerstvenie cestujúcich, ako i tých, ktorí chodievali do parku oddychovať a zabaviť sa.

Ak Miklušovu väznicu navštívite, určite si spomeňte na Franza Miklóssyho, ktorý dal nevedomky pomenovanie celému objektu a neskôr aj celej ulici. Jedinou škodou je, že dodnes nemáme ani nepoznáme jeho podobu. Kto bol Franz Miklóssy?

Od polovice marca do novembra objavovali na bicykli známe i nepoznané miesta Abova. Následne sa spoločne stretli a navzájom sa podelili o vlastné zážitky. Niekto zdolával predpísané vrcholy Vrchárskej koruny Abova ešte na snehu, iný v letnej páľave a ďalší si to nechal na vyfarbenú jeseň. Všetci, ktorí navštívili kompletnú ponuku v podobe dvadsiatich zaujímavých miest, obdržali pamätné diplomy, sladké dobroty od organizátorov a predovšetkým sú bohatší o krásne chvíle strávené v prírode na dvoch kolesách.

Dvadsať dní putovali slnkom, hmlou i dažďom. Užili si krásne jesenné dni i borenie sa snehom na Kráľovej holi. Pocity eufórie z putovania mimo reality všedných dní sa striedali s fyzickou bolesťou a vnútorným bojom s negatívnymi myšlienkami.

Slnečné babie leto vystriedali hmlisté rána. Súčasné počasie môže pôsobiť depresívne, no zároveň ponúka jedinečné možnosti užiť si inverziu. Keď som v stredu uvidel krásne fotografie priateľov z Folkmarskej skaly, povedal som si, že nebudem otáľať a skúsim to na niektorom z podobných výhľadových miest v okolí Košíc. Čo tak skúsiť Sivec?

Babie leto je v plnom prúde a tak som si povedal, že je načase vybrať sa do kraja, ktorý som už dlhšie nenavštívil. Medzi moje najobľúbenejšie vrchárske kombinácie patrí tandem Štóske a Úhorňanské sedlo. Jedna serpentínová výzva krajšia ako druhá.