Pre psíkov varia vo vojenských kotloch. Majú tím šikovných ľudí a modernú karanténnu stanicu. Pre prácu v útulku sa jeho šéfka rozhodovala pol roka, bála sa odísť z práce. Nakoniec som si povedala, že mi to určite dáva väčší zmysel, hovorí.

Deň začína kávou a vaňou. Neuspokojí sa s málom ani s priemerom. Na hercov je tvrdý, ale snaží sa to robiť kultivovane. Má rád americkú divadelnú klasiku, cool drámu a hovorí, že režisér musí byť vždy nespokojný. Porozprávali sme sa s umeleckým šéfom Divadla Jonáša Záborského v Prešove, Michalom Náhlíkom.

Rozhodla sa dať si pauzu od špičkovej vedy. No keďže cíti zodpovednosť zastať sa vedcov v tejto covidovej dobe, popularizuje vedu kreslením. A celkom úspešne.

Ovplyvnilo ho more a hviezdna obloha. Chcem žiť v priestore ktorý by sa pohyboval, v nomádskom meste, hovoril Gyula Kosice o svojom futuristickom ideálnom meste. Čestný občan Košíc venoval mestu sochu s názvom Radosť.

Početná židovská komunita výrazne tvarovala životný kolorit, ale aj podobu mesta Košice jedno storočie. Zákaz usádzania židovského obyvateľstva v slobodných kráľovských mestách bol zrušený v roku 1840. Následne sa židovské komunity z bezprostrednej blízkosti Košíc začali sťahovať do mesta a ich centrum sa sústredilo na Zvonárskej ulici. O sto rokov neskôr už prebiehala vojnová skaza a v roku 1944 bola väčšia časť košickej židovskej populácie popravená v koncentračných táboroch. Podľa sčítania z roku 1939 v meste žilo 10 079 Židov, po roku 1945 však už len niekoľko stovák. V priebehu týchto sto rokov sa židovskej komunite podarilo zanechať výraznú stopu aj v architektúre centra mesta. Z postavených objektov vynikajú synagógy a dnes si priblížime dejiny jednej z nich, košickej ortodoxnej synagógy na Zvonárskej ulici.

Košický maratón píše úžasnú históriu plnú skvelých výkonov a pútavých príbehov. Dnes nadviažeme na predošlé články, kde sme si priblížili počiatky košického maratónu a spomenieme si na jeho zaujímavé okamihy v 30. rokoch 20. storočia. Medzi týmito ročníkmi vyniká rok 1931, kedy do Košíc zavítal fenomenálny bežec tej doby, Argentínčan Juan Charlos Zabala. O rok neskôr na olympiáde v Los Angeles získal zlatú medailu.

Priemyselná revolúcia, ktorá začala na prelome 17. a 18. storočia v Anglicku, mala ďalekosiahle následky na rozvoj miest, najskôr v Anglicku a neskôr aj v ostatnej Európe. Ale nebola to len industrializácia, dôležitú úlohu zohrali aj vedecké objavy a celkový technický pokrok. O viac ako sto rokov neskôr, teda približne od druhej polovice 19. storočia sa mestské novoty a vymoženosti postupne dostávali aj do Košíc. Najdôležitejšie z nich si priblížime v dnešnom článku.

Turizmus a rekreačné cestovanie vo voľnom čase sa v Uhorsku rozšírili v druhej polovici 19. storočia. Rozvíjajúci sa cestovný ruch vplýval aj na zvýšený počet cudzincov v mestách, a to viedlo podnikavých mešťanov k výstavbe prvých moderných hotelov. Luxusné košické hotely ako Schalkház a Európa sa stali nielen miestom ubytovania vzácnych hostí, ale aj centrom spoločenského života.