Výcviku pracovných psov sa venuje 55 rokov. Bardejovčan Ján Sudimák (68) je v rodokmeňoch najrozšírenejšieho plemena na svete – nemeckého ovčiaka, dnes už legendou. O tomto plemene, jeho histórii a výcviku práve dokončuje knihu.

Pracovala ako učiteľka, kníhviazačka aj robotníčka. Ako novinárka žila v Košiciach bohémskym životom intelektuálky z dobre zabezpečenej rodiny. V 29 rokoch prešla veľkým prerodom, stala sa z nej mučeníčka viery a svätica.

Med dodával malajskému sultánovi aj slovenskému prezidentovi. Jeho jedľovú medovicu považujú vo svete za najkvalitnejšiu referenciu. Bardejovčan Jozef Voľanský (50) začínal s jedným úľom, ktorý mal po otcovi na pôjde, dnes ich má 240.

S jeho menom sa spája 32 celovečerných filmov, množstvo dokumentov aj televíznych produkcií. Za svoje snímky získal celý rad ocenení na prestížnych svetových filmových festivaloch.

Požiare predstavovali hrozbu pre jestvovanie spoločenstva ľudí žijúcich vo vnútri mesta, ale aj v jeho najbližšom okolí. Ohrozovali životy a zdravie obyvateľov, poškodzovali a ničili ich majetok a narúšali ekonomicko-sociálne väzby mestskej komunity. Množstvo budov a domov postavených z dreva sa ľahko stávalo obeťou plameňov. Dôležitú úlohu v negatívnom slova zmysle zohrávala nepozornosť obyvateľov a mnohokrát slabé bezpečnostné opatrenia, výnimkou neboli ani podpaľačské útoky adresované konkrétnej osobe alebo celému mestu. Ako vypovedajú pramene a taktiež dobová literatúra, v 16. storočí vypuklo v Košiciach osem požiarov menšieho či väčšieho rozsahu.

Budova rodinného paláca Andrássyovcov na Hlavnej ulici bola postavená koncom roka 1898. Dal ju vystavať milovník umenia Dionýz Andrássy. Už od počiatku bola v prízemí plánovaná luxusná kaviareň, ktorá zaberala priestranné miestnosti zo strany Bielej ulice s celkovou rozlohou až 485 metrov štvorcových. Vchod do kaviarne bol umiestnený na nároží budovy. Súčasťou kaviarne bola krytá letná záhrada, ktorou je aj dodnes možné prejsť na Kováčsku ulicu.

Príchodom jari Hlavná ulica v Košiciach opäť ožíva, vyrojili sa terasy, na ktorých si obyvatelia Košíc a návštevníci mesta môžu oddýchnuť, občerstviť a pozorovať pulz centra mesta. Prechádzka po Hlavnej ulici v Košiciach je vždy zážitok a zvlášť, ak aj poznáme jej históriu, ako i históriu vzácnych stavieb, meštianskych domov či parkov, ktoré sa tu nachádzajú.

Vývoj názvov ulíc nám dáva obraz o vzťahu našich predkov, ale aj súčasníkov k historickým osobnostiam spätými s naším mestom či kľúčovým spoločenským udalostiam, ktoré sa stali súčasťou histórie nášho mesta. Mnohé názvy odzrkadľujú kultúrnospoločenské i geografické postavenie Košíc v minulosti i súčasnosti. Dominantnou ulicou metropoly východu je Hlavná ulica, ktorá sa už v priebehu 13. storočia stala centrálnou ulicou stredovekých Košíc. Vznikla popri starousadlíckej osade obývanej Slovanmi (na mieste dnešnej Kováčskej ulice) a terajšej Alžbetinej, v priestoroch ktorej sa usadili nemeckí kolonisti.

Hoci sa už po rokoch strávených v sedle bicykla považujem za celkom znalého pátrača po krásach východu, projekt vrchárskej koruny ma každý rok prekvapí nejakou ukrytou lahôdkou. Aj tohtoročná Vrchárska koruna Abova potešila moju dušu niekoľkými nepoznanými miestami a na jedno z nich sa vyberieme dnes.

Slnečné lúče sa na oblohe striedajú s búrkami, no zrážok nie je priveľa a lesy v okolí Košíc sú zjazdné bez problémov. V rámci dnešného objavovania vrcholov Vrchárskej koruny Abova sa tak vyberieme do pučiacich lesov. Ich súčasná svieža zelená farba je jednoducho pastvou pre oči.

Štvrtkové popoludnie, ja sa vraciam autom zo Spišskej Novej Vsi z otváracieho dňa prípravy tamojších hokejistov. Naladené mám Rádio Košice a Johny hlási počasie. „Prichádzajú pekné dni, užijeme si slnečný víkend so stúpajúcimi teplotami,“ vraví a vzbudzuje tak vo mne vnútornú radosť. To budú skvelé podmienky pre nás cyklistov.

Cyklistický víkend neodštartoval ideálnym počasím, no nebude to až také zlé, aby sme nemohli pomýšľať na splnenie ďalšej výzvy Vrchárskej koruny Abova.