V košických lesoch nerastú len huby či lesné plody, ale v posledných rokoch aj lavičky so zvieracou a rozprávkovou témou. Nech už sa vydáte na prechádzku z Bankova, Ťahanoviec či z Furče, pomôcť oddýchnuť si vám pomôže niektoré z diel rezbára Dávida Máriássyho.
V predošlom roku 2024 sa s novinkami z jeho dielne roztrhlo vrece a najnovšie lavičky „Bob a Bobek“ a „Slimák Maťo a škriatok Klinček“ sú na svojich miestach osadené len pár týždňov.
Rozprávkové lavičky tešia hlavne deti, no možnosť posedenia ponúkajú všetkým. A keďže vyhľadávam ako nadšenec horskej cyklistiky nové výzvy, skrsla mi v hlave myšlienka možnosti okruhu zostaveného z pospájania všetkých diel umelca, ktorý drevené skvosty v otvorenej dielni v Čermeli. Vo štvrtok som svoju myšlienku zrealizoval a celkový sumár okruhu sa parametrami 82,62 km a 1409 výškových metrov dokumentuje rozsiahlosť priestoru pokrytého kreatívnymi a farebne atraktívnymi lavičkami.
Štartujem z KVP, no klasickému začiatku cez polia ponad sídliskom sa tentoraz preventívne vyhnem. Stredajšia skúsenosť s týmto úsekom bola totiž hrozivá a po prejazde poľom sa bicykel na pár desiatkach metrov obalil ťažkým blatom natoľko, že sa mu prestali krútiť kolesá.
Spúšťam sa teda pekne po asfaltke do Čermeľa a na úvod sa presúvam na Alpínku. Na odbočke do známeho rekreačného strediska ma víta prvý z veľkých drevených reliéfov upozorňujúcich na vstup do mestských lesov.
Odtiaľ sa napájam na populárnu Starú spišskú cestu vedúcu na Bankov. Ešte v stredu bola pokrytá vrstvou snehu, vo štvrtok už po bielej farbe neostala ani stopa.
Prepojovacia asfaltová cesta medzi Alpínkou a Bankovom neponúka iba bezpečné stúpanie, ale aj prvú Máriássyho lavičku – diviaky.
Od rodinky diviakov pokračujeme na Horný Bankov a tu nachádzame hneď dve masívne lavice – dubovú so žaluďmi a lavičku dokumentujúcu banskú históriu tejto oblasti.
Okolo ďalšieho reliéfu s tématikou kaplnky sv. Jána Nepomuckého a jazvecou sa napájam na asfaltovú cestu smerujúcu na Jahodnú. V oblasti napojenia sa na KVP nás čakajú hneď štyri lavičky.
Priamo pri asfaltovej ceste pribudli najčerstvejšie prírastky – spomínaní Bob a Bobek s Maťkom a Klinčekom. Medzi nimi sa na druhej strane cesty nachádza Deduško Večerníček so svojim psíkom.
Smerovník neďaleko tohto miesta nás naviguje na KVP-čko, a po zjazde lesíkom prichádzame k altánku medzi dvoma veľkými lúkami. Teraz už len stačí zabočiť doľava a pokračovať popod les. Už po pár desiatkach metrov nachádzame zajačiu lavičku. Tá ponúka pekný výhľad na mesto a škoda len, že vandali už stihli odpíliť jedného zo zajacov. Zrejme nemali čím priložiť pod oheň a zvolili si tak tú najchrapúnskejšiu možnosť. Zaujímavosťou tejto lavičky je fakt, že jej súčasná poloha je už treťou. Pôvodne sa zajace nachádzali pod Girbešom, neskôr pri spomínanom altánku, ktorý sme pred malou chvíľou minuli.
Od zajačej lavičky sa vraciam lesom späť na asfaltovú cestu a pokračujem ňou ďalej smerom Jahodná. V tejto oblasti sa však ešte ukrýva víla Amálka a tak po prejazde popod elektrické vedenie smerujem na zvážnicu, po ktorej sa spustím a k Prameňu víl (pretína ju trail Johanka). Toto miesto bolo súčasťou vlaňajšej Vrchárskej koruny Abova a obšírnejšie sme si ho predstavili v tomto článku:
Od Amálky vedie veľmi príjemná lesná cesta späť na Horný Bankov, pričom v praxi ide o trasu spájajúceho pramene bývalého košického vodovodu. Pre menej náročných cyklistov sa tak uzatvára fyzicky nenáročný a pritom krásny okruh so siedmimi tématickými lavičkami.
Ja však pokračujem ďalej a od Prameňa víl sa tak vraciam späť na červenou značkou značenú Cestu hrdinov SNP. Prichádzam k altánku Sedlo pod kamenným hrbom a z červenej prestupujem na žltú turistickú značku. Tá ma sériou pekných otvorených lúk dovedie až k najvzdialenejšej lavičke, ktorá sa nachádza pri Rákocziho prameni. Jeho ozdobou bol roky veľký reliéf zobrazujúci Františka Rákocziho. Ten postupne nahlodal zub času a vlani z tohto miesta zmizol. Namiesto neho však pribudla lavička s témou slnečníc a včiel.
Po osviežení pramenistou vodou pokračujem ďalej po žltej, ale po prejazde najbližšou lúkou prechádzam na oveľa komfortnejšiu pevnú cyklocestu, ktorá ma dovedie až do lyžiarskeho strediska Jahodná. Konečne aspoň trochu bielej farby. Vleky ťahajú, lyžiari brázdia mäknúci sneh. Súčasné teploty dávajú tušiť, že tento pohľad už čoskoro pominie.
Z Jahodnej pokračujem hlavnou asfaltovou cestou na spojenie s hlavným ťahom medzi Košicami a Košickou Belou. Vstup do ďalšej lesnej fázy označuje ďalší veľký Máriássyho drevený reliéf, ktorý je tentoraz venovaný listom, hubám a sove.
Okolo zvieracieho cintorína prichádzam na Findorákovú a nasleduje príjemný zjazd do Čermeľského údolia. Pri smerovníku Baba lúka bočím doľava a pri Lesnej škole ma už víta ďalšie z diel košického rezbára.
Nasleduje najťažšie stúpanie dnešného okruhu – hore na chatu Hrešná. Priamo pri nej sa nachádza ďalšia lavička s témou samotnej chaty. Vypotené tekutiny dopĺňam nealkoholickým slivkovým pivkom, ktoré nechutí nikde tak, ako práve na Hrešnej. To si vychutnávam pri pohľade na Kavečany so zahmlenými Slanskými vrchmi v pozadí.
Z Hrešnej sa spúšťam do Kavečian a z parkoviska pod Vyhliadkovej veži na Hradovej bočím opäť do lesa. Na úvod sa osviežim pri prameni pátra Pia, potom prechádzam smerom ku Košickému hradu alejou drevených zvieratiek. Ich autorom však nie je Máriássy, ale rezbár Krajči (osadené tu boli už v roku 2008).
Po výstupe na Košický hrad samozrejme nemôžem opomenúť návštevu výhľadovej lávky a od nej sa potom spúšťam dolu lesom na veľkú výhľadovú lúku. Práve na nej sa totiž nachádza ďalšia krásna lavička – motýlia. Bonusom je ďalší z krásnych pohľadov na Košice.
Ostáva spustiť sa cez Podhradovú a presunúť sa na Aničku. Zber lavičiek sa však ešte ani zďaleka neskončil a ja sa tak cez obec Ťahanovce presúvam hore do ťahanovských lesov. Miestni poznajú panelovú cestu v lesoparku veľmi dobre a práve tá ma privedie k lavičke s rodinou rysov.
Od rysov pokračujem smerom nahor až ku krematóriu a na Zelenom dvore sa napájam na asfaltové prepojenie so sídliskom Dargovských hrdinov. Furčiansky lesopark je populárnym miestom bežcov i cyklistov a okrem iného ponúka aj dve masívne lavičky v oblasti Bortákovho prameňa. Priamo pri ceste ma víta salamandra, v lesíku pod ňou šantia pri studničke jazvece.
Po prejazde furčianskym lesoparkom dopĺňam v obchode na Lingove cukry a pokračujem smer Heringeš. Bytovky tu rastú ako huby po daždi, no vstupom do lesa nad chatovou oblasťou ruch veľkomesta opäť utícha. Radosť z pohodovej jazdy trochu uberá súčasné blatko, no dobrý pocit prinavracajú jedinečné pohľady na Jazero. Možnosť krátkeho oddychu ponúka náboženské miesto Oáza pokoja a potom sa už ostáva spustiť do Krásnej. Mostíkom ponad Hornád prichádzam na sídlisko Nad Jazerom a tu ma už pri obľúbenej vodnej ploche čaká ďalšia tématicky vhodne zvolená lavička. Jej kráľovnou je biela labuť, nechýbajú bambusový porast a kapor.
Ostáva posledná lavička a tá sa nachádza najbližšie k môjmu domovu. Z Jazera sa presúvam cyklocestou popri Hornáde do centra mesta a následne stúpam cez Terasu až do Borovicového hája. Pri vstupe z jeho hornej časti už objímajú deti milé postavičky zajka a krtka. V priľahlom altánku trpezlivo počkám, kým sa deti vyšantia, dopíjam gajdovku načerpanú ešte na Aničke a následne robím posledné fotky rozprávkového okruhu. Ostáva vrátiť sa na KVP a dopriať bicyklu nevyhnutnú sprchu vo wapke.
Na záver ostáva dodať, že Máriássyho lavičky ponúkajú priestor pre viacero kratších okruhov a v krajšom počasí si ich určite užijete ešte oveľa viac. Hľadanie a objavovanie tematických diel vyrezávaných z dreva je inšpiratívne a ja sa už teraz teším na ďalšie takéto prírastky v košických lesoch.
