Prišlo to ako prílivová vlna, nie taká rozhnevaná z búrky, čo sa náhle vynorí nad oceánom z tmy. Táto sa priblížila pomaly, za denného svetla a najprv do nás len tak ťukla ako hladný žralok.
Pred pár dňami som v jednej relácii počul vetu: Verím, že sa život čoskoro vráti do starých koľají. Priznajme si, viacerí si povzdychli veľmi podobným spôsobom.
Aj toto by mohlo byť motto dnešného dňa, ktorý má prívlastok Deň šťastia, a to dokonca medzinárodne. Symbolika, čo poviete. V čase, keď sa všetci potrebujeme spamätať z okolností, ktoré sa okolo nás dejú, nám svet ponúka trošku šťastia aspoň takouto formou.
Just under half of those UK citizens who took part in the 2016 referendum voted to remain in the EU. I have no beef with them. I wish the rest of the country a most miserable and isolated future, in which they finally realise that the Empire is long dead, the UK is now nothing more than a small country in the middle of a cold sea, and the EU and immigrants were never the real source of their problems.