Dôstojníčka medzinárodnej výletnej lode Silvia Kulichová z Košíc píše o tom, ako na korone stroskotali lode...

KošiceVašimi očami

Prišlo to ako prílivová vlna, nie taká rozhnevaná z búrky, čo sa náhle vynorí nad oceánom z tmy. Táto sa priblížila pomaly, za denného svetla a najprv do nás len tak ťukla ako hladný žralok.

Ani sme sa nepohli, no vedeli sme, že to príde, jednoducho to bola len otázka času, kedy zatvoria aj nás. Aj tak sme sa držali dobre, práve sme vplávali do Panamy, no zrazu sme dostali stopku.

Chýr o korone sa za nami ťahal ako ropná škvrna, ktorá sa nedá len tak ľahko odstrániť, a kým sme sa preplavili na druhú stranu panamského prieplavu, už bola všade okolo nás..

Iste, prichádzali k nám správy od našich kolegov z celého sveta o situácii o COVID-e, boli sme v kontakte s domovom. Rušili sme všetky plavby pre pasažierov z infikovaných oblastí, a to najviac Talianov, nepriberali sme ani zamestnancov, ktorí mali nastúpiť do služby z krajín na červenej listine. Keďže náš domovský prístav na sezónu je Miami v USA, už dlhšie sme mali sprísnené hygienické opatrenia, pred službou sme každé ráno chodili na merania teploty, nič sme nenechali na náhodu.

Foto
Moja milovaná posádka, nájdete Slovensko?  / SK

Dva mesiace od poslednej plavby s pasažiermi sme vylodili aj zvyšok posádky z našej flotily. Loď osirela, už tú ostali len posledný mohykáni, muži na mostíku, bez ktorých loď nemôže ani kotviť, plus technici, kuchári a lekár – dokopy 50 ľudí. My ostatní sme nasadli na gumené člny a vylodili sa pri Colone a ďalej nás previezli do Panama City, odkiaľ sa letelo domov.

Bol to zvláštny pocit opúšťať loď, ako keby sme utekali, ale pred čím? Pred nami sa netýčila kryha ľadu, nenarazili sme, hoci nás všetkých premkol mrazivý pocit. Neboli sme v severnom Atlantickom oceáne a, našťastie, ani na rovnobežke 41°43′57′′ N 49°56′49′′ W, kde odpočíva na dne morskom Titanic.

Namiesto toho sa loď kolísala v páľave Panamského slnka na rovnobežke 8°59'50.269" N -79°35'28.326" E, ktorej súradnice už nikdy nezabudneme.

Kapitán sa k nám prihovoril poslednýkrát a zaželal nám bezpečnú cestu domov, chvíľu zaváhal a  dodal: „ci vedremo presto“ – uvidíme sa skoro. Náš cukrár Gianni zodvihol hlavu a zasalutoval: no na tak skoro to zase nevidím commandante, hlesol. A pokračuje: môj dedo má starý čln, možno ho opravím a vydám sa loviť ako ten „Starec a more", veď v mori je rýb stále dosť.“ My všetci len mlčky prikyvujeme a rozmýšľame, aké to na mori bude po korone.

Foto
Flotila našich lodi odkotvená na Tenerife / SK

A čo s námorníkmi?

Oceány si vydýchnu, aspoň na chvíľu to nebude vyzerať ako na križovatke v Jakarte, veľryby môžu voľne migrovať a hrozí menšie nebezpečenstvo kolízie, emisií a zamorenia.

A čo s námorníkmi? Nuž tak, ako všade inde, musia si počkať na novú vlnu, ktorá pozdvihne ekonomiku tam, kde sa zastavila. No najdôležitejšia súčasť a hnacím motorom sú pasažieri, teda vy, teda všetci tí, ktorí chcú zažiť morský vánok na svojich tvárach  a plachtiť v ústrety nepoznaného.

V tomto priemysle ide o obrovské peniaze, lodné spoločnosti sa predháňajú, kto zarobí viac a kto je prestížnejší. Svet je vyhladovaný po nových obzoroch, predsa len nejaké gény dobyvateľov nám ešte kolujú v žilách. Síce od čias Kolumba už pretieklo veľa vody, ale dnes sa na lodi dostanete skoro všade. Záleží už len na tom, kto na to má. Trh sa prispôsobil aj tomu, hlavne veľké lodné spoločnosti zarábajú aj na balíčkoch pre rodiny a seniorov. Atrakcií je na mori viac než dosť a i počas krízy sa stavia ďalej.

Kedy opäť vyplávame, vie len more a ten hore, respektíve majitelia lodných kolosov, ktorí počítajú straty. Posádka sa rozpŕchla do všetkých kútov sveta, od Filipín až k Severnému pólu a venujú sa umývaniu riadov a rybolovu.

Lode odpočívajú v prístavoch a vy si dovtedy môžete naplánovať svoju Odyseu, keď Poseidón ovládne znovu moria a oceány, buďte pri tom.

Silvia

 

RUBRIKA VAŠIMI OČAMI JE PUBLIKOVANÁ BEZ NOVINÁRSKEHO ZÁSAHU. Vyjadruje názory, postrehy a postoje našich čitateľov, dáva priestor ľuďom, ktorí chcú širokej verejnosti prostredníctvom blogov povedať viac o tom, čo ich zaujíma, baví, trápi, hnevá. Predchádzajúce blogy si môžete prečítať v rubrike Vašimi očami. Redakcia KOŠICE ONLINE tému nespracovala spravodajsky, nekontaktovala dotknuté strany ani kompetentných. Ponúkame tento doslova „nedotknutý“ text, ktorého autorkou je Silvia Kulichová.

Ak máte rovnako chuť napísať o svojom živote, skúsenostiach, radostiach i zážitkoch, budeme radi ak sa ozvete na info@kosiceonline.sk, ďakujeme. 

Komentáre