Skús si aj ty odpovedať na otázku, kde by bolo Slovensko, keby ich nezabili.
Bola som plná ideálov a snov. Pocity eufórie sa striedali s obavami z nepoznaného. Zdanlivo obyčajný februárový pondelok sa stal novým začiatkom. Smrť dvoch mladých ľudí, takmer rovesníkov, praskla moju bublinu, v ktorej som žila a zastavila kolobeh stereotypu. Entuziazmus nahradila bezmocnosť, hnev či frustrácia. V jeden tatranský večer sme sa vybrali do Popradu na prvé pietne zhromaždenie za Jána a Martinu. Stáli sme tam v zime a mraze, nikto sa nezmohol ani na slovo. Niektorí sa v tichosti pomodlili, iní si uctili ich pamiatku a dav ľudí sa rozpŕchol späť domov. Vtedy sme ani len netušili, že smrť investigatívneho novinára a talentovanej archeologičky vyvolá najväčšie protesty od Nežnej revolúcie.
Budúcnosť
Počula som niekoľko príbehov o zastrašovaní novinárov. Myslela som si, že takéto mafiánske praktiky ostali pochované v 90. rokoch. Veď predsa žijeme v demokratickej a slobodnej spoločnosti, ktorú si na námestiach vybojovala generácia našich rodičov. Preto teraz bojujeme aj my, a to za spravodlivosť. Nielen kvôli Janovi, ale aj kvôli nám, našim deťom, našej budúcnosti.
Smrť týchto snúbencov spustila lavínu demisií politikov či odhalených káuz. A nám dodala ešte viac odvahy hľadať pravdu. V týchto dňoch sa pozeráme na možných páchateľov, sprostredkovateľov a objednávateľov tohto odsúdeniahodného skutku, ktorí sú prepojení až na najvyššie miesta v súdnictve či v politike.
Rok čo rok
Možno som plná ideálov a snov. Keď vidím desaťtisíce ľudí v slovenských mestách a metropolách sveta. Keď môžem byť aj ja súčasťou tejto zmeny. Keď môžem a aj budem donekonečna vysvetľovať známym, priateľom či susedom, že pamiatku Jána a Martiny si budeme pripomínať rok čo rok. Pretože vražda novinára je útokom na demokraciu a slobodu štátu. Skús si aj ty odpovedať na otázku, kde by bolo Slovensko, keby ich nezabili.
Som plná ideálov a snov, pretože verím v lepšiu budúcnosť našej krajiny. Verím, že smrť Jána a Martiny nebola zbytočná. Verím, že aj keď na východe nič nie je a v Bratislave sa nežije skutočný život, tak už o pár dní môžem prispieť k zmene, za ktorú bojoval aj jeden z nás a zaplatil za to životom. Vďaka, Jano. Verím, že sa raz tam hore niekde stretneme.
JANKA