„Druhé najväčšie slovenské mesto, majúce dnes 76.000 obyvateľov, je iste prirodzeným i kultúrnym strediskom celého východného Slovenska.“ V dobových košických novinách spred 90 rokov, konkrétne z júna 1935, sa objavila rozsiahla reportáž venovaná mestu Košice. Článok zachytáva nielen aktuálne problémy a výzvy rýchlo rastúceho mesta, ako je bytová výstavba, školstvo či potreba infraštruktúry, ale venuje sa aj pohľadu na históriu Košíc a ich prirodzenému postaveniu ako kultúrneho, hospodárskeho a správneho centra východného Slovenska. Súčasťou tohto zaujímavého článku boli aj zaujímavé dobové fotografie, ktoré dotvárajú obraz mesta v medzivojnovom období.
Text z júna 1935 z dobových košických novín je o význame Košíc ako prirodzeného správneho a kultúrneho centra východného Slovenska. Zdôrazňuje potrebu decentralizácie štátnej správy a investícií do mesta vrátane vybudovania vysokých škôl a ďalších inštitúcií, aby sa Košice mohli ďalej rozvíjať. Argumentuje tiež, že vzhľadom na geografickú polohu a historické dôvody by si Košice zaslúžili väčšiu podporu zo strany štátu.
„Nie je však strediskom správnym, lebo po zrušení župného zriadenia niet tu politického úradu vyššieho stupňa. A preca vidíme, že Košice sú naozaj takýmto strediskom: železnice tu sústreďujú svoju správu nielen pre východné Slovensko, ale i pre Podkarpatskú Rus, podobne poštová správa, finančná správa, ba i súdnictvo (vrchný súd pre východné Slovensko a Podkarpatskú Rus). Najmä príklad vrchného súdu je významný. Nemáme v žiadnej inej zemi našej republiky dva vrchné súdy, lebo Praha je ideálnym zemepisným stredom Čiech, a ani Brno nie je zle položené v zemi Moravsko-sliezskej. Inakšie je tomu na Slovensku, kde hlavné mesto leží na samom západnom konci zeme, súc vzdialené od najvýchodnejších okresov slovenských 10, 12 ba i viac hodín rýchlikom. Za tohoto stavu vecí je otázkou nielen úzko košickou, ba ani nielen východoslovenskou, ale celoslovenskou zriadenie expozitúry krajinského úradu bratislavského v Košiciach. Pritom si netajíme, že expozitúra má význam najmä pre Košice, že je to otázka alebo ďalšieho vzrastu a rozkvitania mesta, alebo pozvoľného upadania. Pritom je to však tiež otázka decentralizácie politickej správy, ktorá by doniesla osoh celému Slovensku.
Košice sú, ako sme povedali, strediskom i kultúrnym. Po tejto stránke tiež treba účinnej pomoci štátu. Rýchly vzrast mesta postavil mestskú správu pred mnohé naliehavé úkoly a uvalil na mesto početné nové výdavky. Nie je teda div, že mesto si želá, aby štátna správa nezabúdala na svoje záväzky podporovať hmotne košické školstvo, ktoré dnes trpí veľkým nedostatkom učební. To je problém školstva ľudového a meštianského. Je tu však tiež otázka reálneho gymnázia, ohromného ústavu s 1000 žiakmi, umiesteného nevhodne v starej budove a núteného užívať cudzích miestností. Mesto je ochotné prispeť na stavbu nového ústavu podľa svojich síl, najmä venovaním pozemku. Za starej éry malý Košice tiež vysokú školu, zemedelskú akadémiu. Tá bola premenená po prevrate na strednú hospodársku školu. Mesto preto za podpory celého Slovenska žiada, aby v Košiciach bola vybudovaná slovenská technika. Otázka nie je neriešiteľná, ba, ona ani neznamená také veľké finančné náklady, ako sa obyčajne súdi. Sú tu možnosti, ako po adaptáciách ústav umiestiť, lebo v Košiciach sú dva veľké štátne objekty, ktoré budú alebo môžu byť uvoľnené. Tieto otázky nie sú len úzkym záujmom košickým, ale celoštátnym. Za starej éry sa význam Košíc chápal a mesto bolo podporované. Z národnostne-politických dôvodov. Z tých istých dôvodov by malý byť i dnes podporované snahy Košíc o to, aby sa mesto stalo naozaj správnym a kultúrnym strediskom celého Slovenska, ako je na to určené.“
Bytová výstavba
Článok sa venuje aj rozsiahlej bytovej výstavbe v Košiciach, ktorá bola reakciou na prudký nárast obyvateľstva po roku 1920. Popisuje viaceré kolónie a stavby určené pre štátnych zamestnancov, robotníkov i rodiny, ako aj zapojenie mesta, štátu a súkromného sektora do riešenia bytovej krízy. Zároveň upozorňuje na ďalšie naliehavé problémy, ako je nedostatok škôl a učební, potreba budovania verejných objektov a infraštruktúry, čo všetko má zásadný význam pre budúci rozvoj mesta.
„Náhly a neúmerný vzrast obyvateľstva mesta Košíc o 8627 duší za roky 1911 až 1920, a ďalších 17.279 v rokoch 1921 až 1930 mal okrem priaznivých vplyvov národnostných, obchodných a provozných, školských, kultúrnych a hospodárskych aj svoje dôsledky ubytovacie, ktoré pôsobily a do dnes pôsobia mestu veľké starosti, ktoré sa so dňa na deň zväčšujú hospodárskou krízou, nezamestnanosťou a denne sa opakujúcim deložovaním chudobných rodín z bytov, za ktoré tieto nemôžu zaplatiť smluvené nájomné.
Tak rýchly a veľký vzrast obyvateľstva mesta žiadal aj úmerné rozšírenie mesta po stránke bytovej. Bolo treba celých nových štvrtí a tisíce bytov k umiesteniu rodín, ktoré boly umiestené alebo provizórne, alebo len núdzové, ale všetko to dosiaľ nestačilo.
Treba zdôrazniť, že najmä a v prvom rade konala tu svoju povinnosť štátna správa, ktorá pod iniciatívou vlastnou a za spolupôsobenia rôznych bytových družstiev sa postara v prvom rade o ubytovanie rodín štátnezamestnaneckých stavbami celých blokov domov na severnej a južnej časti mesta, z ktorých najvýznamnejšie sú: „Poštová kolonia, domy Komenského ústavu, budovy družstva štátnych a verejných zamestnancov na Komenského a v Tomášikovej ulici, činžovně domy družstva „Poštová rodina“ v Tomášikovej ulici, domy pre dôstojníkov a vojenských gážistov, Masarykova kolonia bankových úradníkov, obytná časť štvrť jednoposchodových domov na uliciach Národnej, Ľva Tolstého a Cimburkovej, kolonia činžákov železničných zamestnancov na Letnej, Jarnej a Jesennej ulici, kolonia rodinných domkov a víl u magnezitky a mestskej pily, nájomné domy továrne na tabak, postavené na rohu ulíc Garbiarskej a Haťových riadkoch, budovy finančného rezortu na Vodnej ulici, štátne obytné domy v uliciach Rašínovej, Hrnčiarskej a Rehora Urama Podtatranského, domy družstva policajných zamestnancov, domy družstva štátnych a súkromných zamestnancov v Palatinskej ulici a mnoho iných.
Týmto výpočtom budov, ktoré si vyžiadaly stamilionových nákladov, nie je ešte vyčerpaní všetko to, čo sa v Košiciach uskutočnilo od prevratu po stránke bytovej. Svojou hrivnou prispelo ad mnoho súkromníkov stavbami vlastných rodinných domkov a víl, roztrúsených po celom obvode mesta. Konečne aj samotné mesto Košice sa postaralo o ubytovanie asi 100 rodín postavením 32 rodinných domkov pre zamestnancov mestských verejných podnikov a o 30 domkov s 56 bytmi, postavených na Troch Hôrkach svojpomocnou akciou pre tie najchudobnejšie, z bytov deložované rodiny robotnícke.
Dnes najpálčivejšou a starosti najviac pôsobiacou otázkou je ubytovanie deložováných a nezamestnaných robotníckych rodín, počet ktorých vzrastá zo dňa na deň. Táto záležitosť je dnes vážnou otázkou sociálnou a mesto Košice tu stoji pred ťažkými a vážnymi úkolmi, ktorých riešenie sa nedá odkladať do nekonečna.
Ďalšou, nad iné dôležité a veľmi ožehavou otázkou je košické ľudové, meštianské aj stredné školstvo.
Dnes chýba mestu 85 učebien pre školy ľudové a 20 učebien pre školy meštianské. Celé úsilie mestskej správy smeruje k tomu, aby bolo postarané o nápravu, ale dobrá vola aj neúnavná práca príslušných činiteľov mesta je tu hatená nedostatkom finančných prostriedkov a ťažkosťou získania potrebného úveru na trhu peňažnom. Po niekoľkoročnom úsilí sa konečne podarilo, že bude možno započať snáď ešte v tomto roku stavbou ľudovej školy o 20 učebnách v severnej časti mesta a so stavbou učňovskej odbornej pokračovacej školy vo Freblovej záhrade na rohu ulíc Júliusovej, Modlitebnej a Abovej.
Tiež ohľadom stavby nových meštianskych škôl, nového slovenského reálneho gymnázia štátnej reálky bude naviazané v najbližšej dobe jednanie s príslušnými rezortmi štátnej správy, aby mohly byť zistené predpoklady a podmienky pod ktorými by stavba uvedených škôl bola možná a tak uskutočniteľná, aby sa mohly urobiť príslušne propočty a plány podľa ktorých rozdelením práce na určitý počet rokov prikročilo by sa po programovej a plánovitej dohode so štátnou správou k postupnému budovaniu chýbajúcich škôl a k odstraňovaniu školských nedostatkov, aby aj po tejto pre nás tak dôležitej, kultúrnej a národnostne osožnej stránke mesto Košice nezostalo pozadu za inými mestami v republike. Práve na tomto poli pôsobenia je iste školská otázka nad iné dôležitá a nemá byť pustená so zreteľa. Mesto Košice má ešte mnoho iných povinností a starostí spojoných s úpravami a budovaním ulíc a ciest, regulovaním rieky Hornádu, zamýšľanými stavbami kúpališť, mestskej tržnice, jatiek, atď. Sú to všetko úkoly vyžadujúci milionových nákladov, ich nesenie je len postupne možné a tvorí úsek práce, ktorý zapadá do celého mestského hospodárstva. Je to opäť zvláštny veľmi dôležitý obor ťažkej a zodpovednej činnosti, ktorá mestskú správu v dohľadnej dobí očakáva a musí byť uskutočnená.“
Autor: HistoricKE