Na Art Filme sa zaradil medzi najmladších laureátov prestížneho ocenenia.
„Herec si musí obľúbiť kameramana. Keď má kameramana, má všetko.“ Aj tieto slová odzneli na tlačovej besede s laureátom ocenenia Hercova misia. Milan Ondrík je vyučený umelecký rezbár, boxer, milovník umenia a divadelný či filmový herec, ktorý vyrastal na dedine a na svoje prvé filmové nakrúcania vôbec dvakrát zaspal, a tak v podstate odštartovala jeho kariéra:
„Keď ma oslovil Art Film, že či prijmem ponuku, že dostanem cenu, prvá reakcia bola, že predsa to sa odovzdáva ľuďom v staršom veku, čo tým chcete naznačiť, že mám končiť? (smiech). Ja odpovedám, že nekončím a potom som si naozaj uvedomil, že mám za sebou veľa práce a poviem úprimne, že dávam si aj trošku pauzu, lebo mám pocit, že ma bolo veľa za posledné obdobie. Ale veľa v zmysle, že každú prácu som si vykonával plnohodnotne a poctivo, nič som sa nesnažil oklamať. Neznamená, že som unavený, práve naopak, ja mám veľmi veľa energie.“
Herec aktuálne nakrúca snímku Bojovník v Čechách, pričom sa boxu a zápasníctvu venuje aj ako záľube, čo, ako sám uviedol, v tomto filme aj zúžitkoval a využil. Pri výberovom konaní na obsadenie do tohto filmu komisii uviedol, že keď ho neobsadia, nikto to nezahrá lepšie ako on. Nie preto, že by bol príliš sebavedomý, ale preto, že to myslel naozaj úprimne. Za jedny zo svojich najťažších filmových úloh považuje tie v snímkach Miki a Otec od režisérky Terezy Nvotovej.
U mnohých Milan Ondrík zarezonoval až vďaka snímkam o mafiánovi Mikulášovi Černákovi:
„Veľmi veľa reakcií bolo, že kto ho zaplatil a kde bol doteraz. A moja odpoveď je taká, že ja som zavretý v divadle 23 rokov, ja na sebe neustále pracujem, zavretý pred kamerou 23 rokov, a to, že vlastne nejaký film vystrelí alebo niečo, ja mám za sebou veľmi veľa snímok a málokto o tom vie. Milka Vášaryová povedala raz, že Milanko, my žijeme v bubline. Každý večer dostávame kytice v Národnom divadle a ocenenia od divákov v rámci potlesku a potom si prečítam, že do divadla chodí 2,7 percenta ľudí na Slovensku.“
Prvý film, v ktorom Milan Ondrík účinkoval ešte ako študent, bol Kruté radosti v roku 2002 aj s kolegom Lukášom Latinákom. Zlom podľa Milana prišiel, keď ho obsadil Marko Škop do filmov Eva Nová (2015) a Nech je svetlo (2019). Vtedy sa rozhodol, že sa tomu chce venovať naplno:
„Mne povedal Marko jednu vec, Milan, nerozmieňaj sa na drobné. A napriek tomu, že sme mali finančné problémy, nešiel som do televíznych projektov, išiel som do rizika, lebo som si povedal, že ja chcem byť divadelný a filmový herec. Išiel som do rizika, ktoré, zdá sa, že aj vďaka tomu som tu.“
Ako uviedol, Košice sú podľa neho európske mesto, multikulturálne a navštevuje ho aj súkromne s rodinou:
„Košice mám naozaj rád. Teraz sme tu v Kulturparku a viackrát sme tu hrali s Teatrom Tatrom Majstra Margarétu, mám to s tým spojené, nezabudnuteľné zážitky. Pred rokom sme boli v Košiciach s rodinkou, chcel som im ukázať Košice a ľudia, ktorí sa pristavovali, boli naozaj vrúcni.“
Milan Ondrík je jeden z najmladších laureátov ceny Hercova misia. Úplne najmladšou však bola v roku 2013 herečka Barbora Bobulová:
„Moja hercova misia je byť dobrý človek, byť dobrý otec. Keď budú moje deti dospelé alebo budú staršie, povedia, že mali sme otca, ktorý bol dobrý otec, a to je moja hercova misia. Alebo ľudia, ktorí si na mňa spomenú, keď už tu nebudem, povedia, že to bol dobrý človek. Ja viem, že veľa ľudí povie, že on bol taký alebo taký, ale ja som šťastný, že mám okolo seba ľudí, o ktorých môžem povedať, že sú dobrí ľudia. Mám veľmi rád dobrých ľudí a mám pocit, že ich je veľa.“