Prestížne ocenenie je určené pre významné osobnosti kinematografie za ich mimoriadny prínos filmovému umeniu.
Najstarší a najväčší filmový festival na Slovensku Art Film čoskoro dopíše svoju 31. kapitolu. Bohatý program dnes večer vyvrcholí záverečným ceremoniálom. Okrem toho, že Modrý anjel odletí do rúk ďalších umelcov, organizátori odovzdajú aj ocenenie Zlatá kamera, ktoré je určené pre významné osobnosti kinematografie za ich mimoriadny prínos filmovému umeniu. Tento rok ho získa slovenský kameraman Martin Štrba:
„Veľmi ma to príjemne a intenzívne prekvapilo, že je tá odozva, niečo robíte, niečo sa snažíte vytvárať a cítite, že má to zmysel, nemá to zmysel? Niekto vám potvrdí, že má to zmysel. Sú rôzne České levy, Slnká v sieti, ale toto je cena za prínos slovenskej kinematografii. Dúfam, že ešte niečo prinesiem aj po nej.“
Jeho cesta k filmu však nebola priama. Najprv mal podľa vlastných slov blízko ku fotografii:
„Ono to začalo pri fotografii. Ja som sa začal v prvom rade zaujímať o fotografiu. Študoval som na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave fotografiu u Miloty Havránkovej. Tá mi toho dala veľmi veľa, ako osobnosť asi najviac.“
Kroky nádejného fotografa smerovali z Levíc do Bratislavy, kde strávil študentské časy:
„Ešte z čias mojej základnej školy, kde si moju mamu predvolali, že čo budeme s ním robiť, furt čumí z okna, ale tak okno, výrez – to bola tá prapodstata – pohľad z okna. To ma posunulo ďalej, a práve Milota Havránková vedela tento môj príbeh preklopiť do toho, že som sa vôbec začal zaujímať o fotografický obraz.“
Venovať sa fotografii na profesionálnej úrovni nie je jednoduché. O to viac, ak ide o analógové obrazy a hodiny v tmavých komorách, čo potvrdil aj Martin Štrba:
„Potom som začal mať zdravotné problémy, ekzémy – malá komora, chemikálie...Dozvedel som sa, že pri filme sú laboranti v bielych plášťoch, že to nemusím robiť ja. Samozrejme, film ma vtiahol ešte inak, pohyblivé obrázky, ale tam bola transformácia k filmu.“
Martin Štrba napokon študoval kameru na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe. Následne odštartoval úspešnú kariéru a podieľal sa na desiatkach filmov. Najčastejšie spolupracuje so slovenským režisérom Martinom Šulíkom. Aké nakrúcanie mu však najviac utkvelo v pamäti?
„Posledný výrazný bol Ema a smrtihlav s Ivetou Grófovou, zo začiatku s Petrom Krištúfkom. Ako viete, mal to režírovať, ale tragicky umrel. Tak sme to posúvali, ďalej sa toho ujala Iveta. To bola pre mňa veľmi ozdravná spolupráca.“
Snímka Ema a smrtihlav získala z dvanástich nominácií sedem národných filmových cien.
„Na základe rozhovorov s ňou sme to viedli niekde medzi objektívnym dokusnímaním a ručnou kamerou, ale až do takej kombinácie subjektivizácie z pohľadu hlavnej predstaviteľky, aby to išlo aj do obrazu, aby sa kontúry reality trošku inak rozostrovali, to bola veľmi silná spolupráca,“ dodal ocenený kameraman.
Martin Štrba je jedným z najlepších slovenských kameramanov všetkých čias. Svedčí o tom aj štátne vyznamenanie – Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenska, najmä v oblasti filmu, ktoré si prevzal v roku 2023. Zbierku prestížnych ocenení vrátane Českého leva či Slnka v sieti dnes rozšíri Zlatá kamera.