Po príjemnom a slnečnom týždni prišiel pochmúrny víkend. Sivá obloha sprevádzaná mrholením umocnila atmosféru krásnej, no zároveň smutnej turistickej akcie spojenej so silnými emóciami.
V rámci dušičkového obdobia sa totiž členovia ôsmich košických klubov združujúcich približne 700 turistov už od roku 1999 schádzajú pri pamätnej mohylke pod horskou chatou Predná holica. Turisti tam využívajú možnosť navštíviť otvorenú kaplnku (deje sa tak iba v rámci tejto akcie a odpustu), no predovšetkým spomínajú na tých, ktorých už vedú značky na nebeských chodníčkoch. V rámci pietneho aktu tradične pripínajú na mohylku nové štítky s menami turistov, ktorí opustili svet živých počas uplynulého roka.
„Tu na Lajoške sa stretávame už 27 rokov a zakaždým spoločne spomíname na tých, ktorí už nie sú medzi nami. Na jednej strane je to smutné, na strane druhej si všetci uvedomíme, že čas strávený na tomto svete je potrebné využiť naplno,“ rozhovoril sa Peter Dombrovský, ktorý je už od roku 1975 predsedom oddielu pešej turistiky Slávie UPJŠ Košice. „Tentoraz sme sa tu stretli v mokrom, nepríjemnom a usmoklenom počasí. Ani to však nemôžeme považovať za zlé. Pobyt v prírode je totiž nádherný za každých okolností a mňa osobne dokonca chôdza v takýchto podmienkach nadhadzuje a kráčam s väčším elánom.“
Skúsený turista si pamätá ešte aj časy, keď bola drevená tabuľa na mohylke prázdna. Po tomto víkende už obsahuje 67 štítkov.
„Bohužiaľ, mená na nej pribúdajú každý rok. Za každým štítkom je krásne prežitý život a všetky tieto mená ostávajú v našich pamätiach,“ povzdychol si Dombrovský.
Na drevenú dosku mohylky pribudlo tentoraz päť štítkov s menami šiestich zosnulých turistov. Na spoločnom sa ocitli bratia Julo a Miro Dučaiovci z Turist klubu. Do večnosti vstúpili aj Medard Dzúrik z Pozemných stavieb, Boris Kolenka z KT Víkend, Ladislav Cechlár zo Slávie UPJŠ a Maroš Šarvanec z TOM Salamander. Viacerí z nich predstavovali veľké osobnosti turistického, ale aj spoločenského života.
Syn Ladislava Cechlára pri pietnej udalosti prevzal čestnú medailu slovenských turistov, ktorú udelil výkonný výbor Klubu slovenských turistov (KST) in memoriam za významný prínos vodnej turistiky.
Laco Cechlár bol členom KST od roku 1979 a vodáctvo bolo jeho celoživotnou vášňou. Do klubu Slávia UPJŠ vstúpil krátko po svojom príchode za štúdiom do Košíc a neskôr bol aj jeho predsedom. Keď sa v roku 1986 takmer utopil pri jarnom splave Hnilca, rozhodol sa venovať zvýšenú pozornosť bezpečnosti vodákov. V tomto smere odviedol kus práce v rámci zacvičovania lektorov kanoistiky, bol inštruktorom letnej školy kanoistiky a organizoval vodácke zájazdy. Okrem Dunajca či milovanej rakúskej rieky Salza organizoval od roku 2008 zájazdy na splavovanie riek v Grécku, Francúzsku či Čiernej hore. V spolupráci s Erikom Balážom vybavil vodákom možnosť oficiálneho splavovania rieky Belá od sútoku Tichého a Kôprovského potoka.
Výchove novej generácii turistov sa venoval aj Medard Dzúrik, ktorý bol okrem peších túr veľmi aktívny aj v rámci práce s mladými lyžiarmi.
Maroš Šarvanec začínal s turistikou už ako trinásťročný v už neexistujúcom oddiely TOM Bivak a neskôr si založil s priateľmi Klub priateľov prírody. Neskôr sa presunul do TOM Salamander a tam sa venoval organizácii pretekov turistickej zdatnosti a orientačnému behu. Pracoval aj v štruktúrach KST, kde bol niekoľko rokov predsedom sekcie mládeže. Zároveň bol lektorom a cvičil nových vedúcich TOM a rozhodcov pretekov turistickej zdatnosti. Aktívne sa venoval všetkým druhom turistiky, pred necelými dvomi týždňami ho však zradilo srdce.
Vášnivými turistami boli aj bratia Dučaiovci, ktorí boli známi aj svojim inteligentným a svojským humorom.
Predovšetkým cykloturistickú obec v auguste zasiahla správa o smrti Borisa Kolenku. O život prišiel počas svojho posledného cyklovýjazdu na Rankovské skaly, dva mesiace po oslave šesťdesiatín. Bol organizátorom a rozhodcom mnohých podujatí, jeho srdcovou záležitosťou boli jarný a jesenný Bikertest. Ako organizátor však pomáhal aj s Medzinárodným maratónom mieru či pretekmi Okolo Slovenska.
„Spomínajme na tých, ktorí tu už nie sú. Zároveň sa však otočme okolo a hovorme s tými, ktorí stoja po našom boku. Budeme to totiž odkladať, až to nestihneme. Žime naplno, komunikujme a povedzme si, že sa máme radi. Tomu štítku to už potom budeme hovoriť nadarmo,“ vyslala pravdivú prosbu všetkým zúčastneným predsedkyňa Klubu rodinnej turistiky Košice KRTKO Eva Dučaiová.