Ako voľbu Eduarda Beneša opisovali slovenské a maďarské košické noviny? V decembri 1935 sa Československo ocitlo na historickom rázcestí. Keď sa prezident Tomáš Garrigue Masaryk pre zdravotné problémy rozhodol vzdať prezidentského úradu, parlament stál pred voľbou jeho nástupcu. Od prvého momentu mal najväčšie šance dr. Eduard Beneš. Samotná voľba druhého prezidenta Československej republiky mala vtedy celoštátny i medzinárodný význam, a tak sa výrazne odrazila aj v košickej tlači. Slovenské i maďarské noviny v Košiciach o nej písali podrobne, no každé v inom tóne, s inými dôrazmi a z inej perspektívy.
Slovenský pohľad: Beneš ako pokračovateľ Masarykovej republiky
Slovenská košická tlač, predovšetkým denník Slovenský východ, venovala voľbe druhého československého prezidenta mimoriadnu pozornosť a spracovala ju v niekoľkých rovinách – ako politickú udalosť, štátoprávny akt, aj ako symbolické pokračovanie republiky po Masarykovi.
Už samotný štýl článkov bol výrazne slávnostný a hodnotiaci. Voľba prezidenta sa nepredstavovala len ako parlamentná procedúra, ale ako historický okamih, ktorý sa odohráva „na mieste, kde tisícročná tradícia štátu prehovára z hradných múrov“. Pražský hrad, Vladislavská sieň, vyvesenie prezidentskej zástavy, hymna a vojenské pocty – to všetko tvorilo rámec, v ktorom bol Beneš uvedený do úradu ako legitímny pokračovateľ štátnej moci.
Slovenský východ dôsledne zdôrazňoval kontinuitu medzi Masarykom a Benešom. Beneš bol prezentovaný ako muž, ktorého si Masaryk vedome vybral za svojho nástupcu. Pripomínala sa ich spoločná práca počas prvej svetovej vojny, Benešova rozhodujúca úloha v zahraničnom odboji a jeho diplomatické zásluhy pri vzniku a medzinárodnom uznaní Československa. Čitateľ mal získať dojem, že voľbou Beneša republika „nemení smer“, ale pokračuje v nastúpenej ceste.
Výrazným motívom slovenskej tlače bola aj jednota štátu. Noviny opakovane zdôrazňovali, že Beneš bol zvolený výraznou väčšinou a že za neho hlasovali nielen českí a slovenskí poslanci, ale aj zástupcovia národnostných menšín. Tento fakt bol interpretovaný ako dôkaz politickej vyspelosti republiky, a zároveň ako jasné odmietnutie revizionistických tendencií a extrémnych politických smerov, ktoré v tom čase v Európe silneli.
Beneš bol opisovaný ako prezident práce, rozumu a zodpovednosti – nie ako charizmatický tribún, ale ako systematický štátnik. Zdôrazňoval sa jeho pôvod z jednoduchých pomerov, akademická dráha, znalosť svetovej politiky a skúsenosti zo Spoločnosti národov. Práve tieto vlastnosti mali byť zárukou, že Československo obstojí v čase narastajúceho medzinárodného napätia.
Pred voľbou
Pred 9. hod. dopoludnia začalo sa na pražsky Hrad schádzať pozvane obecenstvo. Zaujalo miesto pozdĺž múrov chrámu. K 10. hod. dopoludnia začali prichádzať v automobiloch členovia Narodneho shromaždenia, ktori vstupovali do Vladislavskej siene hlavným vchodom. Prichádzali tiež oficiálni hostia, ktorí zaujali miesta na galérii, pre nich vyhradenej.
Na treťom hradnom nádvorí shromažďovaly sa postupne delegácie spolkov a korporácií, medzi nimi deputácia čs. sokolstva s hudbou a práporom, skauti, stráž svobody, národná garda, Čs. obec strelecká. Podíž traktu budovy zahraničného ministerstva na treťom nádvorí zaujala miesto čestná rota pluku T. G. Masaryka s hudbou a práporom. Prehliadku tejto čestnej roty vykoná novozvolený prezident republiky až pôjde z Vladislavskej siene do reprezentačných miestností prezidenta republiky. Bude to posledný úradný akt dnešnej prezidentskej voľby. Od rána dnes v Prahe padá sneh. Hradné nádvoria sú pokryté snehovým popraškom.
V rohu u Vladislavskej siene je nástenný tlampač, ktorý informuje obecenstvo o priebehu volebného aktu. Poslanci a senátori vstupovali do Vladislavského sálu t. zv. jazdeckými schodami, ktoré sú pokryté kobercami. Podlaha vo Vladislavskej siene je pokrytá nádhernými perskými kobercami.
Slovenský východ, 19. december 1935
Maďarský pohľad: Politický realizmus
Maďarská košická tlač, Kassai Újság, zvolila podstatne vecnejší a analytickejší tón. Už pred voľbou upozorňovala na neistotu, zákulisné rokovania a konflikty medzi politickými stranami. Benešova kandidatúra nebola prezentovaná ako samozrejmosť – naopak, noviny otvorene písali o odpore časti agrárnej strany, o možnej kandidatúre profesora Bohumila Němca a o hrozbe politickej krízy. Po voľbe však Kassai Újság priniesol podrobný opis hlasovania, inaugurácie i ústavného sľubu a mimoriadne rozsiahly prehľad Benešovej politickej kariéry. Osobitné miesto v maďarskej tlači zaujali Benešove spomienky na spoluprácu s Masarykom. Kassai Újság ich publikoval bez komentára, čím dal priestor Benešovej vlastnej interpretácii vzniku republiky. Masaryk tu vystupuje ako presvedčený republikán a odporca Rakúsko-Uhorska už od roku 1914, Beneš ako jeho najbližší spolupracovník a organizátor zahraničného odboja.
Záver decembrového spravodajstva spomenul zásadnú otázku: prečo maďarské politické strany podporili Beneša? Odpoveď bola otvorená a pragmatická. Nešlo o nadšenie, ale o aktívnu politickú stratégiu. Predstavitelia maďarskej menšiny zdôrazňovali, že Beneš ako prvý prezident prejavil záujem poznať ich stanovisko ešte pred voľbou a že jeho zvolenie považovali za najlepšiu možnú garanciu ochrany menšinových práv v rámci demokratického štátu. Zaznelo aj dôležité posolstvo: Beneš nemá byť prezidentom strán, ale prezidentom všetkých občanov republiky. Tým maďarská košická tlač symbolicky uzavrela obdobie volieb a deklarovala pripravenosť menšiny aktívne sa podieľať na ústavnom živote Československa.
Slovenské noviny zdôrazňovali kontinuitu, nádej a jednotu, maďarské zasa realizmus, politickú racionalitu a menšinový pohľad. Spolu vytvárajú plastický obraz doby, v ktorej bola voľba Eduarda Beneša vnímaná ako rozhodujúci krok k zachovaniu stability republiky v čoraz nepokojnejšej Európe.
Autor: HistoricKE